LOS ANGELES 29. apríla (WEBNOVINY) – Američan Henry Keith Watson si spomína na 29. apríl 1992, akoby bol minulý víkend. Udalosti z toho dňa mu nedovolia len tak ľahko zabudnúť.
Deň, kedy sa začali najničivejšie rasové nepokoje v moderných dejinách Spojených štátov, mu úplne zmenil život.
Bol práve doma, keď pozeral ako porota, v ktorej chýbal zástupca afroamerickej komunity, oslobodila štyroch policajtov. Tí počas služby 3. marca 1991 brutálne zbili opitého černošského delikventa Rodneyho Kinga.
Celú udalosť tajne nakrútil a zverejnil muž menom George Holliday. Tamojšia polícia bola po zverejnení nahrávky v šoku, lebo v oficiálnom hlásení nebolo ani slovo o zraneniach Kinga.
Obrazom: Rasové nepokoje v Los Angeles
Brutálna bitka v priamom prenose
O niekoľko hodín neskôr sa Watson nevedomky stal „hviezdou“ priameho prenosu, keď sa zaradil do skupiny, ktorá dostala názov L. A. Four.
Malý „gang“, tvorený štyrmi mladíkmi Damianom Williamsom, Henrym Watsonom, Antoineom Millerom a Garym Williamsom, takmer na smrť dobil bieleho šoféra kamiónu v priamom prenose pod vrtuľníkom televízneho štábu z Los Angeles News Service.
Ku skupine násilníkov sa neskôr pripojila aj dvojica Anthony Brown a Lance Parker. Média skupinku pomenovali ako L. A. Four+.
Watson bol jedným z mužov, ktorí brutálne zaútočili na Reginalda Dennyho. Ten práve prechádzal nepokojnou štvrťou, keď ho mladíci zastavili uprostred križovatky.
Najskôr ho zbili ešte v kabíne, vytiahli na cestu, potom mu vtedy 19-ročný Watson poskákal po hlave a následne mu „na rozlúčku“ tehlou rozbil lebku.
Henry Watson dodnes nevie vysvetliť prečo sa pokúsil zabiť šoféra. „Úprimne povedané, to bolo niečo, čo sa proste stalo. Dovtedy som ho nikdy nestretol. Mal som iba hnev a zlosť, boli sme plní emócií,“ priznáva po rokoch. Za tento svoj čin strávil 17 mesiacov vo väzení.
Dennymu zachránili život vodič kamiónu Bobby Green s ďalšími tromi osobami. Green sa posadil za volant kamiónu a odviezol zraneného belocha do nemocnice. Ten bol v tých chvíľach na pokraji smrti. Lekárska správa konštatovala, že Denny mal roztrieštenú lebku na 91 miestach a ľavé oko bolo tak zranené, že chirurgovia mu museli do dutiny vložiť kúsok plastu.
Niekoľko rokov potom musel absolvovať rehabilitácie a jeho schopnosť reči a chôdze bola natrvalo poškodená. Americký magazín Time pred piatimi rokmi priniesol správu, že Denny sa po rokoch stretol s Watsonom a potriasli si rukou. Podľa magazínu Time žije v Arizone a vyhýba sa médiám. Šokujúci útok na vodiča sa stal jedným zo symbolov rasového vyčíňania pred dvadsiatimi rokmi v južnej časti Los Angeles.
Štvrť, kde vládne chudoba
Miesto, kde sa začali tragické udalosti, sa síce zmenilo, ale ako Watson pripomína, veľa vecí zostalo rovnakých. Na rohu Florence Avenue a Normandie Avenue, kde sa nachádza parkovisko a benzínka pre kamionistov, sedí nezamestnaný Frank Owens.
„Už sa veci zmenili? Nie tak celkom. Ľudia sú iba mäkkí,“ povie s úsmevom miestny nezamestnaný muž a vyberie sa do neďalekého stánku kúpiť si fľašku s alkoholom a žreby do lotérie.
Situáciu po 20. rokoch mení najmä demografické zloženie južnej časti Los Angeles. Od nepokojov tam vzrástla najmä latinská populácia a naopak, najviac ubudlo černochov.
V tejto časti veľkomesta navyše mnoho mladých ľudí predčasne odchádza zo škôl a len osem percent obyvateľstva má diplom z univerzity. Na porovnanie celé mesto Los Angeles ma podľa štatistických údajov z rokov 2006 až 2010 až 30 percent vysokoškolsky vzdelaných obyvateľov.
Chudobu je cítiť na každom rohu, čo dokazuje aj ďalšia štatistika.
V južnej časti Los Angeles žije trikrát viac ľudí, ktorí dosahujú ročný príjem nižší ako 20-tisíc amerických dolárov (viac ako 15-tisíc eur) oproti tým, čo ročne zarobia nad 100-tisíc dolárov (viac ako 76-tisíc eur). To je v ostrom kontraste s ďalšími časťami Los Angeles, kde žije viac ľudí s príjmom nad 100-tisíc dolárov, ako tých, ktorí zarobia spomínaných 20-tisíc dolárov.
Zápalka a horľaviny
Profesor Manuel Pastor z Univerzity Juhovýchodnej Kalfornie pre AP povedal, že ekonomická tieseň je spôsobená najmä odchodom spracovateľského priemyslu z oblasti, čo spôsobilo vysokú nezamestnanosť.
To priamo úmerne vzbudilo nedôveru v úrady a políciu a prípad Rodneyho Kinga bol iba rozbuškou k výbuchu deštruktívnych emócií tisícok ľudí.
„Je to ako rovnica. Keď hodíte zápalku a niet tam žiadne horľaviny, nič sa nestane. Ak je však na jednom mieste veľa horľaviny a nie je tam žiadna zápalka, tiež to nemá efekt,“ vysvetlil príčiny vzniku násilností Pastor na netradičnom príklade a dodal: „Vtedy tam bolo veľa horľaviny v podobe ekonomickej frustrácie a rasového napätia.“
Vzbura sa rýchlo rozšírila aj do susedných predmestí. Vyše 1573 budov bolo poškodených, obchody vyrabované, autá spálené, škody presiahli miliardu dolárov.
Mesto Los Angeles naposledy takéto násilnosti zažilo v roku 1968 v mestskej časti Watts, avšak veľkosť vyčíňania rozhnevaných Afroameričanov šokovala celý svet. Násilie v losangelských uliciach malo nakoniec za následok 53 mŕtvych osôb a viac ako 2300 zranených. Rebéliu v „meste anjelov“ ukončili až armádne jednotky, ktoré do mesta vyslal vtedajší prezident George H. W. Bush.
https://www.youtube.com/watch?v=39J0alpEgeQ
Smrť Latashi Harlins
Polícia prvé dni vzbury pôsobila dojmom, akoby ju rozzúrený dav zaskočil. Keď sa výtržnosti rozšírili do častí s názvom Koreatown, ázijskí obchodníci začali brániť svoje obchody sami.
„Myslím, že sme vtedy urobili správne,“ povedal pre AP právnik David Kim, ktorý pred dvadsiatimi rokmi cez rádio vyzval svojich obchodníkov, aby sa bránili so zbraňou v ruke, pretože polícia ich neochráni.
Paradoxne práve strach ázijských obchodníkov atmosféru v spoločnosti zhoršil. Kórejčanka Soon Ja Du 16. marca 1991 zastrelila 15-ročné černošské dievčatko menom Latasha Harlins.
Stalo sa to iba trinásť dní potom, čo sa na verejnosť dostala nahrávka, ako policajti zbili Rodneyho Kinga a celú udalosť zachytili priemyselné kamery v obchode.
V tom čase päťdesiatjeden ročná majiteľka obchodu si myslela, že ju chce mladá dievčina okradnúť, pričom si nevšimla, že v ruke držala peniaze za džús, ktorý si dala do tašky. Po následnej roztržke Soon Ja Du zastrelila Latishu zozadu do hlavy.
Následne s manželom zavolali políciu a nahlásili to ako pokus o prepadnutie a sebaobranu. Tento čin ešte viac rozzúril frustrovaných černochov v Los Angeles.
Sudca vymeral Kórejčanke najskôr trest 16 rokov za mrežami, odvolací súd to však zmiernil na päť rokov podmienečne, 400 hodín verejných prác a pokutu 500 dolárov.
O udalosti zložil skladbu populárny rapper Ice Cube s názvom „Black Korea“ a tragédia v obchode bola námetom i pre skladbu od rappovej legendy Tupaca Shakura s názvom „Keep Ya Head Up“.
Polícia pod paľbou kritiky, z Kinga sa stala celebrita
Už niekoľko týždňov pred vynesením konečného verdiktu bola situácia v južnej časť Los Angeles veľmi napätá.
Dvanásť lídrov z černošskej komunity sa pravidelne stretávalo s vtedajším starostom mesta Tomom Bradleym.
Po vynesení rozsudku okamžite vyšlo do ulíc približne 150 dobrovoľníkov, ktorí mali za úlohu upokojiť situáciu. Mnoho z nich sa sťažovalo, že im polícia pritom nepomáhala.
Celkovo sa na plecia losangelských policajných jednotiek zniesla vlna kritiky za nezvládnutie nepokojov, čo nakoniec stálo kreslo aj vtedajšieho policajného šéfa Daryla Gatesa.
Po vzbure bolo na okrskoch vykonaných množstvo reforiem, vrátane skrátenia funkčného obdobia policajného šéfa z piatich na dva roky. Zaviedli sa prísnejšie pravidlá pri vyšetrovaní sťažností na policajtov a dve nezávislé komisie zhodnotili, že v istých prípadoch došlo k porušeniu občianskych práv podozrivých osôb.
Samotný Rodney King pred niekoľkými dňami predstavil verejnosti svoju novú knihu s názvom „The Riot Within“. „Ide to pomaly, ale situácia sa zlepšuje,“ povedal pred niekoľkými dňami 47-ročný Rodney King pre magazín Time počas prezentácie svojej knihy.
Dodnes trvá na tom, že sa udalosti pohli len vďaka šesťdňovej rebélií v uliciach Los Angeles. Samotný King dostal od mesta odškodné 3 800 000 dolárov. Odvtedy bojoval okrem slávy aj s drogami, alkoholom, depresiami a bol i hosťom mnohých televíznych šou.
https://www.youtube.com/watch?v=7KTxjQPf9vk
Informácie pochádzajú z agentúry AP, magazínu Time a webovej stránky wikipedia.org.