Pôvod štátneho sviatku 17. november – Deň boja za slobodu a demokraciu siaha do roku 1939, konkrétne do Protektorátu Čechy a Morava. Orgány Veľkonemeckej ríše 17. novembra 1939 zatvorili v protektoráte všetky vysoké školy.
Tento krok bol reakciou na študentskú pripomienku vzniku Československej republiky 28. októbra a masovú účasť na pohrebe zastreleného medika Jana Opletala 15. novembra. Bezpečnostné zložky vtedy vtrhli na vysokoškolské internáty v českých a moravských mestách a stovky študentov deportovali do koncentračných táborov.
Popravenie funkcionárov
Zároveň deväť funkcionárov študentských organizácií popravili. V noci zo 16. na 17. novembra 1939 boli pri policajnej razii v internátoch pozatýkané stovky študentov vrátane niekoľkých Slovákov, ktorí sa rozhodli dokončiť štúdiá v Prahe a neprestúpili do Bratislavy.
Ľudový ideál novembrovej revolúcie bol viacrozmerný, nebol však pravicový a prokapitalistický (komentár)
Medzi zastrelenými funkcionármi študentských organizácií však bol mladý inžinier zo Slovenska Marek Frauwirth. Frauwirth pochádzal z Tvrdošína, angažoval sa v ľavicových organizáciách a po zániku Československa sa zamestnal na slovenskom konzuláte v Prahe. Zároveň študoval jazyky a venoval sa pomoci antinacistickým aktivistom.
Nacistický útok proti univerzitám
Nemci 17. novembra na internáty okrem Prahy vtrhli aj v Brne, Příbrami a Olomouci, pričom študentov čakal rovnaký osud ako tých z Prahy. V koncentračných táboroch skončili aj mnohí ich profesori. O protištudentských represiách informovali významné svetové médiá Chicago Tribune, New York Herald, sovietska Pravda alebo Osservatore Romano.
Cielený nacistický útok proti univerzitám sa totiž vymykal akýmkoľvek pravidlám vedenia vojny, bol len otvoreným útokom na vzdelanosť, a to sa všade vnímalo ako absolútne barbarský čin. Tlač slovenského štátu sa udalosti snažila prejsť taktickým mlčaním, no na Univerzite Komenského (vtedy premenovanej na Slovenskú univerzitu) sa šírili letáky, rovnako ako na internáte Lafranconi.
Pomoc študentom utekajúcim do zahraničia
Mnohí Slováci sa zapojili do pomoci študentom utekajúcim do zahraničia, ktorí sa snažili dostať do Francúzska, kde vznikali jednotky československej zahraničnej armády. Študentské organizácie po celom svete následne tento deň zo solidarity vyhlásili za Medzinárodný deň študentstva, aby sa každoročne pripomínal osud perzekvovaných študentov.
Nežnej revolúcii doposiaľ nebola venovaná patričná vedecká pozornosť, ÚPN sa jej však venuje systematicky
Spomienkové akcie sa konali na univerzitách od Austrálie po Južnú Ameriku. Ich súčasťou boli podujatia pre študentov rôznych národností bojujúcich v spojeneckých armádach aj zbierky na obnovu vojnou zničených univerzitných pracovísk v postupne oslobodzovaných európskych mestách.
Medzinárodný deň študentstva
Sedemnásty november si ako Medzinárodný deň študentstva na pamiatku zastrelených a deportovaných študentov pripomínal aj komunistický režim. V rokoch 1961 – 1974 existovala v ČSSR Univerzita 17. listopadu, na ktorej sa vzdelávali študenti zo spriatelených rozvojových krajín.
Práve tvrdý zásah polície voči študentom v Prahe o päťdesiat rokov neskôr odštartoval udalosti, ktoré viedli k pádu komunistického režimu v Československu. 17. november je od roku 2001 štátnym sviatkom.