BRATISLAVA 5. mája (WEBNOVINY) – Definitívne schválenie rekodifikácie civilného práva, voľba predsedu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ), minimálne dôchodky a aj informácia o privatizácii Slovenských elektrární a postupe pri vypovedaní Zmluvy o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo čakajú poslancov na 51. schôdzi parlamentu, ktorá sa začne v utorok.
Civilný sporový poriadok je nosnou časťou rekodifikácie
Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok nahradia Občiansky súdny poriadok z roku 1963. Nové normy patria dôležitosťou i rozsahom k najväčším právnym reformám od vzniku samostatnej SR. Každý zo zákonov má okolo 500 paragrafov. Minister spravodlivosti Tomáš Borec zdôraznil, že rekodifikácia civilného práva „prináša celý komplex zmien, ktoré majú za cieľ zrýchliť, zjednodušiť a skvalitniť civilné konanie na úplne novú úroveň. Mali by znamenať vážny posun vpred,“ vyhlásil.
Pavol Frešo chce za šéfa kontrolórov bývalého riaditeľa SIS
KDH má kandidáta na šéfa NKÚ, Smer s ním môže mať problém
Fico chce kontrolu nad elektrárňami, dobrodružstvo vylúčil
Ficova bitka o Gabčíkovo bude mať stámiliónovú dohru
Civilný sporový poriadok je nosnou časťou rekodifikácie. Upravuje postup súdu, strán a osôb, ktoré sa zúčastňujú na konaní pri prerokúvaní a rozhodovaní sporov. Majú sa napríklad zmeniť pravidlá doručovania súdnych zásielok pre fyzické osoby. Doručovanie bude priamo viazané na adresu trvalého pobytu. Ak si tam účastník konania takúto zásielku neprevezme, súd ju po zákonnej lehote bude považovať za doručenú. Novým kódexom chcú dať sudcovi do rúk prostriedky tzv. koncentrácie sporového konania.
Bude môcť stanoviť stranám sporu povinnosť predložiť všetky dôkazy v určitej lehote a potom bude môcť sudca povedať, že od tejto fázy neakceptuje žiadne nové dôkazy, nové skutočnosti.
Dnes sa stáva, že aj po dvoch rokoch konania, keď je už všetkým všetko jasné a súd by mal rozhodnúť, jeden z účastníkov, ktorý sa rozhodne pojednávanie naťahovať, prinesie nové dôkazy a proces sa tak predlžuje, vysvetlil minister. Borec upozornil na zavedenie inštitútu predbežného prejednania sporu. Tak by sa mohlo podľa neho prísť na to, že samotný spor nie je potrebný, dodal.
Na programe je aj novela zákona o sociálnom poistení
Parlament bude rozhodovať aj o novele zákona o sociálnom poistení, ktorou sa má od začiatku júla tohto roka na Slovensku zaviesť minimálny dôchodok.
Pre ľudí, ktorí počas života získali 30 rokov dôchodkového poistenia, by mal minimálny dôchodok tvoriť 136 percent zo sumy životného minima, čo pre tento rok predstavuje 269,5 eura. Suma minimálnej penzie sa má zvyšovať za každý ďalší rok dôchodkového poistenia o dva percentuálne body a od 40 rokov o tri percentuálne body.
Napríklad pri 45 rokoch dôchodkového poistenia by minimálna penzia budúci rok predstavovala 340,8 eura. Parlamentný sociálny výbor schválil k novele pozmeňujúci návrh predsedu výboru Jána Podmanického (Smer-SD), podľa ktorého budú mať nízkopríjmoví sporitelia v druhom pilieri nižší minimálny dôchodok od štátu ako ľudia s nízkymi zárobkami, ktorí v druhom pilieri neboli.
Minimálna penzia sa má sporiteľom znižovať v takom pomere, v akom v jednotlivých rokoch išli ich dôchodkové odvody na ich osobné účty v druhom pilieri voči celkovým starobným dôchodkovým odvodom. Do dôchodkového príjmu sa pritom pri posudzovaní nároku na minimálny dôchodok nemajú započítavať doživotné penzie z druhého piliera.
Kandidátom na post šéfa NKÚ je Žilinka
Vytvorenie registra konečných užívateľov výhod subjektov, ktoré získavajú zákazky vo verejnom obstarávaní, umožní novela zákona o verejnom obstarávaní. Právnu normu navrhla predsedníčka Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) Zita Táborská s cieľom dosiahnuť efektívnejšie a transparentné používanie verejných prostriedkov pri verejnom obstarávaní. Úrad bude v registri viesť údaje fyzických osôb, ktoré sú skutočnými a nie len formálnymi vlastníkmi firiem.
Zatiaľ jediným známym kandidátom na post predsedu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) má byť prokurátor Maroš Žilinka, ktorého navrhne KDH. Smer-SD však bude mať podľa informácií agentúry SITA so Žilinkom problém, keďže vo vláde Ivety Radičovej pôsobil na ministerstve vnútra ako štátny tajomník. Premiér Robert Fico prisľúbil opozícii post predsedu NKÚ po parlamentných voľbách v roku 2012.
Podľa povolebnej dohody kandidáta navrhovala SaS, ktorá neuspela s Kamilom Krnáčom ani s Vladimírom Klimešom. Smer-SD a Fico argumentovali, že opozícia musí hlasovať za svojho kandidáta do posledného človeka, čo sa ani raz nestalo. Neskôr prišlo KDH s kandidátom Marošom Žilinkom. Z volieb ho však stiahlo.
V lete sa hovorilo, že Smer-SD je pripravený podporiť Pavla Hrušovského. Bývalý šéf NR SR Pavol Paška však voľbu nevypísal. Funkčné obdobie Jána Jasovského sa skončilo vo februári 2012. Keďže parlament stále nezvolil jeho nástupcu, zostáva na čele úradu.
V pléne sa bude hovoriť aj o Slovenských elektrárňach
Správu o privatizácii Slovenských elektrární a Gabčíkove si vyžiadal bývalý premiér Mikuláš Dzurinda potom, ako Fico mimoriadne vystúpil s prejavom v národnej rade ku Gabčíkovu a poslanci na jeho vystúpenie nemohli reagovať.
Kauza Vodnej elektrárne Gabčíkovo (VEG) bude mať stámiliónovú dohru. Po tom, ako Slovenské elektrárne (SE) prostredníctvom svojho šéfa Nicolu Cotugna oznámili, že sa idú so štátom súdiť pre odstúpenie od zmluvy o prenájme gabčíkovskej elektrárne o necelých 590 miliónov eur, štát prostredníctvom predsedu vlády Roberta Fica informoval, že si bude nárokovať 492 miliónov eur.
Táto suma má v sebe zahŕňať sumu, ktorú elektrárne vďaka deväťročnému prenájmu gabčíkovskej elektrárne získali plus úroky.
