PARÍŽ 22. decembra (WEBNOVINY) –
Turci odvolajú v piatok veľvyslanca
Turecko odvolá svojho veľvyslanca v Paríži na konzultácie. Vláda tak reaguje na štvrtkové schválenie zákona o trestaní verejného popierania arménskej genocídy Osmanmi. Tahsin Burcuoglu opustí Paríž v piatok, potvrdila turecká ambasáda. Vláda premiéra Recepa Tayyipa Erdogana v ten istý deň ohlási ďalšie opatrenia voči Parížu, ktorý celý uplynulý týždeň varovali pred tvrdými krokmi.
Na druhej strane, Arménsko prostredníctvom štvrtkového vyhlásenia ministerstva zahraničných vecí poďakovalo Francúzsku za tento krok, ktorým Francúzi „zase raz potvrdili svoj záväzok k základným ľudským právam“. Ako dodáva, „prijatím tohto zákona potvrdili, že popieranie zločinov proti ľudskosti musí byť jednoznačne odsúdené“.
Arménska genocída je v poradí druhou, ktorej popieranie bude podľa francúzskeho zákona trestné. Prvou bol nacistický holokaust.
Turecko celý uplynulý týždeň dôrazne varovalo Francúzov pred schválením normy, ktorej porušenie sa bude trestať ročným väzením a pokutou 45-tisíc eur. Francúzsko, kde žije početná arménska menšina, uznalo masakru státisícov etnických Arménov spred takmer sto rokov vojskami Osmanskej ríše, predchodkyne Turecka, ešte v roku 2001.
Dôsledkom bolo zhoršenie diplomatických vzťahy medzi krajinami, ktoré sa prejavili aj v odmietavom postoji Paríža k tureckému členstvu v Európskej únii. Zákon z dielne strany prezidenta Sarkozyho síce môže spôsobiť vážne naštrbenie vzájomných vzťahov, no mal byť mu pomôcť získať arménskych voličov pred aprílovými voľbami. Prezident Sarkozy podpíše zákon o dva týždne. V utorok o tom informovala kancelária prezidenta. „Prezident republiky podpíše zákon trestajúci popieranie genocídy Arménov v roku 1915 v normálnom čase“, čo je dva týždne, píše sa vo vyhlásení kancelárie.
Návrh zákona schválila horná aj dolná komora francúzskeho parlamentu a čaká už len na podpis prezidenta.
Takzvanú arménsku genocídu Francúzsko formálne uznalo už v roku 2001, až doteraz však v krajine nehrozil žiadny postih za jej popieranie. Po novom bude vyjadrovanie opačného názoru na verejnosti trestným činom, za ktorý bude hroziť ročný pobyt vo väzení a pokuta 45-tisíc eur. Arménsko prijatie zákona privítalo, no Turecko vyjadrilo ostrý protest. Podľa hovorcu tureckého veľvyslanectva v Paríži Engina Solakoglua budú dôsledky prijatia sporného zákona „trvalé“ a Francúzsko musí rátať so „stratou strategického partnera“.
Azerbajdžanskí aktivisti protestovali proti Francúzsku
Centrum azerbajdžanskej metropoly Baku sa vo štvrtok stalo dejiskom zriedkavého protestu aktivistov, ktorí pred francúzskym veľvyslanectvom protestovali proti schváleniu zákona o trestoch za popieranie arménskej genocídy.
Približne 50 ľudí skandovalo protifrancúzske heslá ako Francúzi, zastavte Sarkozyho. Organizátori demonštrácie prečítali vyhlásenie, v ktorom poukázali na porušovanie slobody prejavu a údajne neobjektívnu podporu arménskej komunity v krajine galského kohúta.
Azerbajdžan a Arménsko majú dlhodobo napäté vzťahy, ktoré v 90. rokoch vyvrcholili ozbrojeným konfliktom o Náhorný Karabach. Na stranu Azerbajdžanu sa v tomto spore postavilo Turecko, na strane Arménov stojí väčšina Európy a USA. Mierová dohoda však stále nebola podpísaná.
Arméni tvrdia, že Osmanská ríša, ktorá je predchodkyňou dnešného Turecka, v rokoch 1915 až 1917 systematicky vyvraždila viac ako 1,5 milióna Arménov. Jerevan žiada Turecko a medzinárodné spoločenstvo, aby masakru uznali za genocídu. Ankara a Baku však takéto označenie rozhodne odmietajú.
Turci tvrdia, že v zrážkach počas prvej svetovej vojny, keď arménske obyvateľstvo bojovalo za svoju nezávislosť, zahynulo približne 500-tisíc Arménov a najmenej rovnaký počet Turkov.
