BRATISLAVA 15. októbra (WEBNOVINY) – Národná rada SR bude na dnešnej 41. mimoriadnej schôdzi, ktorú na návrh Daniela Lipšica z KDH, Lucie Žitňanskej z SDKÚ-DS a Gyulu Bárdosa z SMK zvolal šéf parlamentu Pavol Paška, odvolávať ministerku spravodlivosti Vieru Petríkovú (ĽS-HZDS). Dôvodom na vyslovenie nedôvery šéfke justície je podľa 48 opozičných poslancov pokračujúci zlý stav súdnictva, keď sú sudcovia ovplyvňovaní pri rozhodovaní a za kritický názor disciplinárne stíhaní.
Petríková o funkciu zrejme nepríde, opozícia nemá na odvolanie dosť hlasov. Koaliční poslanci a vláda za ňou stoja a s odvolaním nesúhlasia. Návrh skupiny opozičných poslancov obsahuje podľa kabinetu viaceré nepresnosti. Ako sa uvádza v stanovisku vlády, na pravde sa nezakladajú Lipšicove a Žitňanskej tvrdenia o dočasnom pozastavení funkcie sudkyni Jane Dubovcovej, ministerka podľa nich „neváhala ani jeden deň, rozhodla sa okamžite pozastaviť jej výkon funkcie sudcu“ a stalo sa jedným z hlavných dôvodov opozície na iniciovanie odvolania ministerky. Napriek tomu vláda rešpektuje oprávnenie poslancov na podanie návrhu na vyslovenie nedôvery členovi vlády. Podľa nej sa však opiera prevažne o medializované informácie a menej o fakty. Líder ĽS-HZDS Vladimír Mečiar považuje návrh za neodôvodnený a vníma ho ako politickú reklamu pre tých, ktorí ho podávajú. „Znamená aj pokus politizovať justíciu,“ vyhlásil. Lipšic je presvedčený, že aj keď opozícia na odvolanie nemá dosť hlasov, návrh je opodstatnený. Myslí si, že keď 105 nespokojných sudcov prejavilo odvahu vysloviť svoj názor, je povinnosťou poslancov zastať sa ich.
CHronológia odvolávania členov vlády Roberta Fica v NR SR
13. apríla 2007
Vládna koalícia podržala na mimoriadnej schôdzi Národnej rady SR ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka. Návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi podporilo zo 134 prítomných 59 poslancov, proti hlasovalo 74 poslancov a jeden nehlasoval. Jahnátek bol prvým ministrom vlády Roberta Fica, ktorý na pôde NR SR čelil návrhu na odvolanie. Na odvolanie ministra je potrebných minimálne 76 hlasov.
Opozícia vyzvala 22. marca 2007 ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka na odstúpenie pre jeho vyjadrenia pre týždenník Trend o využívaní čiernych peňazí v štátnych podnikoch. Podľa opozície nie je možné na poste člena vlády tolerovať človeka s presvedčením, že „čierne peniaze, ktoré idú na tú netradičnú formu obchodovania“, by mala „vygenerovať“ aj „štátna spoločnosť,“ pričom zastáva názor, že „pokiaľ je to, v úvodzovkách, transparentné, je všetko v poriadku“. Minister Jahnátek odmietol dôvody, pre ktoré by mal byť podľa opozície odvolaný. Poukázal na korupčné kauzy minulej vlády i predpisy, ktoré aj v súčasnosti úplatky za istých okolností umožňujú.
4. septembra 2007
NR SR rokovala na mimoriadnej schôdzi o odvolaní ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny Viery Tomanovej. Rozprava k návrhu na vyslovenie nedôvery ministerke Tomanovej trvala takmer 16 hodín. Schôdza sa skončila až 5. septembra nadránom. Ministerku poslanci neodvolali. Za návrh na vyslovenie nedôvery hlasovalo 60 poslancov, proti bolo 78 poslancov.
Opozícia podala do NR SR návrh na odvolanie ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny Viery Tomanovej 30. augusta 2007. Ako dôvod uviedla jej morálne a odborné zlyhanie. „Ide o morálne zlyhanie pani ministerky, ale hlavne o odborné zlyhanie a za vytváranie priestoru v jej rezorte na klientelizmus pre jej blízkych ľudí, za nekompetentnosť a neodbornosť,“ povedala predsedníčka poslaneckého klubu KDH Mária Sabolová.
6. decembra 2007
Konala sa mimoriadna schôdza NR SR, ktorú na večerné hodiny zvolal predseda NR SR Pavol Paška. Schôdzu o návrhu na vyslovenie nedôvery premiérovi Robertovi Ficovi iniciovala 5. decembra opozícia po tom, ako 4. decembra poslanci NR SR vyslovili vláde Roberta Fica dôveru a súčasne schválili štátny rozpočet na rok 2008. Zo 146 prítomných poslancov o dôvere premiérovi a rozpočte hlasovalo 4. decembra za 85 poslancov, proti bolo 61 poslancov. Dohodu koaličných lídrov, že sa tieto hlasovania spoja, odsúhlasila vláda. Koaličným partnerom to navrhol Robert Fico po vládnej kríze, ktorá vznikla pre prevody pozemkov na Slovenskom pozemkovom fonde.
Opozícia 6. decembra protestovala proti nočnému rokovaniu a odišla z pléna NR SR. Keďže predkladateľ návrhu nebol prítomný v rokovacej sále, návrh na vyslovenie nedôvery premiérovi Ficovi neodznel a v záverečnom hlasovaní nepodporil návrh na vyslovenie nedôvery Robertovi Ficovi ani jeden prítomný poslanec. Proti návrhu bolo 78 koaličných poslancov.
22. januára 2008
Konala sa mimoriadna schôdza NR SR o vyslovení nedôvery vláde. Predseda parlamentu Pavol Paška rozhodol, že schôdza sa začne o 19:00 a obhajoval sa tým, že iný termín nebol možný najmä pre zaneprázdnenosť premiéra. Napriek žiadosti koalície, aby rokovanie trvalo bez prerušenia až do záverečného hlasovania, práve pre neúčasť koaličných poslancov nebola NR SR ráno pred 6:00 uznášaniaschopná. Koalícia sa v rokovacej sále zdržiavala minimálne, vypočuť si prišla len predsedu vlády. Predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda tvrdil, že poslanci SDKÚ-DS považujú nočné rokovanie za škandalózne, splnia si však ústavnú povinnosť. Premiér Robert Fico ostal vo funkcii. Návrh opozície podporilo 55 poslancov, na odvolanie bolo potrebných minimálne 76 hlasov.
Opozícia predložila do NR SR návrh na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Robertovi Ficovi 17. januára. Návrh podpísalo 46 opozičných poslancov. Hlavným dôvodom bol škandál súvisiaci s prevodom pozemkov pod Tatrami, ďalším dôvodom bolo netransparentné pozadie nadobudnutia niektorých nehnuteľností Robertom Ficom.
25. júna 2008
NR SR neodvolala z funkcie ministra financií Jána Počiatka. Z poslaneckého klubu ĽS-HZDS boli na hlasovaní len traja poslanci, proti hlasovali Tibor Cabaj a Beata Sániová, Jozef Halecký sa zdržal. Za vyslovenie nedôvery Počiatkovi hlasovalo 48 poslancov, proti bolo 55 poslancov.
Schôdzu zvolal predseda NR SR Pavol Paška na žiadosť poslancov opozičných strán SDKÚ-DS a KDH. Dôvodom bolo podozrenie z úniku tajných informácií o zmene kurzu koruny, na podklade ktorých boli údajne realizované obchody na devízovom trhu. „Uvedená situácia je o to vážnejšia, že dôvernou informáciou disponoval úzky okruh ľudí, ktorí sú vysokopostavenými štátnymi funkcionármi,“ konštatuje sa v odôvodnení opozičného návrhu. Škandál, ktorý prepukol okolo úniku informácií o zmene centrálnej parity, by bol podľa navrhovateľov v normálnej krajine dôvodom na to, aby Počiatek z postu ministra financií odstúpil okamžite.
Opozícia upozorňovala, že guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Ivan Šramko pred poslancami parlamentného výboru pre financie potvrdil, že niekoľko hodín pred úpravou centrálnej parity z 35,4424 koruny za euro na 30,126 SKK/EUR sa na devízovom trhu zrealizoval nezvykle vysoký objem obchodov. Opozícia upozornila aj na viaceré personálne prepojenia medzi finančnou skupinou J&T a nominantmi vládnej koalície.
4. septembra 2008
NR SR neodvolala z funkcie ministra spravodlivosti Štefana Harabina. Za jeho odchod z postu hlasovalo 55 poslancov, proti bolo 75, jeden poslanec nehlasoval. Návrh na Harabinovo odvolanie podala opozícia. Podľa poslanca za KDH Daniela Lipšica mal Harabin prísť o ministerskú stoličku pre priateľský vzťah s Bakim Sadikim, ktorého považuje za predstaviteľa albánskej drogovej mafie.
Lipšic celú kauzu otvoril na pôde NR SR pred letnými prázdninami. Harabinovi vtedy povedal, že je „mafia friendly“, lebo sa kamaráti so Sadikim. Lipšic Ficovi vyčítal, že Harabina neodvolal aj napriek tomu, že vyšiel na povrch jeho priateľský vzťah so Sadikim, ktorý bol obvinený z drogovej trestnej činnosti a odsúdený pre iné trestné činy, napríklad pre trestný čin nedovoleného ozbrojovania. V roku 1994 uňho pri domovej prehliadke našli samopaly, pištoľ, brokovnicu a muníciu. Sadiki sa k trestnému činu priznal a tvrdil, že zbraňami sa chránil, lebo v roku 1993 po ňom strieľali. Sadikiho trikrát právoplatne odsúdili v rokoch 1971 až 1987.
3. decembra 2008
Minister financií Ján Počiatek zostal naďalej vo svojej funkcii. V NR SR neprešiel opozičný návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi a Počiatek tak „prežil“ aj druhý pokus o jeho odvolanie v parlamente. Z prítomných 115 poslancov za tento návrh hlasovalo 53 zákonodarcov, na odvolanie ministra bolo potrebných minimálne 76 hlasov. Proti bolo 60 poslancov, jeden sa hlasovania zdržal, nehlasoval jeden poslanec. Na hlasovaní sa nezúčastnili predsedovia koaličných strán ĽS-HZDS a SNS Vladimír Mečiar a Ján Slota.
Dôvodom na vyslovenie nedôvery ministrovi Počiatkovi podľa opozičných poslancov mala byť kauza národnej lotériovej spoločnosti Tipos a dohoda o urovnaní, na základe ktorej mal Tipos vyplatiť cyperskej firme Lemikon Limited takmer 2 mld. Sk (vyše 66 mil. €).
9. decembra 2008
Marian Janušek zostal ministrom výstavby a regionálneho rozvoja. Za jeho odvolanie bolo v parlamente 51 zo 123 prítomných poslancov, proti hlasovalo 72. Na zosadenie ministra z funkcie treba minimálne 76 hlasov. Vo funkcii ho podržali všetky tri koaličné strany.
Opozícia vyčítala Januškovi netransparentnosť pri prideľovaní miliardových zákaziek konzorciu firiem Avocat a Zamedia. Opozičné strany kritizujú, že ministerstvo dalo zákazky za 3,6 miliardy korún (119,5 milióna €) firmám blízkym šéfovi SNS Jánovi Slotovi bez toho, aby vôbec vypísali verejnú súťaž. Šéf ĽS-HZDS Vladimír Mečiar, ktorý prirovnal Januškovu kauzu ku klientelizmu ako Brno a Londýn, na hlasovanie neprišiel.
Marian Janušek odstúpil z postu ministra výstavby a regionálneho rozvoja 15. apríla 2009 a nahradil ho Igor Štefanov, dovtedy riaditeľ Agentúry na podporu regionálneho rozvoja na ministerstve výstavby.
22. apríla 2009
Igor Štefanov zostal ministrom výstavby a regionálneho rozvoja. V NR SR bolo za jeho odvolanie 61 zo 140 prítomných poslancov, 76 zákonodarcov bolo proti, Tibor Cabaj z ĽS-HZDS nehlasoval, Jozef Halecký z ĽS-HZDS a Darina Gabániová zo Smeru-SD sa zdržali. Na hlasovaní chýbal predseda ĽS-HZDS Vladimír Mečiar.
Opozícia iniciovala zosadenie Štefanova, lebo nebola spokojná, že Mariana Januška nahradil na ministerskej stoličke človek, ktorý je tiež zapletený do tzv. nástenkového tendra. „Je neprijateľné, že (premiér Robert Fico – pozn. SITA) vymenoval človeka, ktorý bol spoluvinníkom, ktorý bol komplicom v tomto nehoráznom tendri,“ zdôvodňoval poslanec za KDH Július Brocka. Štefanov odmietol, že by bol spoluzodpovedný za tender. „Tender som nerobil ja, nie som odborne spôsobilá osoba,“ bránil sa Štefanov.
20. mája 2009
Opozícii nevyšiel ani druhý pokus o odvolanie ministra výstavby Igora Štefanova. Za jeho odchod z vlády hlasovalo na mimoriadnej schôdzi parlamentu 51 zo 103 prítomných poslancov. Proti bolo 50 poslancov, Ján Čech zo Smeru-SD sa zdržal a nezaradený poslanec Peter Gabura nehlasoval. Na odvolanie ministra bolo potrebných minimálne 76 hlasov. Na hlasovaní chýbal predseda ĽS-HZDS Vladimír Mečiar, ktorý tender v minulosti označil za „klientelizmus ako Brno a Londýn“. Z 15-členného klubu ĽS-HZDS sa zúčastnilo na hlasovaní len päť zákonodarcov. Na hlasovaní nebol ani predseda SNS Ján Slota, ktorý na začiatku schôdze bol v parlamente. Opozičné strany kritizovali, že Mariana Januška nahradil na ministerskej stoličke človek, ktorý je tiež zapletený do tzv. nástenkového tendra. Opozícia Štefanovovi vyčíta, že nebol len „štatistom“, ale podpisoval objednávky a faktúry pre víťazné konzorcium, blízke šéfovi SNS Jánovi Slotovi.
SITA