Srnec má pomerne útlu stavbu tela, štíhle vysoké nohy a štíhly krk. V zadnej časti vyvýšené telo mu umožňuje dobre podliezať kroviská a lesný podrast. Srnce trávia deň zväčša dlhším odpočinkom prerušovaným pastvou. Hlavné fázy prijímania potravy sú najmä za súmraku a ráno. Staršie srnce však obľubujú stravovacie prechádzky aj na pravé poludnie pod rozpáleným slnkom. Závažným obdobím ročného cyklu je vrcholiace leto, keď si srnce musia vytvárať rezervy na zimu. Dostupnosť a kvalita potravy v tomto období je neraz rozhodujúcim predpokladom prežitia zimy.
Podľa názoru odborníkov, s ubúdaním zeleného krmiva sa aktivita srncov čoraz viac obmedzuje. Zimu trávia v maximálnom možnom pokoji v dobrom úkryte alebo na otvorenom poli. Tým znižujú svoj energetický vývoj v čase chudobnom na potravu. Srnce a srny sa správajú teritoriálne. Svoje územie si značkujú výlučkami pachových žliaz. Samce to robia sekrétom z čelovej žľazy otieraním parožia o kroviny a na iných nápadných miestach. V lete oplodnené srny prežívajú dlhé obdobie tzv. latentnej gravidity. Mladé srnčatá sa rodia až v nasledujúcom roku začiatkom jari. Srny vrhajú jedno až dve mláďatá. Asi po týždni už nasledujú matku a začínajú behať. U nás je srnec najpočetnejším kopytníkom. V kultúrnej krajine predstavuje srnec lesný najväčšie pôvodné lovné zviera. Pôvodom je to však stepné zviera, ktorého len vysoká miera intenzifikácie poľnohospodárskej výroby vytlačila do lesov. V podhorských revíroch má však zložitejšie podmienky na prežitie aj preto, že ho z priestoru vytláčajú mohutnejšie jelene, muflóny, ale aj diviaky.
Srnec sa živí rovnakou potravou ako jeleň. Ich metabolizmus je však čiastočne odlišný, nakoľko srnčia zver nemá žlčník. Minerálne látky získava olizovaním hliny alebo soli v kŕmeľcoch. Ich malé telo má v pomere k hmotnosti veľkú povrchovú plochu, ktorá vydáva veľmi veľa tepelnej energie.
Preto srnec potrebuje viac potravy na hmotnostnú jednotku ako oveľa väčší jeleň lesný. Vysokú energetickú potrebu možno pokryť len príjmom výživnejšej potravy. O dôležitosti potravy u srncov svedčí pohľad na mladé stredoeurópske jedince po prežitej zime, v porovnaní s jesenným obdobím vážia aspoň o 12 až 14 kg menej. Ľahšie zvieratá bez pravidelného prikrmovania spravidla zimu neprežijú. Srnce sú v potrave veľmi prieberčivé. Poľovnícki špecialisti ich nazývajú koncentrovanými selekcionármi. Znamená to, že vždy vyhľadávajú vysoko výživné rastliny alebo výhonky, aby na minimum znížili príjem nepotrebného a pre ne nestráviteľného alebo ťažko stráviteľného balastu. Možno povedať, že srnce sú až maškrtné.
Srnec má na hlave parohy. Na jeseň ich zhadzuje a na jar mu narastú nové. Srny a srnce majú výborný sluch a zrak. Rýchlo utekajú na tenkých nohách ukončenými dvoma prstami s čiernym kopytom. Srnčia zver je však pomerne veľmi ľahko uloviteľná. Po vyplašení síce má tendenciu rýchlo zutekať, no po dákych 50 metroch sa zvyčajne zastaví na pár sekúnd, aby skontrolovala nebezpečenstvo. To je pre poľovníka dostatok času na presný zásah.
