Národná rada SR bude v utorok 16. mája hlasovať o novele Občianskeho zákonníka, ktorou by sa malo zabrániť podvodom medzi manželmi pri rozvodoch v súvislosti s ich bezpodielovým vlastníctvom.
Takéto podvody sa najčastejšie vyskytujú pri ručení, pristúpení k záväzku či pri zmenkách a šekoch. Novelu do parlamentu predložila skupina poslancov hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti a poslanec hnutia Sme rodina Miloš Svrček.
Podvody pri rozvodoch
Navrhovatelia tvrdia, že v poslednom období sa vyskytlo niekoľko prípadov, ktoré súviseli s pristúpením k záväzku, ručením či podpísaním zmenky alebo šeku jedným z manželov s cieľom účelovo zaťažiť bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) jedným z nich na úkor toho druhého.
Podstata problému má podľa navrhovateľov spočívať v jednom z ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorý umožňuje, aby pohľadávka veriteľa voči len jednému z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva a patrí do BSM, a to aj bez súhlasu druhého manžela, mohla byť uspokojená pri výkone rozhodnutia z celého BSM.
„Týmto spôsobom dochádza neraz k podvodu na manželovi, ktorý o pohľadávke nemá žiadnu vedomosť a ani s ňou nesúhlasil, ale v rámci rozvodového konania je započítaná aj na jeho ťarchu,“ vysvetlili predkladatelia.
Primerané zadosťučinenie
Zároveň sa má spresniť ustanovenie paragrafu 13 odsek 1 Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o primerané zadosťučinenie vzhľadom na rôzny výklad tohto ustanovenia súdmi, ktorý neraz nezodpovedá obsahu práva na ochranu osobnosti. Podstatou práva na ochranu osobnosti je poskytnúť primerané zadosťučinenie osobe, ktorej meno, česť či súkromie bolo poškodené neoprávneným zásahom.
Na Slovensku sa testuje nový prístup k súdnym sporom s deťmi, do konca roka by mal byť na všetkých súdoch
Primerané zadosťučinenie je odlišné od upustenia od neoprávnených zásahov, od odstránenia následkov týchto neoprávnených zásahov alebo od poskytnutia náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ak nepostačuje samotné primerané zadosťučinenie.
K neoprávnenému zásahu dochádza zverejnením alebo šírením informácie, ktorá nie je pravdivá, ale spočiatku sa zdá byť pravdivá. Môže sa tiež stať, že zdroj informácie s odstupom času a pod ťarchou dôkazov uzná, že informácia je klamlivá. Medzičasom sa však táto informácia mohla rozšíriť a mohli do nej neoprávnene zasiahnuť aj iné subjekty, napr. médiá.
Rozpor s právom na ochranu osobnosti
„Primeraným zadosťučinením je vždy ospravedlnenie, keďže ostatné možnosti nápravy nezákonného stavu, respektíve možnosti odstránenia neoprávnených zásahov nie sú možné. Napriek tomu sa v rozhodovacej praxi súdov vyskytujú prípady, keď sudca podmieňuje poskytnutie primeraného zadosťučinenia preukázaním skutočností, ktoré sa vyžadujú pre dokázanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch,“ uviedli v návrhu poslanci.
Dodali, že takáto rozhodovacia prax súdov je v rozpore s právom na ochranu osobnosti. Plénum Národnej rady SR bude hlasovať aj o pozmeňujúcom návrhu poslancov Zuzany Šebovej (Sme rodina) a Milana Vetráka (OĽaNO).
Tvrdia, že ak ide o náhradu nemajetkovej ujmy, súdy pravidelne v občianskoprávnych konaniach o ochranu osobnosti, ktoré sú vedené z dôvodu neoprávneného zásahu do života blízkej osoby, vykonávajú výsluch žalobcov na druh, kvalitu či intenzitu rodinného vzťahu s ich zomrelým blízkym, čo im spôsobuje ťažkú retraumatizáciu a sekundárnu viktimizáciu. Pozmeňujúci návrh by mal takéto situácie eliminovať.