BRATISLAVA 8. decembra (WEBNOVINY) – Schválenie noviel sudcovských kódexov považuje ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská za najväčšie otvorenie justície verejnej kontrole.
„Považujem za dôležité, aby ľudia mohli vidieť, ako rozhoduje súdna rada, ako rozhodujú sudcovia, ako sú prijímaní sudcovia do funkcie, aby boli zverejňované súdne rozhodnutia. Dnes nie sú jediným problémom súdne prieťahy, ale aj dôveryhodnosť a nestranné rozhodovanie,“ uviedla Žitňanská.
Za dobrú iniciatívu, ktorá môže prispieť k väčšej dôvere vo vzťahu k sudcom, považuje pozmeňujúci návrh poslanca za SDKÚ-DS Miroslava Beblavého precizujúci podávanie majetkových priznaní sudcov. „Počas minulého volebného obdobia boli majetkové priznania sudcov zmenené tak, že z nich nie je možné vyčítať, aký majú majetok. Tým strácajú majetkové priznania akýkoľvek význam. Toto rieši pozmeňujúci návrh,“ vysvetlila.
Žitňanská do budúcnosti nepovažuje za dobré, aby boli predsedovia súdov zároveň členmi súdnej rady. Vníma, že nie všetci poslanci sa stotožnili so spôsobom, ako túto vec riešil predložený zákon, k nezlučiteľnosti predsedov súdov a členov súdnej rady sa vráti v budúcom roku. „Považujem za absolútnu prioritu hneď a teraz otvoriť rokovania súdnej rady verejnej kontrole, aby sa mohli ľudia, novinári, mimovládne organizácie pozrieť, ako rokuje súdna rada. Preto nechcem dávať v šanc tento zákon a k otázke nezlučiteľnosti predsedov súdov a členov súdnej rady sa isto vrátim na budúci rok,“ poznamenala.
Novelu zákona o sudcoch a prísediacich i novelu zákona o Súdnej rade SR dôrazne odmietli poslanci za Smer-SD. Róbert Madej sa domnieva, že do súdnictva vnášajú politiku, novelu zákona o sudcoch považuje za protiústavnú a navrhoval ju stiahnuť z rokovania, s čím neuspel. Ministerke odkázal, že môže očakávať podanie na ústavný súd. Madej nesúhlasil so zrušením inštitútu justičných čakateľov, odmieta aj spôsob kreovania výberových komisií na funkcie sudcov. „Už pri programovom vyhlásení vlády sme kritizovali vecnú prázdnotu časti zaoberajúcej sa justíciou. Celá justícia stojí na tom, že sa treba vysporiadať s predsedom Najvyššieho súdu Štefanom Harabinom a so Súdnou radou. Ten atak, ktorý tu je a je čisto politický, je nepatričný,“ konštatoval poslanec za Smer-SD Miroslav Číž.
Číz označil za suterén demokracie skutočnosť, že parlament neumožnil v rozprave vystúpiť predsedovi Najvyššieho súdu SR Harabinovi. „Asi za suterén a politizáciu každý považujeme niečo iné. Ja to, že to bol Smer, ktorý počas minulého volebného obdobia zveril justíciu Mečiarovi a tým sa to celé začalo. Rozumiem im, že cítia zodpovednosť za stav justície a je im to nepríjemné,“ reagovala ministerka spravodlivosti. Podľa nej zmeny nevyhovujú tým, ktorí majú na justíciu vplyv a vyhovuje im klientelizmus a rodinkárstvo v justícii. „Pokiaľ sa niekto kamaráti s mafiánom, nepožíva môj rešpekt,“ doplnila Žitňanská na adresu Harabina.
Vyhoveli časti prezidentových pripomienok
Na podnet hlavy štátu poslanci vypustili z právnej normy body, podľa ktorých za členov súdnej rady nemohli byť zvolení predsedovia a podpredsedovia krajských a okresných súdov. Podľa prezidenta nezlučiteľnosť funkcie člena súdnej rady s funkciou predsedu súdu a podpredsedu súdu a následný vynútený odchod z rady môže ísť proti ústave. Navrhovaná 30 dňová lehota, v ktorej si mali konflikt záujmov dotknutí členovia rady vyriešiť, podľa Gašparoviča pôsobí retroaktívne.
Ďalším prezidentovým pripomienkam, ktoré sa týkali zverejňovania záznamov z rokovaní súdnej rady, parlament nevyhovel. Zo zasadnutí podľa novely bude súdna rada robiť zvukové záznamy, ktoré má zverejniť na internetovej stránke, rovnako aj podrobnú zápisnicu. Poslanec Národnej rady SR Ondrej Dostál (klub Most-Híd) ešte pri októbrovom schvaľovaní právnej normy presadil, aby zo zvukového záznamu a zápisnice okrem účasti, programu zasadania a obsahu prijatých uznesení bol zrejmý aj obsah, priebeh rokovania, vyjadrenia jednotlivých členov a výsledok hlasovania tak, aby zo zápisu bolo jasné, akými úvahami sa súdna rada riadila. Prezident si myslel, že nahrávka stačí. „Považujem za nadbytočné, aby aj zo zápisnice, ktorá sa vyhotovuje z každého zasadnutia súdnej rady, boli zrejmé vyjadrenia jednotlivých členov súdnej rady k prerokúvaným bodom programu,“ konštatoval. Poslanci jeho námietku neschválili.
Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská verí, že novela pomôže transparentnosti súdnej rady a tomu, aby naozaj postupne v justícii moc patrila tým, ktorým prináleží, to znamená pri rozhodovaní sudcom a pri kontrole verejnosti. Právna norma nadobudne účinnosť 1. januára. Pôvodne novela hovorila aj o nezlučiteľnosti funkcie predsedu okresného a krajského súdu s členstvom v súdnej rade, čo si mali dotknuté osoby usporiadať do 30 dní, inak by im členstvo v rade zaniklo. Do konfliktu funkcií by sa pôvodne dostali piati členovia súčasnej zostavy Súdnej rady SR – Igor Burger, Helena Kožíková, Richard Molnár, Gabriela Šimonová a Mária Usačevová. Predseda Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin medzitým viacerých z týchto sudcov stiahol k sebe na Najvyšší súd, čím sa vyhli možnému konfliktu záujmov.
Zákonodarcovia dnes schválili aj novelu zákona o poplatku za udržiavanie platnosti patentu. Norma reaguje na povinnosť Slovenskej republiky odviesť pomernú časť príjmov z udržiavacích poplatkov za európsky patent Európskej patentovej organizácii.
Súdy budú zverejňovať svoje rozhodnutia na internete
Novela ukladá Ústavnému súdu SR a všeobecným súdom povinnosť zverejňovať a sprístupňovať všetky právoplatné rozhodnutia na internete. Neprávoplatné a procesné rozhodnutia budú súdy zverejňovať na základe žiadosti. Voľné miesta sudcov sa po novom budú obsadzovať výlučne výberovým konaním. Výberové konanie bude otvorené pre všetky osoby, ktoré spĺňajú zákonné podmienky, teda pre sudcov a nesudcov.
Na základe pozmeňujúceho návrhu poslanca za SaS Martina Poliačika sa ruší inštitút justičných čakateľov. Súčasní justiční čakatelia sa môžu stať vyššími súdnymi úradníkmi a keby s tým nesúhlasili, tak odísť z justície. To by pre nich znamenalo odstupné. Poliačik návrh zrušiť kategóriu justičných čakateľov obhajoval argumentmi, že zvyčajne ide o „pretláčanie rôznych kamarátšaftov“ a nevidí žiadny problém zrovnoprávniť ich s vyššími súdnymi úradníkmi.
Justiční čakatelia tak podľa ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej stratia neopodstatnenú výhodu pri obsadzovaní miest sudcov, keďže dnes sa voľné miesto sudcu obsadzuje justičným čakateľom. Ani jej sa nepáči rodinkárstvo, zdôraznila, že až 45 percent zo súčasných 130 justičných čakateľov patrí k rodinným príslušníkom z justičného prostredia, čo sa vymyká akejkoľvek štatistike. Ak by súčasný systém zostal v platnosti, najbližších päť rokov sa na súdy nedostane nikto okrem justičných čakateľov. Otvorenosť, ktorú v justícii presadzuje, je podľa Žitňanskej najlepšia a najmenej politická forma kontroly, lebo verejnosť nepatrí žiadnej politickej strane. Výberové konania na miesta sudcov budú vždy verejné, verejne dostupné budú i žiadosti o voľné miesta sudcov, vrátane ich životopisov, mená členov výberovej komisie sa zverejnia 15 dní pred začiatkom výberového konania. Ktokoľvek bude môcť vzniesť voči uchádzačovi o funkciu sudcu akúkoľvek výhradu, ktorá bude predložená výberovej komisii.
Mení sa spôsob kreovania výberovej komisie, jeden člen bude z kandidátov Súdnej rady SR, jeden z kandidátov Národnej rady SR, dvaja z kandidátov vymenovaných ministrom a jedného člena výberovej komisie zvolí na žiadosť predsedu súdu sudcovská rada súdu, na ktorom sa funkcia obsadzuje. Právne úprava výslovne preferuje najmä osoby z akademickej obce a neziskového sektora, nevylučuje však účasť zástupcov právnických profesií ako sudcov a advokátov. Podobne sa bude postupovať pri výberových konaniach na predsedov súdov. Novela zároveň ruší odmeny pre sudcov. „Je nevyhnutné zastaviť rozmáhajúcu sa vnútornú korupciu a rozdeľovanie financií a voľných miest sudcov súdom na základe nejasných pravidiel,“ vysvetlila Žitňanská. Ušetriť by sa tak malo ročne okolo 700-tisíc eur.
Šikanóznemu zaobchádzaniu so sudcami má zabrániť ustanovenie, podľa ktorého možno sudcu preradiť na inú agendu iba s jeho súhlasom, respektíve bez jeho súhlasu len po predchádzajúcom prerokovaní sudcovskej rady v prípade zmeny rozvrhu práce v dôsledku nerovnomerného zaťaženia sudcov či zabezpečenia riadneho chodu súdu. O dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu by v budúcnosti nemal rozhodovať minister spravodlivosti, ale disciplinárne senáty. Zruší sa aj časové obmedzenie dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu. Dnes je toto pozastavenie limitované zákonom u trestného stíhania sudcu na maximálne tri roky a u disciplinárneho stíhania sudcu na dva roky. Tieto konania však podľa ministerky trvajú dlhšie a preto sa vláda rozhodla pre zrušenie časového obmedzenia dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu.
Rezort zjemnil navrhované ustanovenie, ktoré znemožňovalo ujať sa funkcie sudcu počas piatich rokov od ukončenia pôsobenia vo vysokej verejnej funkcii, napríklad prezidenta, člena vlády či poslanca. Po novom by sudca, ktorý skončí v spomínanej funkcii, mohol súdiť, nesmel by však byť počas piatich rokov predsedom alebo podpredsedom súdu. Predišlo by sa tak v budúcnosti prípadom, keď sa z ministra spravodlivosti stal zo dňa na deň predseda Najvyššieho súdu SR.
