Vo viacerých prípadoch v aktuálnej rozhodovacej praxi súdov týkajúcich sa drogovej trestnej činnosti absentuje predvídateľnosť, transparentnosť a primeranosť, čo môže negatívne ovplyvniť výkon práva na spravodlivý súdny proces pre obvinených.
Ako v tlačovej správe informovalo Slovenské národné stredisko pre ľudské práva (SNSĽP), počas okrúhleho stola zameraného na tému negatívnych dopadov súčasného nastavenia drogových politík na ľudské práva a základné slobody to skonštatoval zástupca Slovenskej advokátskej komory.
Rozpor so zásadou dvojitého trestania
Účastníci rokovania, medzi ktorými boli zástupcovia štátnej správy, územnej a záujmovej samosprávy, občianskeho sektora a súdnictva sa podľa SNSĽP tiež zhodli, že kumulatívne tresty odňatia slobody a nariadenej liečby sú v rozpore so zásadou zákazu dvojitého trestania a odporučili, aby sa aj vzhľadom na ich vykonateľnosť od ich aplikácie upustilo.
Podľa SNSĽP na stretnutí jasne zaznela aj potreba bližšej a komplexnejšej reformy trestného zákona a trestného poriadku, ktorá by primerane zohľadnila súčasné vedecké poznatky, spoločenské podmienky a medzinárodnú prax.
Dekriminalizácia marihuany? Podľa ministra vnútra Mikulca táto otázka nie je na stole
„Okrem reformy trestného rámca legislatívy označili účastníci za najväčšie výzvy nedostatok financií v oblasti sociálnych služieb a prevencie, nedostupnosť služieb housing first (dostupné bývanie pre znevýhodnené skupiny, pozn SITA), oslabovanie občianskej spoločnosti, spoločenskú stigmatizáciu užívateľov, ale aj nedostatočný prístup k sociálnym službám na strednom a východnom Slovensku a neadekvátnosť trestania ľudí za závislosti,“ zdôraznilo stredisko.
Rovnosť v prístupe k sociálnym službám
Zákonný rámec na Slovensku podľa SNSĽP síce poskytuje možnosť samosprávam vytvoriť akýkoľvek typ sociálnej služby, no je na mieste otázka, do akej miery sú obce schopné zabezpečiť personálne a finančné zdroje na implementáciu programov krízovej intervencie a harm reduction (minimalizácia rizík, pozn. SITA) bez ďalšej motivácie a doplnkového vzdelávania.
„Je preto potrebné, aby akékoľvek ďalšie zmeny drogových politík brali ohľad aj na špecifické potreby ohrozených skupín v rôznych regiónoch Slovenska a zabezpečili tak aj faktickú rovnosť pre všetkých v prístupe k sociálnym službám štátu,“ dodalo stredisko.