Skúste sa v úvode poohliadnuť za desaťročím fungovania univerzity. Ako tieto roky vnímate?
Desať rokov nie je veľa, sú vo svete univerzity, ktoré sú staré niekoľko stoviek rokov. Začiatok je dôležitý. To, v akej atmosfére začíname. Sme v srdci Slovenska, v meste, v ktorom nikdy nebola univerzitná tradícia. Už odišlo päť ročníkov absolventov. Až 98% z nich sa uplatnilo na trhu práce.
Odkiaľ disponujete touto informáciou?
Z internetu a e-mailovej komunikácie.
Nie celkom rozumiem. Môžete to bližšie špecifikovať?
Áno. Ostatný prieskum Ústavu informácií a prognóz školstva skúmal na slovenských univerzitách otázku, či by sa absolventi vrátili na svoju Alma Mater, keby mali možnosť opäť študovať, teda mieru lojality. Tu sme skončili s mierou 80,5 nad celoslovenským priemerom. Uplatnenie študentov je veľmi dobré, napriek tomu, že niektoré pozície sú slabo platené. Podľa prieskumu ARRA máme na druhej strane najvyššiu spokojnosť pedagógov vo vzťahu k univerzite, najvyšší index spomedzi slovenských vysokých škôl. Všetci študenti dostávajú určité základy filozofie a teológie bez ohľadu na študijný odbor. Preto sú absolventi do istej miery flexibilnejší aj napriek ich povedzme jednostranne zameranému študijnému odboru.
Univerzity v ostatných rokoch vznikli v mnohých malých mestách. V čom vidíte prínos takejto inštitúcie práve v Ružomberku?
Meníme tvár mesta a jeho postavenie medzi slovenskými mestami. Neveľké mesto dáva rozvoju šancu. Nejde o to, či je univerzita vo veľkom alebo malom meste. Aj v malom môže byť kvalitná, po príklady nemusíme chodiť ďaleko, stačia okolité štáty. Myslím si, že Ružomberok je pre náš ďalší rozvoj vyhovujúce mesto, pracujeme tu v pozitívnom prostredí a atmosfére. Prínosom pre ľudí je naša pozícia tretieho najväčšieho zamestnávateľa v Ružomberku, po Mondi SCP a Ústrednej vojenskej nemocnici SNP – Fakultnej nemocnici. Len v Ružomberku pracuje na univerzite vyše 600 ľudí, ďalší pracujú na našich katedrách a fakulte v Levoči, Košiciach a Poprade. Takisto tisíce študentov sú prínosom pre sféry obchodu a služieb v meste. Mladí ľudia oživujú prostredie a vytvárajú špecifickú atmosféru univerzitného mestečka.
Myslíte si, že bolo dobrým krokom zriadenie univerzity v Ružomberku?
Áno. Prečo by sa v ňom nemohla pozitívne etablovať, aj keď tu nikdy predtým nebola? Mesto nie je úplne malé, má svoje kultúrne i historické tradície. Desať rokov ukazuje, že to bolo dobré a múdre rozhodnutie zakladateľov univerzity.
Ako potom vnímate šumy, že sídlo univerzity by sa malo presťahovať do iného mesta. Hovorí sa o Levoči či Košiciach?
Ja som o takýchto snahách nepočul. Ako hovoríte, sú to iba šumy. Neviem o tom nič. Univerzita má sídlo v Ružomberku. Pokiaľ budem rektorom, status quo zostane zachované.
Ako vidíte univerzitu o ďalších niekoľko rokov?
S kvalitnou vedou a výskumom, aby sme sa mohli porovnávať so svetovými univerzitami. Predpokladom naplnenia môjho tvrdenia je členstvo vo Svetovej federácii katolíckych univerzít. Katolíckych univerzít je vo svete 1 400 a z nich 130 je vo federácii. Chceme využiť aj formujúce sa špičkové zázemie v Ústrednej vojenskej nemocnici SNP, ktorá je fakultnou vďaka našej fakulte zdravotníctva. Nedávno v nemocnici sprístupnili jedinečný protónový urýchľovač, ktorý je súčasťou Protónového terapeutického komplexu. Fakulta zdravotníctva funguje len štyri roky a už sídli vo vlastnej, moderne zrekonštruovanej budove. Od nového akademického roka fakulta otvára študijný odbor urgentná medicína, uvažuje o vzdelávaní v oblasti nukleárnej medicíny. Črtá sa jej spolupráca so zdravotníckymi fakultami v Belgicku a Taliansku.
Na akej úrovni je v súčasnosti veda a výskum?
Naučili sme sa aktívne pracovať na riešení vedeckých úloh a spolupracovať na projektoch s ostatnými domácimi i zahraničnými inštitúciami. Tešíme sa z podpory zahraničných inštitúcií, ktoré financujú výskum na našej univerzite.
Katolícka univerzita čaká na rozhodnutie o potvrdení statusu univerzity. Kedy budete mať túto záležitosť odobrenú?
Podľa platnej legislatívy má univerzita po doručení výzvy Ministerstva školstva SR na odstránenie nedostatkov zistených pi komplexnej akreditácii rok na to, aby prijala opatrenia a informovala o ich plnení. To sme aj urobili a 8. marca som v detailnej správe informoval ministerstvo o účinnosti opatrení, ktoré sme prijali. Verím, že po vyjadrení Akreditačnej komisie minister školstva potvrdí Katolíckej univerzite v Ružomberku status univerzitnej vysokej školy.
Vlajkovou loďou univerzity je Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte, kde ste garantom študijného programu. V čom tkvie jeho úspech?
Dôraz na komplexnosť poznatkov ju odlišuje od ostatných katedier žurnalistiky v krajine. Snažíme sa kreovať čo najviac disciplín, ktoré by zaisťovali primeranú rozhľadenosť adeptov novinárstva a nevynechať nič spomedzi toho, čo sa osvedčilo v študijných programoch už existujúcich katedier žurnalistiky a všetko skĺbiť v rámci limitovaného rozsahu študijných hodín. Tejto neľahkej úlohy sa výborne zhostili vedúci katedry Jozef Mlacek a jeho zástupca Peter Olekšák. Od začiatku som bol pozvaný byť na katedre garantom študijných programov. Musím vážne zdôrazniť, že vysokoškolský učiteľ musí byť dnes pre študenta rodičom a spoločenstvo pôsobiace na fakulte rodinou. Som rád, že katedra má fundovaný a motivovaný tím, to je základ!
Rozumiem. To bolo vysvetlenie vo filozofickej rovine. Má však katedra aj materiálnu základňu, z ktorej by sa mohla odraziť?
Dovolím si tvrdiť, že sa nám podarilo vybudovať žurnalistické pracovisko, ktoré má najlepšie technické zázemie na Slovensku. Vďaka eurofondom budujeme televízne štúdio za 640-tisíc €. Úspešní sme boli aj v projekte na vybudovanie špecializovanej učebne pre výučbu žurnalistickej fotografie za 77,6-tisíc €. Od roku 2007 funguje rozhlasové a vysielacie štúdium za 50-tisíc € a masmediálne laboratórium, do ktorého sme investovali takmer 100-tisíc €. V akademickom roku 2008/2009 sme vzdelávali 200 poslucháčov žurnalistiky. Sme jediným akademickým pracoviskom na Slovensku, ktoré poskytuje všetky tri stupne vzdelávania v študijnom programe teória a dejiny žurnalistiky.
V programe rektorského úradu ste pri nástupe do funkcie rektora v júli 2008 prezentovali myšlienku zriadenia ďalších fakúlt. Ktoré by to mali byť a kedy? Aké novinky chcete v najbližšom období uviesť do života?
Niektoré ekonomické predmety sa vyučujú už na našom pracovisku – Inštitúte manažmentu a cestovného ruchu v Poprade Pedagogickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku. Aktuálne je zriadenie ekonomickej a právnickej fakulty v Ružomberku, ktorých študijné programy finalizujeme. Na ich zriadenie potrebujeme ešte jeden rok. Pedagógov chceme mať aj zo zahraničia. Dopracovať je potrebné niektoré jazyky ako taliančinu či španielčinu. Do budúcnosti chceme vyučovať napríklad dejiny Slovenska, ktoré sú spojené s kresťanstvom. Sú to oblasti, ktoré spolu súvisia, aj keď sa to nie všetkým páči. Mentalita Slovákov vychádza z kresťanskej tradície – pohostinnosť, otvorenosť, odpúšťanie.
Priblížte aké investičné akcie plánujete pre najbližšie obdobie?
Prioritou je vybudovanie novej univerzitnej knižnice, ktorá bude miestom pre vedeckú prácu pedagógov a študentov. Univerzita bude odrazom ďalšieho rozvoja univerzity. V objekte chceme zriadiť priestory pre centrálnu administratívu, archív, študovne, spoločné priestory. S prípravnými prácami začíname už v tomto roku. Výstavba potrvá dva roky a bude stáť 14 mil. €.
Z akých zdrojov je univerzita financovaná?
Keďže sme verejná vysoká škola, sme financovaní predovšetkým z verejných zdrojov. V tomto roku sme získali dotáciu vo výške 12,15 mil. €, z čoho je 1,2 mil. € sociálna podpora študentov, na mzdy ide 7,4 mil. €, na tovary a služby 1,5 mil. € a ďalšie.
Pýtal som sa aj preto, aby sme zistili či si vie univerzita vygenerovať vlastné zdroje financovania?
Ale áno. Môžem uviesť príklad výstavby knižnice. Z celkového rozpočtu 14 mil. € ak by sme z ministerstva školstva získali napríklad 6,64 mil. €, zvyšok musíme hľadať my, napríklad cez eurofondy, ale aj od sponzorov. Z peňazí Európskej únie financujeme od roku 2007 dva projekty v hodnote 8,3 mil. €. Do roku 2011 potrvá projekt komplexnej informatizácie, zlepšenia vybavenia a rozvoja výučbovej základne. V roku 2013 ukončíme projekt rozvoja vzdelávania pomocou zlepšenia informačných technológií, laboratórnej a ubytovacej infraštruktúry. Snažíme sa získať aj financie od rôznych dobrodincov alebo sponzorov doma i v zahraničí.
O štúdium sa môže uchádzať akýkoľvek absolvent strednej školy, ktorý splní podmienky prijatia a deklaruje, že bude rešpektovať katolíckeho ducha univerzity. Je potrebné, aby mladí, ktorí sú neveriaci alebo vyznávajú iné náboženstvá, boli tolerantní k prostrediu, do ktorého prišli študovať.Tadeusz Zasępa
Ako sa vie univerzita odvďačiť sponzorom?
Napríklad ponúkame riešenia problémov pre podnikateľskú sféru vo forme vedeckých projektov a výskume.
Univerzity sú aj o študentoch. V súčasnosti to vyzerá, že ubytovacie kapacity pre študentov v Ružomberku nie sú postačujúce. Budete robiť nejaké konkrétne kroky na zlepšenie situácie?
Finišujeme s rekonštrukciou bývalej ubytovne Ruža na študentský domov z prostriedkov Európskej únie s kapacitou 135 miest. Garantujeme ubytovanie pre všetkých prijatých prvákov. Študenti vyšších ročníkov si hľadajú ubytovanie najmä v súkromí, pretože potrebujú viac pokoja, aby sa mohli venovať príprave bakalárskych či magisterských prác. Stávalo sa totiž, že študenti sa na internát prihlásili a po mesiaci z neho odišli. Miesto následne zostalo neobsadené celý akademický rok a internátu vznikli veľké straty. Hľadáme investora na vybudovanie ďalších ubytovacích kapacít na Hrabovskej ceste. Ubytovacie kapacity by sme v najbližších rokoch chceli rozšíriť o 700 miest.
Je podmienkou prijatia alebo štúdia vierovyznanie, ktoré nesie univerzita v názve?
Sme verejná vysoká škola a takéto otázky si nedávame. Podľa vierovyznania študentov neposudzujeme ani neprijímame. To znamená, že o štúdium sa môže uchádzať akýkoľvek absolvent strednej školy, ktorý splní podmienky prijatia a deklaruje, že bude rešpektovať katolíckeho ducha univerzity. Je potrebné, aby mladí, ktorí sú neveriaci alebo vyznávajú iné náboženstvá, boli tolerantní k prostrediu, do ktorého prišli študovať. Dôležitou súčasťou prijímacieho konania sú na niektorých odboroch predpokladové pohovory, kde sa dajú bližšie analyzovať motivácie študenta ísť študovať konkrétny odbor, osobnostné predpoklady, záujmy, smerovanie či názory. To, že sme skutočne otvorení, môžem dokumentovať aj na príklade. Z minulosti si spomínam na moslimskú študentku filozofickej fakulty, ktorú ako najlepšiu študentku ocenila jedna zo slovenských bánk.
V súčasnosti ste jediným zahraničným rektorom na Slovensku. Pochádzate z Poľska a slovenčinu ste zvládli na vynikajúcej úrovni. Ako vás vníma vaše okolie, stretli ste sa s nejakými negatívnymi reakciami?
Milá otázka, v podobnom duchu bude aj odpoveď. Slovensko mi je veľmi milé, považujem ho za svoju druhú vlasť. So žiadnymi negatívnymi reakciami medzi bežnými ľuďmi ani na akademickej pôde som sa zatiaľ nestretol. Navyše, už tri roky mám aj slovenské občianstvo. Na Slovensku pôsobím od roku 1990, prednášal som najskôr v Spišskom Podhradí a Trnave po poľsky. Videl som, že je to pre študentov náročné. Začal som sa učiť slovenčinu, z tlače, rádia, pri opravovaní študentských prác. Pri prednáškach som požiadal študentov, aby ma upozorňovali na chyby a postupne sa moja slovenčina zlepšila, aj keď ani dnes nie je úplne bez chýb.
Zhováral sa Ján Sokolský