V Nemecku určite nezabudli na vyjadrenie vtedy opozičného predsedu strany Smer z konca februára 2022, keď nemeckú armádu, ktorej jednotky smerovali v rámci misie NATO na Slovensko, nazval Wehrmacht miesto Bundeswehr.
V pamäti nemeckých médií aj politikov ostala aj koncovka slovnej prestrelky v máji tohto roku po tom, čo nový kancelár Friedrich Merz povedal, že jeho vláda nebude mať trpezlivosť s krajinami, ktoré narúšajú jednotu EÚ, a Maďarsku aj Slovensku pohrozil zablokovaním eurofondov, ak budú brániť zavádzaniu sankcií proti Rusku.
Toto suverénne vyjadrenie nemeckého kancelára o suverénnej politike maďarského a slovenského premiéra, že „nemôžeme nechať malú menšinu, aby ohrozila smerovanie celej EÚ”, spôsobilo v Bratislave oheň na streche. Premiér to označil za „zbytočne silné slová” a podľa neho „to, čo povedal kancelár, je absolútne neprijateľné pre suverénnu krajinu”.
Slovenská turistika do Moskvy
Akoby suverénnymi boli iba dvaja disentní predsedovia vlád a ostatní predstavitelia členských štátov EÚ boli povinní sa im prispôsobovať. Slovenský premiér vyhlásil „politiku jedného správneho názoru za nebezpečnú ako tretia svetová vojna.“
Korunu atakov na suverénne vyjadrenie kancelára, ako vidí záujmy Nemecka v EÚ a záujmy EÚ ako celku, nasadili bratislavská organizácia strany Smer, ktorá Merza označila za Hitlera, a predseda koaličnej SNS Andrej Danko, ktorý Nemecko nazval Treťou ríšou. To určite nevytvorilo dobrý základ pre budovanie vzťahov s novou nemeckou vládou v ťažkých časoch.
EÚ na rázcestí: Keď bruselský tanec prechádza do osudového tanga - KOMENTÁR
Podobne, ako otvorené ospravedlňovanie ruskej agresie voči Ukrajine slovenskými vládnymi politikmi a ich turistika do Moskvy v čase, keď nemecká vláda pomenúvala na všetkých fórach, osobite v skupine ochotných, dve priority. Jednak to, že podpora Ukrajiny, aby ustála tlak ruských vojsk, je v životnom záujme nielen Nemecka, ale aj celej Európy. Jednak to, že agresívny Putinov režim je bezpečnostnou hrozbou pre Nemecko i pre EÚ.
Aj opakované robenie Ukrajiny vinnou za to, že na Slovensko neprúdi plyn z Ruska ako pred vojnou, nepridávalo na dôveryhodnosti slovenskej vlády v Nemecku. Aj preto nemecký kancelár odmietol bilaterálne rokovanie so slovenským kolegom pre ostatným samitom Európskej rady.
Projekt RePowerEU
Bezprostredne po prejave Friedricha Merza na konferencii k obnove Ukrajiny v Ríme, v ktorom naliehavo žiadal Slovensko a jeho premiéra, aby prestal blokovať schválenie 18. balíka sankcií proti Rusku, sa premiér Fico opätovne začal domáhať stretnutia s nemeckým kancelárom.
Hovorí o pripravenosti tieto sankcie podporiť, ale podmieňuje to garanciami zo strany Európskej komisie, že energetická bezpečnosť Slovenska a cenová dostupnosť energií nebude ohrozená po tom, čo 1. januára 2028 vstúpi do platnosti projekt RePowerEU, na základe ktorého už nebude možné kupovať plyn z Ruska, a to ani na základe dlhodobého kontraktu s Gazpromom, ktorý má SPP uzavretý do roku 2034.
Fico odkázal nemeckému kolegovi, že na Slovensku pôsobí 900 nemeckých firiem a aj nemeckej vláde by malo záležať na tom, aby aj po 1. januári 2028 malo Slovensko dostatok plynu za rozumné ceny. A že ide o vážny národnoštátny záujem, za ktorý by Nemecko bojovalo rovnako.
Ako súčasť rokovaní o spomínaných garanciách kancelárovi navrhuje konštruktívne stretnutie, ktoré by celú záležitosť mohlo výrazne posunúť.
Ironická invektíva voči EÚ
Zároveň sa však slovenský premiér nechal počuť, že „odmieta rokovať pod tlakom silných slov”. Akoby zabudol na slovenskú produkciu silných slov na adresu partnerov z EÚ. Toto obviňovanie zo silných slov však má aj ďalšiu chybu krásy.
Ani pri pokuse otvoriť si dvere do Bundeskanzleramtu si Fico neodpustil dať najavo, že je na strane záujmov Ruska. Návrh na zastavenie toku plynu z Ruska do EÚ 1. januára 2028 označil za „ideologický”, číže vychádzajúci z neodôvodnených predsudkov voči Rusku. A to aj napriek tomu, že podstata tohto zastavenia je bezpečnostná.
Po prvé, má zabrániť opätovnej závislosti EÚ od energonosičov z Ruskej federácie po negatívnej skúsenosti s jej agresívnym imperialistickým režimom. Po druhé, jeho cieľom je výraznej obmedziť financovanie vojny proti Ukrajine peniazmi z predaja ruských surovín na európskom trhu.
Premiér si neodpustil ani ďalšiu ironickú invektívu voči EÚ, keď povedal, že pripravený sankčný balík „nezmení nič na vojenskej prevahe ani na ekonomickej výkonnosti RF.”
Lacný ruský plyn je mýtus
V sobotu 12. júla premiér ohlásil, že mal ráno „mimoriadne tvrdý“ telefonát s Merzom, ktorý je podľa neho najvýznamnejší hráč pri riešení dopadov zastavenia dovozu plynu z Ruska na Slovensko. Fico varoval, že takýto krok by mohol Slovensko uvrhnúť do energetickej katastrofy a Gazprom by ho mohol zažalovať o 16 miliárd eur.
Jednou z požiadaviek na Európsku komisiu je, aby urobila zásah do tranzitných poplatkov za plyn. Do utorka 15. júla doručí Merzovi konkrétne návrhy v očakávaní, že slovenský problém s plynom nebude EÚ ignorovať. Budúci týždeň sa totiž má hlasovať o spomínanom sankčnom balíku.
Jasne prevládajúci názor odborníkov je, že lacný ruský plyn je mýtus. Každý plyn, aj ten ruský, sa kupuje podľa burzy, konštatuje analytik Energie-portal.sk Radovan Potočár. S odvolaním sa na štatistiky Eurostatu tvrdí, že plyn z Ruska, na ktorý sa stále spoliehame, nám žiadne cenové výhody neprináša. Podpredseda Progresívneho Slovenska (PS) Ivan Štefunko v reakcii na premiérovu tlačovku konštatoval, „máme najdrahší plyn v regióne“. Česko a pobaltské krajiny, ktoré sú už energeticky nezávislé od Ruska, ho majú lacnejší.
Problém je podľa Štefunka v tom, že my sme nedokázali za dva roky na rozdiel napr. od Česka vyjednať dlhodobé kontrakty na dodávky plynu z iných zdrojov a takýmto spôsobom zabezpečiť aj nižšie tranzitné poplatky. Bývalý minister hospodárstva Karel Hirman zastáva názor, že v dôsledku zastavenia dodávok ruského plynu nedôjde k prudkému zdraženiu tejto suroviny.
Podľa neho argumentácia premiéra, že kvôli vnútrozemskej polohe SR nemáme prístup k LNG terminálom, je nekorektná. Českí aj rakúski nákupcovia plynu si aj s podporou svojich vlád tento prístup už zabezpečili, kým slovenská vláda neurobila v tomto smere za dva roky nič. Hirmanova výčitka smeruje aj k SPP, ktorý ani nenakúpil ponúkanú kapacitu na prepravu plynu z Nemecka a Česka k nám.
Slovenskú vládu tak zrejme dobieha to, že vsadila – Hirman naznačuje, že po rokovaniach premiéra v Kremli – na prolongovanie dodávok plynu z Ruska, ktoré však nie je v záujme veľkej väčšiny členských štátov EÚ. Otázkou je, či je v záujme slovenských občanov a slovenských firiem. Vládu evidentne ju tiež to, že zvolila konfrontačný tón voči partnerom miesto kooperatívneho prístupu k riešeniu tejto dôležitej a zároveň politicky citlivej otázky.
