BRATISLAVA 12. marca (WEBNOVINY) – Česká skupina Pražský výběr, ktorej kedysi zakázali vystupovať a neskôr sa vytratila zo scény pre nezhody jednotlivých členov, sa už v nedeľu 24. marca predstaví v Bratislave. Bude to jediný koncert na Slovensku v rámci jarnej časti comebackového turné. Zahrá na ňom prvé dva štúdiové albumy v celej dĺžke. Podľa členov formácie sa takéto koncerty už nebudú opakovať. V rozhovore pre agentúru SITA porozprávali členovia formácie – Michal Pavlíček (gitara), Klaudius Kryšpín (bicie nástroje), Jiří Hrubeš (bicie nástroje) a Vilém Čok (basgitara) – ako vnímali uzmierenie a čo všetko od comebacku očakávajú.
Prvé comebackové vystúpenia ste absolvovali už na jeseň. Aké pocity vo vás prevládali, keď ste sa po prvý raz spoločne objavili na pódiu?
MP: U mňa osobne tie pocity boli aj dojemné, pretože sme boli schopní prekonať ten zásadný medziľudský problém, ktorý sme mali. Naše vzťahy boli na bode mrazu, bolo to peklo a už to nikdy nechcem zažiť. Keď človek prišiel na pódium, videl pred sebou vypredanú halu a mal vedľa seba chlapcov, s ktorými začínal, keď mal 25 rokov, tak tam boli zmiešané pocity, no najmä dojatie a spomienky.
Keď ste už načrtli tie konflikty, ešte ste sa k ním nejako vracali?
VČ: Určite nie, nemalo cenu to riešiť, keď sme si podali ruky. Mimochodom, iniciátorom zmierenia bol Michael Kocáb. On vtedy na prvom stretnutí povedal, že sa ospravedlňuje. Nehovoril to s nejakým pátosom, ledva to zo seba dal von. Každopádne, nešlo o to, aby šiel sedieť na hrach, ale aby sme skúsili zlepiť tie vzťahy. Trvalo nám päť mesiacov, kým sme začali skúšať. Neladili sa len vzťahy, ale aj zmluvy a bolo to celkom zložité. Tieto veci asi neprišli a asi ani neprídu, jednoducho sme za tým zavreli dvere.
MP: Ono to malo ešte jednu mystériu. Ten prvý impulz na to, aby sme si podali ruky, bol na popud Václava Havla. My sme spolu dovtedy vôbec nekomunikovali, boli sme v konfliktnom stave, bavili sme sa len cez e-maily alebo dokonca cez právnikov, došlo to až do takých rovín. No a v tej situácii, keď sme šli proti sebe, sme si v tej atmosfére rozlúčky po prvý raz podali ruky. Niečo sme vtedy zbúrali, niečo sa tam pretrhlo.
VČ: Každý z nás cítili nástup toho zmierenia inak. Michal hovorí, že to bolo pri tom Havlovi. Ja som tam nebol a ja to preto vnímam trochu inak, mňa Havel nezmieril. To je ale jedno, ale tá zmes pocitov a situácií vyústila v to, že sme to dali dohromady.
Vedeli ste už od začiatku, že koncept koncertov bude taký, že nich budete hrať prvé dva albumy v chronologickom slede?
MP: Dohodli sme sa na tom a hneď sme pri skúšaní sme si vraveli, že zachováme formu, ktorú majú ľudia zažitú. Nechceli sme tam mať žiadne exhibície.
KK: Mne osobne sa páčia najmä prvá polovica, má to ťah na bránku a je to zaujímavé. V minulosti sme vždy niečo niekde prikrášlili, no tentokrát sme sa to snažili zahrať identicky, tak, ako je to na albume, a tým to je zase iné.
Česká skupina Pražský výber
Kto z vás mal najväčší problém po rokoch dostať sa do tých pesničiek?
KK: Najväčšiu pochvalu by za to mal dostať Vilém, pretože pre neho to bolo najťažšie. On nehral na basu veľmi dlho.
VČ: Najväčšia sranda bola, že som chcel prekvapiť Klaudu a keď sme si sadli a zapojili aparatúru, tak som sa neho pozrel a povedal mu: „Tak to ťukni“. Tak to ťukol a začalo sa hrať.
MP: Samozrejme tam boli aj veci, ktoré sme predtým nikdy nehrali, takže sme si museli nejakým spôsobom prečítať, ako sme to robili na albume. Sú tam aj ťažké veci, s ktorými sme trochu bojovali, príkladom je skladba Bangabasava. Celkovo sme to však oživili veľmi rýchlo.
VČ: Michal Pavlíček hovoril, že keď urobí chybu v Bangabasava, tak rozseká gitaru.
JH: Koľko sme to mali koncertov? Štyri? Takže roztrieskal štyri gitary (smiech)
Po koncertnom turné by malo nasledovať nahrávanie novej štúdiovky. Je v tomto smere niečo nové?
MP: Ja som v tomto smere celkom čiperný. Mám položku výběr, kam ukladám svoje nápady. Napríklad, keď som robil Země vzdálená pre Kamila (Střihavku, pozn. autor), tak to je iný svet ako keď robím scénickú hudbu. No a potom tu je výběr, ktorý má svoje špecifické rysy a keď ma niečo napadne, viem, že to je pre výběr. Takže mám tzv. folder, ktorý je plný nápadov. Myslím, že keď sa k tomu chlapci pridajú, tá doska môže vzniknúť.
Takže na novom albume budú čiastočne aj veci, ktoré vznikli pred mnohými rokmi…
MP: Výběr nie je ovplyvnený nejakými aktuálnymi smermi. To, či to vzniklo pred piatimi rokmi, je vlastne jedno. Tak vznikli aj prvé dva albumy, oni nestarnú.
VČ: Je to preto, že sú nezaraditeľné. Je výběr hardrock? Je výběr punk? Je výběr pop music? Nedá sa to zaškatuľkovať, pretože je to veľmi špecifická hudba.
JH: Ja osobne za seba môžem povedať, že som do toho vstúpil s tým, že urobím nový album.
KK: A mne to je jedno, zahrám staré aj nové veci.
Michal, okrem reunionu Pražského výběru sa po dvoch rokoch vraciate na scénu aj s projektom B.S.P. Ako k tomu došlo?
JH: No ale to sem nepatrí!
MP: Vidíte, to sú tí výběrovskí fundamentalisti. To bol mimochodom jeden z veľkých problémov, pre ktorý sa Pražský výběr rozhádal. My sme totiž mali každý rôzne aktivity, ja som mal napríklad množstvo scénickej hudby. Situácia u nás je ale taká, že len málokomu sa podarí, aby mohol pôsobiť len v jednej kapele. To mala možno Lucie, teraz možno Chinaski alebo Krajčo. No je to čím ďalej, tým ťažšie, a preto má človek rôzne aktivity. Hudba sa posúva k tomu, že to človek robí pre radosť a nie pre peniaze, šoubiznis sa zrútil.
Ja som mal kamarátov, s ktorými som pracoval, keď Pražský výběr spal na vavrínoch, a urobil som napríklad to B.S.P. Teraz sme sa už v Pražskom výběre dohodli, že to bude voľné bratstvo, že už nebudú žiadne výhrady k tomu, že prečo robíš aj veci mimo kapelu, pretože vieme, že to už tak nepôjde. Čo sa týka B.S.P., prišla ponuka urobiť jeden koncert v Prahe, tak sme si povedali, že keď už to dáme dohromady, tak nech je tých koncertov viac, takže bude asi osem vystúpení.
Zaujímavým projektom, ktorý vytvoril časopis Rock&Pop, je sformovanie českej akejsi superskupiny. Okrem Michala Pavlíčka v nej pôsobia aj Kamil Střihavka (spev), Roman Dragoun (klávesy), Vladimír „Guma“ Kulhánek (basgitara), Miloš Meier (bicie nástroje) a Jan Hrubý (husle). V stredu 6. marca ste mali v Brne prvý koncert. Ako to tam vyzeralo?
MP: Je to anketa Rock&Popu a Rádia Beat, ktorých fanúšikovia počas minulého roka hlasovali o najlepšieho umelca na každom poste. Myslím si ale, že v tom nejde o to zvoliť si, kto je najlepší, hudba sa takto merať nedá, to je úplná blbosť. Je to skôr výraz nejakej obľúbenosti a vernosti bigbítu. Prvý koncert sme mali v narvanej sále, hrali sme o jedenástej večer a vzhľadom na môj vek a fakt, že som po bajpase, tak som trochu lapal po dychu.
Pre mňa je dýchanie na koncerte základ, aby som neskolaboval a tam sa ten vzduch dal krájať. Preto som z toho nemal až taký pocit, no ľuďom sa to páčilo. Zvolili sme takú plejádu rôznych hitov, bol to asi hodinový program. Bolo to také odviazané, že Honza (Hrubý, pozn. autor) hral na husle všade, Roman hral všade klávesové sóla, tak ja som sa snažil hrať hlavne backliny. No bolo to celé dosť free, ale veľmi milé a považujem to za sympatický počin. Radosť som mal najmä z Gumy, ten vyzerá rovnako asi päťdesiat rokov.
Čo sa týka českej hudobnej scény, všimol som si, že už ani Česká televízia (ČT) nemá pravidelnú hudobnú reláciu. Vy ste mali kedysi v ČT pravidelný hudobný program Na Kloboučku. Čo si o tom teda myslíte?
MP: Podľa mňa je tam zásadný vplyv internetu. Ten vlastne donútil televíziu, aby sa na hudobné programy vykašľala. Každý má doma počítač a na YouTube si zavesí, čo chce. Televízia tomu už tak nemôže konkurovať. Ale samozrejme by som takýto program uvítal, veď relácia Na Kloboučku bola veľmi populárna a boli to krásne muzikantské stretnutia. My sme teraz znova vyvolali jednania o tom, či by sa ten program nemohol obnoviť, rieši sa to a to dokonca so slovenskými partnermi. Možno teda vznikne nový spoločný Klobouček, ktorý sa bude nakrúcať v Prahe aj Bratislave.