„Efektívna a vzájomne výhodná spolupráca v rámci vyšehradského formátu V4 je nevyhnutná pri presadzovaní spoločných záujmov a riešení krízových situácií. Vláda podporí všetky projekty zamerané na ďalšie prehlbovanie vzťahov medi Slovenskou republikou, Českou republikou, Poľskou republikou a Maďarskom.“
Táto zahraničnopolitická priorita obsiahnutá v programovom vyhlásení 4. vlády Roberta Fica sa stala obeťou jeho prístupu k riešeniu najvážnejšej krízovej situácie v Európe po roku 1945, keď Ruská federácia 22. februára 2022 prepadla Ukrajinu s oficiálne vyhláseným cieľom zničiť nezávislú, suverénnu ukrajinskú štátnosť a narušiť jej územnú celistvosť. Ruský prezident ho odôvodnil tvrdením, že Ukrajina je umelý štát. Spochybnil tiež svojbytnosť ukrajinského národa, keď ho označil za súčasť ruského národa.
„Ani náboj na Ukrajinu“
Fico a jeho Smer-SD svojou politikou „ani náboj na Ukrajinu“ dávali od začiatku najavo, ako si predstavujú mier – Ukrajina sa má podriadiť revizionistickým a imperialistickým požiadavkám Ruskej federácie, ktoré popierajú Chartu OSN a medzinárodné právo a nerešpektujú slobodnú voľbu každého národa pri výbere zahraničnopolitickej orientácie a vnútorného usporiadania.
Ako špičky komunistickej strany „komplet kontrolovali komunistický puč“, ktorý podľa Fica spustili 17. novembra 1989 - KOMENTÁR
Po vytvorení vlády, Fico podobne ako Viktor Orbán, sústavne kritizoval štáty EÚ a orgány EÚ za to, že pomáhajú dodávkami zbraní, munície a inak Ukrajine brániť sa proti ruskej agresii. Nazýval ich vojnovými štváčmi, lebo odmietali v mene takéhoto falošného mieru Ukrajinu donútiť, aby prijala ultimátum ruského prezidenta Vladimira Putina a poslušne sa vrátila do sféry ruského vplyvu.
Táto pokrytecká mierová politika – dajte imperátorovi, čo požaduje, aby bol pokoj a skončilo sa „zabíjanie Slovanov“ – miesto dôrazného tlaku na Rusko, aby ukončilo vojnové operácie a rešpektovalo medzinárodné právo, spôsobila rozkol vo V4. Česká vláda a poľská vláda s takýmto prístupom Bratislavy a Budapešti k ruskej agresii a k bezpečnosti v Európe principiálne nesúhlasili.
Odmietali podkladanie sa Fica a Orbána ruskému prezidentovi a ospravedlňovanie jeho zločinu proti mieru. To je dôvod rozkolu vo V4 a neochoty predsedu poľskej vlády zvolať jej premiérske zasadanie či zúčastniť sa ho. Vyjadrenia slovenského premiéra, že zoskupenie V4 je aktuálne politicky mŕtve, lebo tento formát spolupráce bol úmyselne rozbitý veľkými západnými krajinami, patria do ríše politických báchoriek.
Škandalózne vyjadrenie Melichera
Slovenská vláda, najmä po českých voľbách, znovu rada a často hovorí o „obnove V4“, no v kľúčovej otázke dosiahnutia a podoby mieru pre Ukrajinu bola a zostáva vždy spojencom Orbánovej vlády.
Aj v prípade prvotnej verzie Trumpovho mierového plánu stojí Ficov kabinet inde ako Poľsko či Česko. Priam triumfalistické a škodoradostné privítanie tohto plánu radí Bratislavu opäť k Budapešti a nie k Varšave či Prahe. Robert Fico radostne a bezvýhradne podporil Trumpov plán ako „bombastický“, ktorý Rusko vráti medzi veľmoci, urobí z neho „totálneho víťaza“ a posilní ho „morálne aj ekonomicky“.
Tým dal slovenský premiér jednoznačne najavo, že od začiatku stál na strane agresora, Putinovu vojnu proti Ukrajine pokladá za spravodlivú a nezávislosť ukrajinskej štátnosti je mu ukradnutá. Formálne síce dodal vetu o potrebe súhlasu Ukrajiny s mierovým plánom, ale zároveň akceptoval tie časti návrhu, ktoré znamenajú de facto kapituláciu Ukrajiny, legalizáciu zmeny hraníc silou v rozpore s Chartou OSN.
Najmä však bezbrannosť Ukrajiny voči budúcej ruskej agresii. Vrcholom cynizmu politiky slovenského premiéra je plná podpora škandalózneho vyhlásenia štátneho tajomníka ministerstva obrany Igora Melichera, že „pre Slovensko by bolo dobré, ak by Ukrajina bola kompletne pod ruským vplyvom“, čo odôvodnil tým, že takto „by sme mali prístup k lacným energiám a dostávali tranzitné poplatky.“
Je to ďalší dôkaz, že politika Smeru smeruje Slovensko do ruskej sféry vplyvu – najprv na perifériu Európskej únie a potom k vystúpeniu z nej. Medzi voličmi Smeru je obrovská podpora pre takúto zmenu zahraničnopolitickej a bezpečnostnej orientácie Slovenskej republiky.
Spory medzi Tuskom a Nawrockým
Český prezident Petr Pavel a dosluhujúci minister zahraničných vecí Jan Lipavský reagovali presne opačne: varovaním pred uplatňovaním „mníchovského scenára“ a „princípu o Ukrajine bez Ukrajiny“ a trvaním na tom, že mier musí vychádzať z Charty OSN.
Petr Pavel jasne povedal: „Aby bol mierový plán spravodlivý, nesmie trestať obeť viac než vinníka ani prehliadať zločiny, ktoré boli na Ukrajine spáchané. Aby bol udržateľný, musí Ukrajinesuverenitu, svojbytnosť a víziu slušnej budúcnosti.“
Česká pozícia zdôrazňuje tiež negatívnu skúsenosť s Ruskom a potrebu záruk, že sa agresia nebude opakovať. Ani z kruhov rodiacej sa Babišovej vlády nevychádzajú signály bezvýhradného súhlasu s návrhom, ktorý trestá obeť a odmeňuje agresora a prináša bezpečnostnú neistotu na európsky kontinent.
Poľsko, napriek vnútorným sporom medzi premiérom Donaldom Tuskom a prezidentom Karolom Nawrockým, v kľúčovom bode zastáva jednotnú pozíciu: každý mier musí akceptovať Ukrajina a nesmie legitimizovať ruské porušenie hraníc. A žiadne rozhodnutia týkajúce sa bezpečnosti Poľska sa nemôžu robiť ponad Poľsko.
Nawrocki zdôraznil, že „objavujúce sa návrhy na ukončenie ruskej vojny proti Ukrajine musia zohľadňovať fakt, že Rusko je štátom nedodržiavajúcim zmluvy.“ A dodal, že „to Ukrajina sa stala obeťou zločinnej agresie Putina a to Ukrajinci za podpory Spojených štátov a štátov EÚ musia mať rozhodujúci hlas v mierových rokovaniach.“ Aj ako súčasť „koalície ochotných“ tak Varšava zostáva v jadre európskej podpory Kyjevu.
Hrozby Orbána o blokovaní finančnej pomoci
Maďarsko je jedinou krajinou V4, ktorá je vo svojom postoji ešte viac pro ruská ako slovenská vláda. Viktor Orbán vyhlásil, že „Európania musia okamžite a bezpodmienečne podporiť mierovú iniciatívu Spojených štátov.“ Zároveň požiadal, aby EÚ začala „autonómne a priame rokovania s Ruskom“, ktoré by znamenali obídenie doterajšej kolektívnej podpory Ukrajine.
Orbán tiež pohrozil, že Maďarsko zablokuje všetku ďalšiu finančnú pomoc EÚ pre Ukrajinu „v akejkoľvek forme“. Odmietol, aby sa podobné rozhodnutia prijímali „v mene EÚ“ bez jeho súhlasu, na čo väčšina členských štátov deklarovala, že v podpore Ukrajiny bude pokračovať, aj keď Budapešť stupňuje vydieranie cez veto k balíkom pomoci.
Maďarská a slovenská vláda sa svojimi postojmi ešte viac vzdialili „koalícii ochotných“ a jasnej väčšiny štátov EÚ, ktorá rozhodne požaduje revíziu tých článkov navrhovanej mierovej zmluvy, ktoré znevýhodňujú Ukrajinu. Akýkoľvek bude ďalší vývoj, postoj slovenskej vlády posilňuje riziko ďalšej izolácie SR v EÚ a prehlbuje rozkol v rámci V4.
Poľsko sa jednoznačne orientuje na „koalíciu ochotných“ a nedá a očakávať, že nová česká vláda sa jednoznačne pridá k maďarsko-českému tandemu. V4 tak definitívne prestáva fungovať ako bezpečnostný či strategický formát. Návrat k jeho pôvodnému zmyslu je čoraz menej realistický.
Prvotný Trumpov návrh mierového plánu tak zapôsobil ako politický katalyzátor – ešte viac zvýraznil rozdiely v postojoch štátov V4 ku kľúčovým otázkam bezpečnosti na európskom kontinente a v ich vzťahu k Ruskej federácii, ktorá zničila bezpečnostnú architektúru v Európe, ako sa vyvinula po Helsinskom akte v roku 1975, a ktorá sa netajila pred inváziou na Ukrajinu vrátiť mocensko-politické pomery v Európe pred rok 1997 – teda pred rozšírenie NATO o štáty strednej Európy.
