Účasť a výsledky volieb do Európskeho parlamentu (EP) len podčiarkujú aktuálnu spoločenskú klímu, konštatuje politológ Jakub Bardovič z Fakulty sociálnych vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave.
Ako ďalej uviedol pre agentúru SITA, aj keď volebná účasť necelých 35 percent nepredstavuje celkom výsledok, ktorý by mal byť v demokratickej spoločnosti vyzdvihovaný, v kontexte predošlých slovenských skúseností s eurovoľbami ju možno hodnotiť ako pozitívne prekvapenie.
Paradoxná situácia vo volebnej účasti
„Dokonca sa tu prekročila hranica, ktorá nebola až tak predpokladanou s ohľadom na predchádzajúce skúsenosti,“ dodal politológ a poukázal, že táto situácia paradoxne nastala v čase, keď volič pristupoval k voľbám už po tretíkrát v horizonte niekoľkých mesiacov.
Ódor, Blaha, Uhrík, Lexmann aj Ondruš. Viete, kto sú 15 zvolení slovenskí europoslanci?
„Ukazuje sa teda, že spoločenská klíma v sebe nesie isté mobilizujúce prvky, a to aj vo voľbách, ktoré boli v minulosti ignorované,“ vraví Bardovič. Nedomnieva sa však, že by to znamenalo väčší záujem elektorátu o Európsku úniu (EÚ). Poukázal pri tom na to, že niektoré hlasy pre konkrétne strany mierili skôr proti politikám EÚ a boli výsledkom mobilizácie postavenej na negatívnej mobilizácii.
„V prípade niektorých zvolených poslancov je potrebné povedať, že svoj úspech postavili na negatívnych emóciách a kritike EÚ. Je preto možné očakávať, že sa to premietne aj do ich rétoriky priamo v parlamente,“ predpokladá Bardovič. Podotýka však, že dosah týchto poslancov na rozhodovanie bude obmedzený, ak sa im nepodarí nájsť si spojencov.
SNS zostalo bez mandátu
Pokiaľ ide o samotné výsledky volieb, Bardovič poukázal na to, že jedna zo strán súčasnej vládnej koalície nezískala v europarlamente žiadny mandát.
„Dokonca tiež platí, že žiadna vládna strana z predchádzajúceho volebného obdobia neprekročila päť percent. Minimálne pre niektoré opozičné strany by to mohol byť signál, že volič si predstavuje ich politiku odlišne,“ dodal. I tieto voľby podľa politológa ukázali jednu zo základných charakteristík slovenského straníckeho systému, a to nestabilitu a vysokú mieru volatility elektorátu, čiže to, že voličstvo nemá stabilné preferencie a v jednotlivých voľbách sa mení, aký subjekt podporí.
Oficiálne výsledky eurovolieb. Vyhralo Progresívne Slovensko, Hlas-SD je štvrtý a SaS aj Demokrati pod piatimi percentami (video)
„Aj na obmene politických strán v parlamente môžeme sledovať, ako sa za päť rokov zmenila politická situácia na Slovensku,“ doplnil Bardovič s tým, že do EP vstupujú subjekty, ktoré v ňom dosiaľ neboli, a naopak, opustili ho strany, ktoré boli v rámci vnútroštátnej politiky v minulosti napríklad i súčasťou vlády.
Viac o téme: Voľby do Európskeho parlamentu 2024
>>> Online (minúta po minúte): Eurovoľby 2024 na Slovensku
Voľby do Európskeho parlamentu vyhralo hnutie Progresívne Slovensko so ziskom 27,81 percenta hlasov. Do europarlamentu sa na základe oficiálnych výsledkov volieb prebojovalo celkovo päť politických subjektov. Na druhom mieste skončil Smer-SD so ziskom 24,76 percenta hlasov a tretia skončila Republika, ktorá získala 12,53 percenta. Kvórum potrebné na účasť v europarlamente ešte prekročili Hlas-SD (7,18 percenta hlasov) a KDH (7,14 percenta). Účasť vo voľbách dosiahla 34,38 percenta oprávnených voličov.