BRATISLAVA 28. januára (WEBNOVINY) – Poslanca za KDH Radoslava Procházku sklamali podozrenia vyplývajúce z dokumentu Sasanka, ktorý opisuje údajné tajné stretnutia dnes už bývalého predsedu parlamentu Richarda Sulíka (SaS) s podnikateľom Mariánom Kočnerom.
„Je to pocit zrady, ktorý som už vo vzťahu k voľbe generálneho prokurátora raz zažil od iného koaličného partnera,“ vyhlásil Procházka v Sobotných dialógoch Slovenského rozhlasu.
Domnieval sa, že so Sulíkom komunikovali o kandidátovi na prokurátora otvorene, preto ho „zraňuje“ údajná diskusia Sulíka s podnikateľom na túto tému. Sulík potvrdil svoje kontakty s Kočnerom, no Sasanku označil za pamflet.
Kaliňák odmieta komentovať spravodajské hry
„Dúfam, že tam je nejaké rozumné vysvetlenie, lebo ak nie, tak potom platí, že znamením týchto čias je to, že nič už neplatí, na nič sa nedá spoľahnúť, nikto nič negarantuje a je to úplný rozklad,“ poznamenal Procházka.
Podpredseda Smeru-SD Robert Kaliňák povedal, že odmieta komentovať spravodajské hry v prípade káuz Gorila i Sasanka. „Odohrali sa podivuhodne dva mesiace pred voľbami. Jedna je stará rok a pol, druhá je stará sedem rokov,“ konštatoval Kaliňák s tým, že Slovensko by sa malo radšej zaoberať vážnymi problémami. Sulíka však od začiatku považuje za nedôveryhodnú osobu a Sasanka môže len dokresľovať tento obraz.
Prezident neporušuje ústavu
Podpredseda Smeru-SD Robert Kaliňák v súvislosti s vymenovaním Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora zastáva rovnaký názor ako prezident Ivan Gašparovič, povedal to v Sobotných dialógoch Slovenského rozhlasu.
Prezident pred časom vyhlásil, že s menovaním generálneho prokurátora otáľa pre pochybnosť o Čentéšovej nestrannosti. Podľa Kaliňáka hlava štátu svojím konaním neporušuje Ústavu SR, pretože Čentéš bol zvolený neštandardne.
„Boli platné/neplatné zákony, boli nové/staré, čiže z toho uhlu pohľadu si myslím, že ešte raz by sa k tomu NR SR mala vrátiť a v nejakom serióznom postupe by mala ešte raz túto otázku prerokovať,“ vyhlásil Kaliňák. Na obhajobu prezidenta uviedol príklad z minulosti, keď hlava štátu vymenovala len štyroch z piatich vládou zvolených generálov. „Šesť právnikov, dvanásť názorov,“ poznamenal Kaliňák.
Rozhodujúce slovo má mať parlament
Podľa predsedu Ústavnoprávneho výboru NR SR Radoslava Procházku (KDH) sú len dva zákonné dôvody, na základe ktorých by hlava štátu nemusela vymenovať generálneho prokurátora – ak zvolená osoba nespĺňa ústavné a zákonné predpoklady na výkon funkcie, alebo ak ju nezvolili príslušným spôsobom. Keďže Ústavný súd SR potvrdil súlad rokovacieho poriadku s ústavou, odpadá pochybnosť o procese voľby. Osobnú nedôveru prezidenta voči kandidátovi nepovažuje za relevantný dôvod na nevymenovanie Čentéša za generálneho prokurátora. Rozhodujúce slovo pri výbere kandidáta má podľa Procházku parlament, v ktorom sedí 150 poslancov.
„Nie sú dôvody pre to, aby pán prezident nevymenoval docenta Čentéša do funkcie. Ja ich nepoznám a pokiaľ on uvádza, že tým dôvodom je jeho osobná nedôvera voči Čentéšovi, tak je to niečo, čomu môžem rozumieť, alebo s tým nesúhlasiť, ale nie je to v zmysle ústavy legitímny dôvod na to, aby ho nevymenoval,“ uzavrel Procházka
