BRATISLAVA 30. novembra (WEBNOVINY) – Slovensko bude mať novú verejnoprávnu inštitúciu. Rozhlas a televízia Slovenska (RTS) vznikne k 1. januáru 2011 zlúčením Slovenskej televízie (STV) a Slovenského rozhlasu (SRo). Vyplýva to zo zákona o RTS, ktorý dnes schválil parlament. Právnu normu okrem koaličných poslancov podporili aj šiesti členovia SNS, Jana Dubovcová za SDKÚ-DS sa zdržala a poslanecký klub Smeru-SD hlasoval proti. Minister Krajcer s poslaneckým klubom SNS nebol dohodnutý na podpore pre zákon. Podľa vlastných slov diskutoval s členmi mediálneho výboru i jednotlivými poslancami. Za právnu normu hlasovalo šesť zákonodarcov za SNS. Krajcera nemrzí, že zákon nepodporila štvorica poslancov za Most-Híd, ktorí sú členmi OKS. „Poslanci sú slobodní ľudia,“ komentoval ich postoj pri hlasovaní.
Reforma podľa Krajcera zabráni ďalšiemu zadĺžovaniu STV
Schválenie zákona o Rozhlase a televízii Slovenska (RTS) považuje minister kultúry Daniel Krajcer za prvý krok reformy verejnoprávnych médií. Podľa neho ide po 15-tich rokoch o naozajstný koncepčný návrh programového fungovania týchto inštitúcií. Minister kultúry Daniel Krajcer, ktorého rezort návrh pripravil, odôvodňoval zákon vážnymi hospodárskymi škodami, ktoré by hrozili verejnoprávnej televízii, ak by fungovala ďalej v súčasnom režime. Právna norma má podľa ministra nielen zabrániť ďalšiemu zadlžovaniu televízie, ale aj skvalitniť vysielanie oboch médií. Plénum zamietlo procedurálny návrh poslanca za Smer-SD Dušana Jarjabka, ktorý navrhoval zákon vrátiť na dopracovanie. Z pôvodných 36 členov rád a dozorných komisií Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie sa počet členov kontrolného orgánu RTS zníži na deväť. Novú radu budú tvoriť traja odborníci na rozhlasové vysielanie, traja na televízne, dvaja na ekonómiu a jeden na právo.
Zlúčenie si podľa Zajaca vyžiada dodatočné peniaze
„Skúsenosť hovorí, že veľká zmena, ktorá fúzuje dve takéto médiá, vedie k zvýšeniu výdajov. Ak si hovoríme, že sme vláda verejných úspor, tak je to v protiklade k tomu, čo táto vláda hovorí. Možno naozaj predpokladať, že už na roky 2011 a 2012 bude treba oveľa väčšie výdaje v štátnom rozpočte, ako sa predpokladá,“ povedal po schválení zákona o Rozhlase a televízii Slovenska (RTS) Zajac. Podľa neho vôbec nie je jasné, či právna norma povedie k úsporám. Zákon v sebe skrýva množstvo úskalí, Zajac za ďalšie označil chabé kompetencie riaditeľov zložiek televízie a rozhlasu v zlúčenej inštitúcii, ktorí sa tak stávajú nástrojom v rukách generálneho riaditeľa RTS. Poslanec zdôraznil, že na vyriešenie základného problému STV, odvolanie riaditeľa a rady, stačila malá novela, potom sa malo začať diskutovať, čo ďalej s televíziou. Štvorica poslancov za Most-Híd, členov OKS, preto zákon nepodporila. Pri hlasovaní vytiahli karty, hlasovacie zariadenie ich vykázalo ako neprítomných, čím nešli priamo proti koalícii, lebo znížili kvórum potrebné na schválenie zákona.
Za právnu normu hlasovalo šesť zákonodarcov za SNS
„Nebola to dohoda, je to moje poslanecké právo. Že niečo zlé v týchto dvoch inštitúciách je, je jasné. Že s tým treba konečne niečo urobiť, je každému jasné. Preto moje rozhodnutie je také, aké je,“ vysvetlil podporu zákonu poslanec za SNS Igor Štefanov. Za návrh hlasovali šiesti národniari. Exministra kultúry Mareka Maďariča (Smer-SD) hlasovanie SNS veľmi prekvapilo, podľa neho sa týmto subjekt Jána Slotu stal siedmou stranou vládnej koalície.
Generálny riaditeľ RTS bude zarábať deväťnásobok priemernej mzdy
Voliť generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska bude parlament verejným hlasovaním, a nie tajnou voľbou. Presadili to v pozmeňujúcom návrhu poslanci za SaS, SDKÚ-DS a Most-Híd. Nový šéf spojenej verejnoprávnej inštitúcie bude na základe ich návrhu mesačne zarábať deväťnásobok priemernej mzdy, pôvodne sa počítalo so sedemnásobkom. Zvýšenie platu odôvodnili predkladatelia zložitosťou a rozsahom agendy riaditeľa. Zároveň z predloženého znenia právnej normy vypustili možnosť podať návrh na odvolanie generálneho riaditeľa najmenej 30 poslancami. To znamená, že návrh na odvolanie riaditeľa bude môcť predložiť mediálnemu výboru parlamentu iba Rada RTS. Novým prvkom a inštitútom v zákone je, že ak generálny riaditeľ nedodrží schválené záväzné ukazovatele rozpočtu, je to dôvod na jeho okamžité odvolanie.
Štatutárneho zástupcu si vyberie a vymenuje predseda parlamentu
Štatutárneho zástupcu spojenej inštitúcie, ktorý ju povedie do zvolenia nového generálneho riaditeľa, vymenuje k 1. januáru 2011 predseda parlamentu Richard Sulík, pričom si môže vybrať medzi terajšími riaditeľmi STV a SRo, teda Štefanom Nižňanským a Miloslavou Zemkovou. „Som rád, že sa podarilo vyriešiť otázny inštitút, že minister kultúry by vstupoval do procesu, keby sa dvaja štatutári nedohodli. Ja osobne som inicioval, aby sa hľadalo iné riešenie. Po nadobudnutí účinnosti zákona predseda parlamentu rozhodne, kto z týchto dvoch riaditeľov bude štatutárom do zvolenia nového,“ vysvetlil minister Krajcer. Pozmeňujúci návrh sa dotýka aj vysielania v jazykoch národnostných menšín, RTS má vysielať v jazykoch menšín v časovom rozsahu zodpovedajúcom národnostnému a etnickému zloženiu obyvateľstva SR. Na vysielanie programov pre národnostné menšiny vzniknú samostatné organizačné útvary.
Reforma verejnoprávnych inštitúcií má trvať minimálne tri roky
Reforma sa začne spojením verejnoprávnych inštitúcií a vyvrcholí zrušením doterajšieho modelu financovania. Všetko sa má udiať v súčinnosti s ministerstvom financií. Jedným z prvých krokov má byť zrušenie koncesionárskych poplatkov k 1. januáru 2012. Medzi posledné kroky reformy bude patriť presídlenie rozhlasu a televízie do jednej efektívnej budovy. Tá by mala mať spoločné technologické zázemie pre rozhlasové i televízne vysielanie.
Odborníci upozorňujú na riziká rýchleho spojenia STV a SRo
Komplikovanú situáciu verejnoprávnych médií na Slovensku môže vyriešiť dnes schválené zlúčenie Slovenskej televízie (STV) a Slovenského rozhlasu (SRo) do jednej verejnoprávnej inštitúcie – Rozhlasu a televízie Slovenska (RTS), myslí si analytik Inštitútu pre verejné otázky Miroslav Kollár. Kollár, ako jeden zo skupiny odborníkov, ktorá pre ministerstvo kultúry pripomienkovala legislatívny návrh na vznik RTS, zároveň upozorňuje na riziká. Všetko závisí od toho, „kto bude RTS viesť, ako rýchlo sa podarí zvoliť riadny manažment a aká je reálna situácia Slovenskej televízie, čo v tejto chvíli asi nevie nikto“, povedal ďalej pre agentúru SITA Miroslav Kollár.
Za dobré zmeny v zákone, ktoré sa doň presadili počas rokovania v Národnej rady SR, považuje napríklad, že v prechodnom období – až do zvolenia generálneho riaditeľa RTS, povedie inštitúciu jeden štatutár. Podľa Kollára to odstráni možné problémy, ktoré by nastali, ak by mali konať spoločne obaja riaditelia a jeden by rozhodovanie druhého sabotoval. Zákon, ako tvrdí, zlepšilo aj to, že z predloženého znenia právnej normy vypadla možnosť podať návrh na odvolanie generálneho riaditeľa najmenej 30 poslancami. Znamená to, že návrh na odvolanie riaditeľa bude môcť predložiť mediálnemu výboru parlamentu iba Rada RTS. Nehrozí tak situácia, že by parlament pravidelne dával návrhy na odvolanie generálneho riaditeľa RTS, čo by mu bránilo normálne pracovať, dodal Miroslav Kollár, ktorý v minulosti tiež predsedal Rade Slovenskej televízie.
Zákon o zlúčení STV a SRo do jednej verejnoprávnej televízie nemôže byť kvalitný, obáva sa Zuzana Mistríková z Mediálneho inštitútu. Hlavný dôvod vidí v krátkosti času jeho prípravy. „Dvadsaťpäť dní na preštudovanie problematiky poslancami Národnej rady SR, ale najmä na vyriešenie súvisiacich zmien v mediálnej legislatíve na Slovensku, je veľmi málo,“ konštatovala pre SITA Mistríková. Ako dodala, za 25 dní zároveň nemôže byť pripravená ani taká veľká fúzia, akou spojenie STV a SRo je. Mistríková viedla sekciu médií a audiovízie ministerstva kultúry v čase jeho vedenia Rudolfom Chmelom a Františkom Tóthom až do odvolania predošlým ministrom Marekom Maďaričom.
Súčasné vedenie STV vyčíslilo, že budúci rok počíta v hospodárení s mínusom 37 miliónov eur. Rezort kultúry ráta s tým, že spojením SRo a STV štát ušetrí v roku 2011 približne 1,65 milióna eur. Úspora by sa mala prejaviť najmä pri administratíve a personálnom obsadení. Zlúčenie STV a SRo si podľa ministerstva kultúry v najbližších štyroch rokoch nevyžiada ani cent zo štátneho rozpočtu.
Po podpísaní prezidentom by mal zákon nadobudnúť účinnosť 1. januára 2011
Krajcer ponecháva na prezidenta Ivana Gašparoviča, ako sa k zákonu postaví. Ak by ho vrátil na opätovné prerokovanie národnej rade, poslanci ho stihnú prediskutovať ešte v tomto roku. „Schôdza je naplánovaná do 17. decembra, ten časový priestor je vytvorený,“ konštatoval.
STV a SRo svoje zlúčenie bližšie nekomentujú
Zlúčenie Slovenskej televízie (STV) a Slovenského rozhlasu (SRo), ktoré obe inštitúcie čaká od 1. januára, manažmenty oboch médií zatiaľ podrobnejšie nekomentujú. Chcú si najprv preštudovať definitívne znenie zákona. STV aj SRo rešpektujú dnešné rozhodnutie poslancov zákonodarného zboru. Verejnoprávna televízia však „napriek tomu vyjadruje ľútosť nad tým, že politika dnes zvíťazila nad vecným a konštruktívnym hľadaním riešení,“ konštatoval pre agentúru SITA hovorca STV Peter Susko.
Slovenský rozhlas podľa jeho generálnej riaditeľky Miloslavy Zemkovej „plnil a rešpektoval zákon taký ako mal doteraz a bude plniť a rešpektovať aj nový zákon“. „Rozhlas nie je politický partner, je to médium, ktoré funguje zo zákona a bude si zákonné úlohy plniť,“ konštatovala ďalej pre SITA Zemková. Dodala, že v súčasnosti je hlavnou úlohou manažmentu SRo príprava rozhlasu na fúziu.
Za finančné problémy STV môže podľa Maďariča manažment
„Prečítali ste nám tu jednu novelu zákona. Je to najlepší dôkaz nekvalitného návrhu, ktorý nám tu minister kultúry predložil,“ zareagoval na rozsiahly pozmeňovací návrh exminister kultúry a poslanec za Smer-SD Marek Maďarič. Maďarič tvrdo kritizoval aj navrhovaný plat generálneho riaditeľa RTS. „Neviem, či ste to už predebatovali s nejakým horúcim kandidátom, či ten deväťnásobok mu vyhovuje a či ste si uvedomili, že sa to blíži platu prezidenta SR,“ poukázal. Za finančné problémy STV môže podľa Maďariča manažment. Na druhej strane považuje za nespravodlivé tvrdiť, že sa STV nezačala zlepšovať a obáva sa, že „súčasná renesancia“ v STV a SRo sa zmenou, ktorú prináša zákon, skončí.