HELSINKI 20. augusta (WEBNOVINY) – Ďalší záchranný balíček pre Grécko je vylúčený v prípade, že Atény neurobia reformné kroky.
V pondelok to vyhlásil fínsky minister pre európske záležitosti a zahraničný obchod Alexander Stubb s tým, že pomoc pre Grécko bola vždy podmienená.
„Tretí balíček medzinárodnej pomoci nebude, ak krajina nepristúpi k štrukturálnym reformám,“ vyhlásil Stubb.
Grécko sa nachádza v piatom roku recesie a predpokladá sa, že požiada o predĺženie lehoty na zavedenie úsporných opatrení o dva roky.
S Fínmi súhlasia aj Nemci
V podobnom duchu ako Alexander Stubb sa počas víkendu vyjadril aj nemecký minister financií Wolfgang Schäuble.
Podľa jeho slov má pomoc pre Grécko svoje hranice a krajina zmietaná dlhovou krízou nemôže očakávať, že medzinárodní veritelia jej schvália nový program.
„Nie je zodpovedné hádzať peniaze do bezodnej jamy … nemôžme zase vytvoriť ďalší nový program,“ povedal minister počas vládneho dňa otvorených dverí v Berlíne.
Schäuble tiež odmietol myšlienku, aby ECB priamo financovala dlhy členských štátov eurozóny.
„Ak s tým začneme, nezastavíme to. Je to, ako keby ste sa pokúšali vyriešiť svoje problémy s pomocou drog,“ zdôraznil nemecký minister financií.
Odchod Grécka by eurozóna ustála
Člen Výkonnej rady Európskej centrálnej banky (ECB) Jörg Asmussen považuje prípadný odchod Grécka z eurozóny za zvládnuteľný, uprednostňuje však, aby krajina zasiahnutá dlhovou krízou zotrvala v menovej únii.
V rozhovore pre pondelňajšie vydanie denníka Frankfurter Rundschau zároveň varoval, že vystúpenie Atén z eurozóny by nemuselo byť usporiadané.
„Bolo by to spojené so stratou rastu a vyššou nezamestnanosťou a bolo by to veľmi drahé – v Grécku, v Európe ako celku a dokonca aj v Nemecku,“ upozornil zástupca Berlína v ECB.
Španieli a Taliani majú nádej
K myšlienke spoločných dlhopisov celej eurozóny uviedol, že takáto forma zdieľania dlhu má logiku iba v úplnej fiškálnej únii a nemožno ju považovať za nástroj krízového manažmentu.
Prezident ECB Mario Draghi tento mesiac naznačil, že banka sa môže vrátiť k nákupom vládnych dlhopisov, aby krajinám ako Španielsko a Taliansko pomohla zmierniť náklady na obsluhu ich verejných dlhov.
Intervencii ECB, s ktorou možno podľa Draghiho počítať najskôr v septembri, však musí predchádzať dohoda eurozóny o využití jej krízových fondov.
