Za porazených pri personálnom obsadzovaní kľúčových postov EÚ možno považovať samotné frakcie politických skupín v Európskom parlamente (EP). Pre agentúru SITA to uviedol politológ z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Gabriel Eštok.
Štáty V4 nebudú mať ani jedného zástupcu
Podľa politológa si totiž tieto frakcie sľubovali od nového výberu osôb na najdôležitejšie posty v EÚ posilnenie ich pozície práve na úkor členských štátov. „Táto voľba potvrdila, že členské štáty nie sú ochotné vzdať sa tohto nástroja tvorby európskej politiky,“ vysvetlil Eštok.
Aktualizované: Novým predsedom europarlamentu sa stal Sassoli, rozhodlo druhé kolo hlasovania
V tomto súboji podľa neho neuspeli ani takzvané nové členské štáty a najmä štáty Visegrádskej štvorky (V4), ktoré medzi vrcholnými európskymi predstaviteľmi nebudú mať ani jedného svojho zástupcu.
„Je to aj dôsledok zlej vyjednávacej stratégie štátov strednej Európy, ktoré sa pri rokovaniach o tejto otázke vybrali cestou odmietania konkrétnych kandidátov a nie boja za vlastných kandidátov z tejto časti Európy. Aj preto socialisti stiahli Fransa Timmermansa ako svojho hlavného kandidáta na predsedu Európskej komisie (EK),“ objasnil politológ.
Možné posilnenie euroskeptických nálad
Eštok priblížil, že aj keď sa snažia predstavitelia V4 prezentovať túto situáciu ako ich víťazstvo, ide o jednoznačné oslabenie ich vyjednávacej pozície, keďže nezískali žiadny významný post. Pri ďalších rokovaniach sa preto podľa neho môžu dôsledky tejto zle zvolenej stratégie znovu prejaviť.
Slovenských europoslancov zaradili do výborov, europarlament si zvolil aj svojich podpredsedov
Za dôsledok týchto procesov považuje aj možné posilnenie euroskeptických nálad medzi občanmi EÚ. „Koncept spitzenkandidátov (vedúcich kandidátov, pozn. SITA) mal potlačiť práve častý argument euroskeptikov, že EÚ riadia občanmi nevolení úradníci. Neúspech konceptu môže niektorých občanov utvrdiť v týchto ich negatívnych postojoch k európskemu projektu. Oslabenie pozície nových členských štátov medzi európskou politickou elitou môže tiež euroskeptické nálady v tomto regióne ešte viac posilniť,“ myslí si Eštok.
Junckera nahradí nemecká ministerka obrany
Lídri členských krajín EÚ rokovali minulý týždeň o tom, koho navrhnú na vrcholové posty európskych inštitúcií. Napokon sa dohodli na tom, že predsedu Európskej komisie Jean-Clauda Junckera nahradí nemecká ministerka obrany Ursula von der Leyen. Odobriť ju však ešte musí Európsky parlament. Hlasovanie je naplánované na 16. júla v Štrasburgu.
V 751-člennom parlamente bude von der Leyen potrebovať podporu nadpolovičnej väčšiny poslancov. Vzhľadom na neprítomnosť troch katalánskych europoslancov musí získať najmenej 374 hlasov.
Donalda Tuska na poste predsedu Európskej rady nahradí belgický premiér Charles Michel. Šéfom európskej diplomacie bude španielsky minister zahraničných vecí Josep Borrell. Doteraz bola vysokou predstaviteľkou pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Talianka Federica Mogherini.
Ďalšou ženou je Francúzska Christine Lagarde, namiesto Maria Draghiho bude šéfkou Európskej centrálnej banky. Lídri mali pri výbere dbať na výsledky májových eurovolieb, rodovú rovnosť aj regionálny balans. Stredná a východná Európa však svojho zástupcu nemá.
