Akú úlohu má Katolícka univerzita na Slovensku? Líši sa jej poslanie v porovnaní s inými univerzitami a vysokými školami?
Hovoríme, že formujeme myseľ a srdce. To je naše najhlavnejšie poslanie. Podobne ako iné univerzity aj my sa snažíme o čestnosť vo vede: hľadať pravdu a spoločne ju ďalej odovzdávať. Zdá sa, že v rámci našich skromných možností, vypĺňame medzeru, aká vznikla po období minulého režimu. Vytvárame ochranný priestor, v ktorom sa veda môže slobodne rozvíjať a v ktorom môžu študenti získavať osobnú zrelosť práve vďaka možnosti hľadať pravdu v slobode a láske. Univerzita sa ideovo spája s kresťanstvom, s jeho vyše dvetisíc ročnou tradíciou, jeho personalistickými hodnotami, ktoré predsa patria k základom slovenskej kultúry. V našej krajine je potrebná univerzita, ktorá by tak všestranne ako naša univerzita skúmala človeka v jeho živote ako ľudskej osoby. Ukazuje sa, že jestvovanie univerzity s takýmto výskumným programom a takýmto ideovým profilom má spoločensko-kultúrny význam, a to najmä po rokoch komunistickej totality, ktorá sa snažila aj v oblasti vedy zotročiť národ, odtrhnúť jeho históriu a kultúru od tradície a jej spojenia s kresťanstvom.
V misii a vízii Katolíckej univerzity v Ružomberku sa okrem iného uvádza, že v záujme hľadania pravdy sa univerzita zaväzuje podporovať poznanie prostredníctvom svojho výskumu a publikácií. Pri nástupe do funkcie rektora ste prezentovali svoj zámer podporovať takú vedeckú činnosť vysokoškolských učiteľov, ktorá je očakávaná a vysoko hodnotená agentúrou ARRA, pravidlami komplexnej akreditácie a ktorá bola odporúčaná aj hodnotiteľmi v rámci zahraničnej evalvácie. Poradilo sa Vám tento cieľ naplniť?
Realizovali sme viacero opatrení, ktoré prispeli k podpore vedy a výskumu na univerzite. Napríklad bol zavedený inštitút Listov vedeckého záujmu, ktoré môžu individuálne napomôcť k sebareflexii a motivácii vedeckých pracovníkov a ich nadriadeným môžu poslúžiť ako podklad pre odmeňovanie. Uvedomujeme si, samozrejme, že najaktívnejších vedcov je potrebné motivovať morálne aj finančne. Slúži k tomu aj Cena rektora KU za vedeckú činnosť, ktorú sme zaviedli s cieľom oceňovať vedecké výkony vysokoškolských učiteľov KU.
Výskum a vývoj sú nepochybne najdôležitejšími aktivitami univerzít. Vysokoškolskí pedagógovia sú však mnohokrát zaťažení pedagogickou prácou a veľa času na vedu, výskum a publikovanie neostáva…
Aj preto sme uvažovali nad štatútom výskumných profesorov, ktorí sa venujú len vedeckým projektom bez pedagogickej činnosti. Rovnako tak sa mnohí profesori a docenti môžu cítiť vyhorení, majú potrebu venovať sa viacej svojmu výskumu, na ktorý popri dennodennej činnosti neostáva čas, možno chcú na dlhšie obdobie vycestovať na výskumný a študijný pobyt… Takéto situácie rieši tzv. sabatický rok, ktorý spolu so štatútom výskumných profesorov je možné podľa uváženia využiť.
Čo všetko sa muselo na univerzite zmeniť, aby mohla naďalej existovať ako univerzitná vysoká škola?
Komplexná akreditácia vysokej školy sa líši od priebežných akreditácií jednotlivých študijných programov. Jej zmyslom bolo posúdiť kvalitu vysokých škôl v 24 oblastiach výskumu a plnenie ďalších kritérií, tak ako to určujú pravidlá akreditačnej komisie. Okrem výskumu vysokej školy komisia hodnotí výsledky univerzity pri uskutočňovaní študijných programov tretieho stupňa, podmienky vysokej školy pri uskutočňovaní študijných programov prvého a druhého stupňa a ich personálne zabezpečenie. Katolícka univerzita vypracovala akreditačný spis formou sebahodnotenia a predložila ho na posúdenie 31. augusta 2008. Hodnotené boli výkony univerzity v šiestich rokoch pred rokom, v ktorom sa komplexná akreditáciu začala. V našom prípade bola posudzovaná činnosť za roky 2002-2007. Keďže KU vznikla v roku 2000, išlo o posúdenie prvých rokov jej činnosti. Oblasti výskumu boli posudzované podľa fakúlt, priemer výsledkov fakúlt bol hodnotením celej univerzity. Od 1. júla 2008 sme prijali opatrenia na to, aby činnosť univerzity smerovala k plneniu kritérií univerzitných vysokých škôl. V spolupráci s fakultami sme napríklad upravili počty prijímaných študentov a zvýšili počty vysokoškolských pedagógov s PhD., motivovali pedagógov k zvyšovaniu kvalifikácie, sledovali, podporovali a koordinovali vedeckú činnosť a vychovávali mladších vedeckých pracovníkov. Myšlienku zotrvať v kategórii univerzitných vysokých škôl a urobiť všetky nevyhnutné aktivity na to, aby sa to stalo, prijalo tak vedenie univerzity, vedenia fakúlt, ako aj Akademický senát KU a všetci pedagógovia, zamestnanci KU.
Aké je podľa Vás meno Katolíckej univerzity na Slovensku? Znamená dnes študovať na nej niečo iné, ako to bolo napríklad vtedy, keď univerzita začínala v roku 2000?
Som presvedčený, že meno Katolíckej univerzity je každým rokom lepšie. Že ju pozitívne vnímajú mnohí ľudia na Slovensku a v zahraničí viem z osobných stretnutí, z listovej a e-mailovej korešpondencie, ale aj z pozvánok na spoluprácu na mnohých domácich a zahraničných projektoch. Iste, vždy budú ľudia, ktorí nebudú mať univerzitu v láske, ktorí ju budú osočovať a šíriť o nej nepravdy. Niekoľkokrát som sa stretol s tým, že negatívny názor na univerzitu pramenil z nánosov predsudkov a nepochopenia, veľakrát absentovala osobná skúsenosť. Preto pozývam všetkých, ktorí tento rozhovor čítajú, na osobnú návštevu univerzity. Uvedomujem si, že univerzita má stále čo zlepšovať, že predstavy o jej fungovaní sa môžu líšiť, preto stále pripomínam svojim kolegom, pedagógom, zamestnancom a najmä študentom, že sme jedna rodina. Všetci sme vyslancami univerzity v spoločnosti a ľudia vôkol nás, naši najbližší a verejnosť bude univerzitu vždy vnímať aj cez nás, cez to, ako žijeme, ako sa správame, ako pracujeme. Bolo a je mojim cieľom napomôcť jednote učiteľov, zamestnancov a študentov, vytvárať prostredie a atmosféru, aby boli hrdí na to, že na Katolíckej univerzite pracujú a študujú. Usiloval som sa, aby moje dvere na rektoráte boli vždy otvorené pre tých, ktorým záleží na univerzite.
Viete, ako vnímajú svoju alma mater študenti?
Keď sa s nimi stretávam, vždy sa pýtam, ako sa majú, z čoho sa tešia a čo ich trápi. Ďalším ukazovateľom sú prieskumy, ktoré realizujeme buď my na univerzite alebo nezávislé agentúry. Z výsledkov anonymného dotazníka medzi študentami univerzity, ktorý sme realizovali na vzorke 3 340 respondentov do konca septembra 2011, napríklad vyplýva, že študenti vnímajú svoje štúdium na univerzite pozitívne. Myslia si, že vďaka titulu ľahšie dosiahnu svoj profesijný cieľ. Vzdelávanie na Katolíckej univerzite odporúčajú aj iným, najčastejšie sa o ňom dozvedajú zo svojho blízkeho okolia, od známych, súčasných alebo bývalých študentov univerzity a taktiež z oficiálnej internetovej stránky. Väčšina poslucháčov bakalárskych a magisterských študijných programov uvažuje aj o ďalšom pokračovaní v štúdiu. Absolventi vnímajú Katolícku univerzitu skôr pozitívne (42 %). Kvôli lepším pracovným možnostiam študuje na univerzite takmer 56 % študentov, pričom až 77 % z opýtaných má profesijný cieľ a jasnú predstavu, čo chce po absolvovaní svojho študijného programu robiť. Podľa staršieho prieskumu, ktorý zverejnil Ústav informácií a prognóz školstva a realizoval v priebehu roka 2008, spokojnosť s výberom študijného odboru na Katolíckej univerzite vyjadrilo 83,8 % jej absolventov, nespokojných bolo 16,2 % (celoslovenský priemer 19,1 %). V indexe spokojnosti dosahuje univerzita hodnotenie 62,9, najlepšie študenti hodnotia pravidelnosť a presnosť príchodov učiteľov na prednášky a semináre a dodržiavanie konzultačných hodín, vyššia miera spokojnosti je medzi absolventmi aj s informačnou hodnotou prednášok a seminárov. Uvádza sa to v prieskume hodnotenia kvality slovenských vysokých škôl absolventmi a pedagógmi, ktorý realizovala a zverejnila Akademická ratingová a rankingová agentúra a agentúra GfK v októbri a novembri 2009.
Ako hodnotia univerzitu učitelia?
To je skôr otázka na každého z nich. Keď sme sa v anonymnom dotazníku pýtali študentov kto tvorí „značku“ Katolíckej univerzity, 21 % z nich odpovedalo, že učitelia a 20 %, že študenti. Miera šírenia dobrého mena sa teda spravodlivo rozdeľuje medzi pedagógov i poslucháčov, čo je dobré. V prieskume hodnotenia kvality slovenských vysokých škôl absolventmi a pedagógmi, ktorý uskutočnila a zverejnila ARRA spolu s agentúrou GfK v roku 2009, dosiahla univerzita v hodnotení vlastnými pedagógmi priemer 54,0, čo je nadpriemer. Najspokojnejší boli pedagógovia s pracovnou atmosférou (67,7), materiálnym vybavením (58,7) a kvalitou infraštruktúry laboratórií (55,3).
Ako vidia Katolícku univerzitu nezávislí hodnotitelia?
Jasným dôkazom toho, že sa univerzita rozvíja správnym smerom je potvrdenie statusu univerzitnej vysokej školy, ktorý vytvára podmienky pre ďalšiu kvalitnú vedeckú a vzdelávaciu činnosť. Radosťou nás tiež napĺňajú hodnotenia Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry, ktorá zaznamenala medziročný rast kvality na univerzite. Už v roku 2009 nás označili za skokanov roka, o rok neskôr zasa agentúra konštatovala, že sme viac ako štvornásobne prekonali celoslovenský priemer rastu indikátorov kvality slovenských univerzít. Porovnateľné kontinuálne zvyšovanie indikátorov kvality v medziročnom porovnaní nedosiahla žiadna z hodnotených slovenských vysokých škôl. V poslednom hodnotení ARRA vyzdvihla rast Pedagogickej a Teologickej fakulty KU. V prípade Teologickej fakulty napríklad pozitívne hodnotia 42%-ný podiel na publikačnej produkcii skupiny evidovanej v CREPČ za posledné tri roky. „Navyše je táto fakulta zodpovedná až za takmer 75% citácií celej skupiny. Znamená to, že minimálne pri tejto fakulte nemožno hovoriť o „doktorandskom paradoxe“, ktorý je častým javom na viacerých veľkých fakultách,“ píše sa v správe ARRA.
Aké je postavenie univerzity vo vzťahu ku Katolíckej cirkvi či k zriaďovateľovi Konferencii biskupov Slovenska?
Záleží nám na tom, aby bola Katolícka univerzita vnímaná biskupmi, kňazmi i veriacimi ako potrebná a prospešná inštitúcia. Teším sa z každého záujmu otcov biskupov o univerzitu. Pravidelne ich navštevujem a informujem o našej činnosti. Ovocím vzájomnej spolupráce, prejavom dôvery a veľkorysosti bolo zavedenie Nedele Katolíckej univerzity. Biskupi v pastierskom liste z roku 2010 vyjadrili nádej, aby sa v tento deň veriaci na Slovensku modlili za svoju jedinú Katolícku univerzitu. Vo farnostiach sa v deň venovaný univerzite môže čítať list rektora, môžu sa organizovať Kluby priateľov KU… V roku 2012 sa zároveň uskutočnila už tretia zbierka na podporu Katolíckej univerzity, ktorej výťažok opäť využijeme na výstavbu novej univerzitnej knižnice.
Spomenuli ste knižnicu. Je to azda najznámejší a najambicióznejší projekt Katolíckej univerzity. V akom je stave? Kedy pripravujete otvorenie novej knižnice?
Začnem najprv tým, že rozvoj univerzity a fakúlt nie je možný bez kvalitnej knižnice. Viackrát som verejne vyhlásil, že práve ona má byť srdcom univerzity, ktoré vyživuje jej vedeckú, výskumnú a pedagogickú činnosť. Napokon, ako povedal veľký priateľ univerzity a náš podporovateľ, doctor honoris causa Katolíckej univerzity Joachim kardinál Meisner, mať kvalitnú knižnicu nie je žiadny luxus, ale nevyhnutnosť. Aktuálny stav výstavby knižnice môže ktokoľvek sledovať hoci aj naživo cez on-line webkameru na stránke www.kniznica.ku.sk, kde sú zároveň všetky informácie týkajúce sa výstavby, nechýba ani fotogaléria, zoznam darcov a podobne. Veríme, že s Božou pomocou otvoríme brány novej Univerzitnej knižnice KU 12. 12. 2012.
Výstavba knižnice sa nezaobíde bez finančnej pomoci darcov a sponzorov. Z čoho stavbu financujete? Podnikli ste iné fundraisingové aktivity, aby univerzita mala financie aj inak ako zo štátneho rozpočtu?
Máte pravdu, výstavba knižnice nás bude stáť 8,3 milióna eur a financovať ju budeme z vlastných zdrojov, zo štrukturálnych fondov EÚ a z milodarov donorov. Zoznam darcov, ktorí prispeli na výstavbu knižnice pravidelne aktualizujeme na stránke www.kniznica.ku.sk, doteraz sa nám vďaka ich štedrosti podarilo zhromaždiť 2,2 mil. eur. Rozvoj univerzity môžeme sledovať aj v objeme stavebných prác. Kým v rokoch 2002-2004 bola výška výdavkov na ne 2,4 mil. eur, 5 mil. eur rokoch 2005-2008, v rokoch 2008-2012 dosiahnu výšku 20 mil. eur.
Dnes knižnica univerzity funguje v doslova provizórnych priestoroch. Napriek tomu, špeciálne biblioboxy na vracanie kníh ste zaviedli medzi prvými na Slovensku, študentom ponúkate možnosť požičiavať si knihy pri automatizovanom elektronickom výpožičnom pulte…
Posledné štyri roky boli pre nás obdobím rozvoja a skvalitňovania služieb na všetkých pracoviskách knižnice. Vďaka projektu Rozvoj vzdelávania na KU pomocou zlepšenia IKT, laboratórnej a ubytovacej infraštruktúry sa zakúpilo technické vybavenie, ktoré nielen zlepšilo zabezpečenie a ochranu knižničného fondu, ale zavedením technológie rádiofrekvenčnej identifikácie sa umožnil rýchly a efektívny spôsob vyhľadávania, správy a revízie knižničných jednotiek. Naša knižnica má vďaka svojmu vybaveniu a službám ambíciu, ale aj potenciál, stať sa modernou akademickou knižnicou spĺňajúcou kritériá kladené dnešnými potrebami akademickej obce univerzít.
Na začiatku funkčného obdobia ste ohlásili aj zámer otvoriť nové fakulty – právnickú a ekonomickú. Pokročili ste v tomto pláne?
Nepodarilo sa nám ho celkom uskutočniť najmä preto, že väčšiu časť funkčného obdobia sme pracovali na statuse univerzitnej vysokej školy, ktorý minister školstva potvrdil po odporúčaní Akreditačnej komisie až 18. apríla 2011. Dovtedy nemalo zmysel zaoberať sa vznikom nových fakúlt, no koncom roka 2011 sme požiadali o akreditáciu študijných programov právo a kanonické právo. Akreditačné konanie ešte nie je ukončené, ale veríme, že bude úspešné.
Katolícka univerzita patrí do celosvetovej rodiny katolíckych univerzít, čo jej otvára dvere k možnostiam zahraničnej spolupráce s univerzitami rovnakého zamerania. Aká je situácia v oblasti zahraničných vzťahov a mobilít?
Katolícka univerzita je v očiach zahraničných partnerov dôveryhodnou inštitúciou, ktorú stále viacej vyhľadávajú na spoluprácu. Ako členovia sme účastní na výročných stretnutiach európskej (FUCE) a svetovej federácie katolíckych univerzít (IFCU). V apríli 2010 sme v Ružomberku organizovali konferenciu ACISE (Association of Catholic Institutes of Education – ACISE, sektorová organizácia Svetovej federácie katolíckych univerzít – IFCU, pozn. aut.) na tému Sciences of Education Servingthe Quality of Human Life (Vedy o vzdelávaní v službe kvality života). Okrem toho sme usporadúvali viaceré medzinárodné konferencie za účasti vedcov z IFCE, takou bola napríklad medzinárodná konferencia Rodina a médiá a pod. Zintenzívnila sa tiež spolupráca predovšetkým s pápežskými univerzitami v Taliansku, Poľsku, či univerzitou Notre Dame v USA. Univerzita je aktívna aj v oblasti nadväzovania spolupráce s partnerskými univerzitami. Od júla 2008 dodnes sme uzatvorili 38 nových zmlúv s významnými zahraničnými univerzitami v Severnom Írsku, Dánsku, Belgicku, Holandsku, Taliansku, Španielsku, Lotyšsku a s viacerými univerzitami vo Francúzsku, Nemecku, Turecku, Maďarsku, Poľsku a Česku. Zvýšil sa tiež počet vyslaných študentov a učiteľov na mobility, predovšetkým v programe Erazmus. Kým v roku 2008 odišlo na študentskú mobilitu 26 študentov, v akademickom roku 2010/2011 ju absolvovalo 90 študentov. V roku 2008 vycestovalo na zahraničný pobyt 21 vysokoškolských učiteľov, minulý rok ich počet stúpol až na 92. Významný nárast sledujeme aj v počte prijatých zahraničných študentov. Kým v roku 2008 študovalo v Ružomberku 41 poslucháčov z cudziny, v minulom akademickom roku sme ich prijali 64. Stúpol tiež počet hosťujúcich pedagógov zo zahraničia, v roku 2008 ich na Katolíckej univerzite prednášalo 21, vlani už 73.
Funkcie, tituly a ocenenia sú dnes tu a zajtra nemusia byťTadeusz Zasępa
Z vynikajúcich študentov sa neskôr môžu stať vynikajúci pedagógovia a vedci. Aké podmienky na osobný rozvoj majú vaši poslucháči? Myslíte aj na voľnočasové aktivity?
Všemožne sa usilujeme podporovať aktívnych študentov. Stanovili sme jasné pravidlá pre odmeňovanie vynikajúcich študentov napríklad formou motivačných štipendií. Poslucháči sa združujú v rôznych študentských spolkoch, na univerzite fungujú univerzitné zbory Jubilus, Benedictus a Schola Cantorum, funguje tu Divadlo poézie Anima, študentské Pulz Rádio a časopis Zumag, ktoré získali niekoľko ocenení, z iniciatívy študentov politológie máme napríklad aj debatný klub. Z univerzity vysiela reláciu Rádio Lumen, vlastnú reláciu pripravujú v spolupráci s Televíziou Lux naši študenti žurnalistiky, ktorí pracujú v novom, špeciálnom televíznom štúdiu. Viaceré voľnočasové spoločenské, kultúrne a športové aktivity organizuje Univerzitné pastoračné centrum Jána Vojtaššáka, ktorému priaznivé podmienky na rozvoj zabezpečuje aj dohoda o spolupráci s univerzitou. Centrum sa zároveň venuje aj duchovnej formácii a zabezpečuje sústredenia zo spirituality. Dbáme o to, aby poslucháči študovali a bývali v čistých, moderných priestoroch kde majú k dispozícii, čo potrebujú. Za posledné štyri roky boli vytvorené podmienky pre vznik 33 nových študijných programov. V oblasti informačných technológii bolo napríklad uskutočnené komplexné bezdrôtové pokrytie – wifi v budovách univerzity, bezdrôtové pripojenie zamestnancov pre prácu z domu, virtualizácia desktopov, študentské kiosky, virtualizácia serverov, komplexne sme prepracovali akademický informačný systém Abakus, centralizovali sme vydávanie a správu študentských a zamestnaneckých preukazov. Veľa práce sme uskutočnili aj na zjednotení a správe internetových stránok univerzity, fakúlt a našich súčastí. V roku 2010 sme otvorili zrekonštruovaný študentský domov Ruža. Prebieha výmena okien v študentskom domove na Hrabovskej ceste a realizácia novej fasády. Je spracovaná štúdia rozvoja kempusu Katolíckej univerzity, aj detailné plány výstavby nových študentských domovov na Žilinskej ceste. Realizácia však bude možná po ukončení výstavby novej knižnice. Z aktuálnych noviniek ešte spomeniem Poradenské centrum, ktoré univerzita otvorila v októbri 2011. Ponúka kariérové poradenstvo, psychologické poradenstvo, zabezpečuje a sprostredkúva sociálne i právne poradenstvo a zároveň pomáha zdravotne znevýhodneným študentom a študentkám – matkám s deťmi. Súčasťou služieb je aj SOS linka a dištančné poradenstvo prostredníctvom e-mailu.
Pred tým, ako ste nastúpili do funkcie rektora Katolíckej univerzity v Ružomberku, pôsobili ste ako rektor súkromnej vysokej školy v Lubline, ktorú ste aj založili.
Áno je to tak, bol to krásny príbeh Lublinskej vysokej školy kráľa Vladislava Jagellonského. Po zvolení za rektora Katolíckej univerzity v Ružomberku som utlmil a neskôr pozastavil činnosť tejto vysokej školy. Po zdĺhavom procese bolo toto rozhodnutie zavŕšené odovzdaním zriaďovateľských kompetencií (práv a záväzkov) na nového zriaďovateľa a potvrdené Ministerstvom vedy a vysokého školstva Poľskej republiky.
Viedli ste vysokú školu, univerzitu, založili ste rádio a noviny, pôsobili ste ako žurnalista a pedagóg, ste autorom mnohých kníh z oblasti mediálnej komunikácie. Vašu prácu ocenili aj mnohé inštitúcie a nedávno Vás zvolili za člena prestížnej Európskej akadémie vied a umení. Máte ešte nejaký profesijný cieľ, ktorý by ste chceli dosiahnuť?
Funkcie, tituly a ocenenia sú dnes tu a zajtra nemusia byť. Ich najhlavnejšou podstatou by mala byť služba iným. Preto hovorím, že nešéfujem univerzite, ale slúžim ľuďom v nej. Každú svoju úlohu takto vnímam a keď príde ocenenie za službu, samozrejme, teší ma. Najmä ak prichádza od ľudí, ktorí ju vnímajú ako potrebnú. Vždy však bude v mojom zornom uhle človek, jeho radosti a starosti. Usilujem sa riadiť jedným múdrym výrokom: „Múdrosť pred aktivitou, veľkodušnosť pred prospechárstvom, dôsledné načúvanie pred rozprávaním“. Predsa nie každý z nás musí byť umelcom, lekárom, inžinierom, nie každý musí byť napríklad profesorom alebo kňazom… Ale každý musí byť človekom! Na to by sme nemali zabúdať…
Pomaly sa končí Vaše funkčné obdobie rektora KU a v tomto roku sa uskutoční voľba na nové funkčné obdobie. Máte v úmysle sa opätovne uchádzať o pozíciu rektora KU?
Byť rektorom KU chápem ako službu univerzite, Cirkvi a Slovensku. Ak mi bude slúžiť zdravie a bude mi to umožnené, rád by som dokončil prácu, ktorú som v prvom období začal.
Pripravili: Jakub Krška/Michal Lipiak
