BRATISLAVA 1. apríla (WEBNOVINY) – Návrh novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín má symbolický aj praktický dôvod, tvrdí Ondrej Dostál z poslaneckého klubu strany Most-Híd.
Symbolický preto, lebo považuje za potrebné, aby sa na Slovensku všetci cítili ako doma a praktický pre vytvorenie lepších podmienok pre uplatňovanie práva, ktoré je zakotvené v ústave SR. Okrem toho, ako vyhlásil, považuje za dôležité v čase, keď na Slovensku nevládnu s nacionalizmom sa pohrávajúce politické sily, správať sa k menšinám ústretovejšie.
Opozičná kritika návrhu zákona podľa Dostála nebola konkrétna a zdôraznil, že prijatie novely nijako neohrozuje používanie slovenčiny ako štátneho jazyka. „Je to téma, ktorá vyvoláva vášne. Považujem za nereálne, aby sa v tejto veci našla dohoda medzi koalíciou a opozíciou,“ skonštatoval. Opozícia podľa Dostála „veľmi rada využije túto tému na politické hrátky s maďarskou kartou a my, koalícia, by sme na to nemali skočiť a mali by sme hľadať vecnú dohodu.“ Ako Dostál tvrdí, zákon rešpektuje slovenskú realitu, to, ako sa doteraz vyvíjalo postavenie národnostných menšín na Slovensku.
Spájanie Most-Híd s Budapešťou
„Ignorovanie podpory zo strany väčšiny môže iba naďalej prehlbovať nedôveru príslušníkov menšín,“ vyhlásil v závere rokovania o novele jej predkladateľ, vicepremiér pre menšiny Rudolf Chmel (Most-Híd). Ako zdôraznil, príslušníci menšín sú občanmi SR, ktorí tu platia dane, žijú tu so svojimi predkami po stáročia a aj tu žiť chcú.
Pripomenul, že predložená norma neukladá povinnosť ovládať jazyk menšiny, len upravuje a rozširuje rámec používania jazykov národnostných menšín. Chmelovi prekáža, že pri kritike návrhu mnohí opoziční poslanci spájali Most-Híd s Budapešťou, Fideszom a premiérom Maďarska Viktorom Orbánom, s ktorými podľa jeho slov nemajú žiadne kontakty.
V rozprave k návrhu novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín vystúpila dvadsiatka zákonodarcov, opozičníci ju kritizovali ako protiústavnú a nebezpečnú, väčšina koaličných poslancov ju obhajovala ako skvalitňujúcu život občanov Slovenskej republiky. Výhrady k návrhu však majú aj viacerí koaliční zástupcovia, ktorí žiadajú rokovať o nej ešte v druhom čítaní a upraviť ju.
Všetky správy z rokovania poslancov o novele zákona používania jazykov pre menšiny:
Po pýche prichádza pád, varoval koalíciu Fico
Apponyi sa obracia v hrobe, od radosti, vyhlásil Maďarič
Jazyky menšín vyvolávajú podľa Hrušovského zbytočné vášne
Smer chce poznať zámery vlády s Orbánovým Maďarskom
Kto nevie po slovensky, neškodí iným, len sebe, tvrdí Galbavý
Neovládanie slovenčiny niektorými príslušníkmi národnostných menšín nie je prejavom nepriateľstva či nelojality voči Slovenskej republike, myslí si poslanec Národnej rady SR Tomáš Galbavý (SDKÚ-DS). „Je to jeho hendikep, keď nevie po slovensky, on bude mať problém, aby sa uplatnil,“ povedal dnes v parlamentnej rozprave k novele zákona o používaní jazykov národnostných menšín.
Galbavý zdôraznil, že nové znenie zákona je dobré, pretože rozšíri menšinám možnosť komunikovať vo vlastnom jazyku a zároveň nijako neobmedzí práva väčšinového národa. Upozornil, že aj po schválení novely budú musieť byť všetky listiny v štátnom jazyku, preto nijako neohrozuje postavenie slovenčiny, nevytvára jazykové getá, neohrozuje integritu Slovenska a nie je preň nebezpečná.
„Ak je niekto nebezpečný pre Slovensko, tak sú to politici, ktorí šíria nenávisť len preto, aby sedeli v tomto parlamente,“ vyhlásil s tým, že práve obmedzovanie menšinových práv môže spôsobiť hľadanie ochrancu v inej krajine.
Novela zákona o používaní jazykov národnostných menšín znižuje kvórum pre používanie menšinového jazyka z 20 na 15 percent.
Rozširuje aj právo používať menšinový jazyk v úradnom styku. Po novom budú môcť v menšinovom jazyku rokovať aj samosprávne orgány, musí s tým však súhlasiť každá zúčastnená osoba.
Tieto úrady budú môcť viesť svoju agendu dvojjazyčne, matrika sa však bude viesť vždy výlučne v slovenčine. Zákonom sa zároveň ruší povinnosť pri vysielaní inojazyčných televíznych relácií určených pre príslušníkov národnostnej menšiny vysielať titulky v štátnom jazyku. Podobne tak sa pri vysielaní inojazyčných rozhlasových relácií na samostatnom vysielacom okruhu Slovenského rozhlasu nebude vyžadovať bezprostredne nasledujúce vysielanie v štátnom jazyku.