BRATISLAVA 1. februára (WEBNOVINY) – Posledná rozlúčka s Martinom Ťapákom bude v historickej budove Slovenského národného divadla (SND) na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave v piatok 6. februára o 11:00, agentúru SITA o tom informovalo SND.
Slovenský režisér, herec, tanečník a choreograf Martin Ťapák, ktorý nakrútil filmy ako Pacho, hybský zbojník či Sváko Ragan , skonal v nedeľu 1. februára v skorých ranných hodinách vo veku 88 rokov v Bratislave.
Martin Ťapák sa narodil 13. októbra 1926 v Lieseku na Orave, študoval na bratislavskom konzervatóriu a v roku 1956 absolvoval choreografiu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. „Prvou profesionálnou zastávkou v kariére Martina Ťapáka sa stala Činohra Slovenského národného divadla, kde bol hercom i asistentom réžie (1945 – 1950). Jednu z prvých filmových hereckých príležitostí dostal od Paľa Bielika vo vojnovej dráme Vlčie diery (1948),“ pripomína národné divadlo, ktoré s hlbokým zármutkom prijalo správu o úmrtí umelca.
Po rokoch strávených v SND bol Ťapák choreografom a režisérom v Slovenskom ľudovom umeleckom kolektíve (SĽUK), spolupracoval s Laternou magikou v Prahe na programoch pre Expo a na konci 70. rokov 20. storočia sa stal ústredným riaditeľom Slovenského filmu.
Jeho tvorbe dominoval záujem o ľudové tradície. Za prínos slovenskej kultúre dostal Martin Ťapák v roku 1969 titul zaslúžilý umelec a v roku 1988 titul národný umelec. V roku 2007 si prevzal Pribinov kríž I.
hral popri známej filmovej dráme zo Slovenského národného povstania od režiséra Paľa Bielika Vlčie diery (1948) aj vo filmoch Akce B (1951), Rodná zem (1953), Kapitán Dabač (1959), Jánošík (1962) alebo Slnečný kúpeľ (1964).
Neskôr sa sám podpísal pod kľúčové diela slovenskej kinematografie. Jeho režisérskym debutom bol televízny film Balada o Vojtovej Maríne (1964). Nakrútil tiež obľúbené snímky ako Kubo (1965), Živý bič (1966), Málka (1968), Rysavá jalovica (1970), Nevesta hôľ (1971), Pacho, hybský zbojník (1975), Sváko Ragan (1976), Stratená dolina (1976), Vianočné oblátky (1977), Pustý dvor (1978), Kohút nezaspieva (1986) alebo Neďaleko do neba (1987).
V poslednom období sa venoval aj filmovým rozprávkam ako Plavčík a Vratko (1981) a Popolvár najväčší na svete (1982).