Pogačar vymazal Merckxa, vyrovnal Pantaniho. Nad Vingegaardom vedie 3:2 a pred sebou má OH a MS

Iba osem cyklistov pred štartom 111. ročníka Tour de France sa hrdilo tým, že najslávnejšie etapové preteky vyhrali minimálne trikrát. Tento historický zápis sa rozšíril o ďalšie meno.

Slovinec Tadej Pogačar ovládol aktuálny ročník „Starej dámy“ absolútne suverénne a keďže sa mu to podarilo dva mesiace pred dovŕšením 26. narodenín, stal sa aj najmladším cyklistom histórie s tromi víťaznými zárezmi. O tento honor pripravil legendárneho Belgičana Eddyho Merckxa, ktorý sa dočkal tretieho triumfu na TdF vo veku 26 rokov a jeden mesiac.

Žltý dres lídra už po 2. etape

Tento rok by sa Tour de France pokojne mohla premenovať na Tour de Pogačar. Prvýkrát si na seba navliekol žltý dres lídra už po 2. etape. Potom ho ešte na jeden deň prepustil Ekvádorčanovi Richardovi Carapazovi, ale od štvrtej etapy a svojom triumfe v alpskej dedinke Valloire ho mal na sebe až do konca pretekov.

A svoj náskok postupne zveľaďoval až do závratných výšok. Kým po štvrtej etape mal pred Remcom Evenepoelom k dobru len 45 sekúnd, v polovici pretekov to bolo 66 sekúnd, po 18. etape viedol pred Jonasom Vingegaardom o 3 minúty a 11 sekúnd, ale to najlepšie si nechal na záver.

Víťazným hetrikom v posledných troch etapách vrátane fenomenálneho výkonu v záverečnej časovke na francúzskej Riviére napokon zvíťazil s náskokom 6:17 min pred Vingegaardom a 9:18 min pred Evenepoelom. Títo dvaja s ním ešte ako-tak držali krok, ale ostatných potenciálnych súperov doslova roztrhal v zuboch. Časové manko zostávajúcich siedmich cyklistov v elitnej desiatke sa pohybovalo na úrovni od 19 do 29 minút.

Svoje výkony stále prekonáva

Slovinské médiá prišli s názorom, že takú šou, akú predviedol Pogačar tento rok na Tour de France, sa udiala v minulosti na týchto pretekoch len raz – ešte v 70. rokoch 20. storočia v ére cyklistického „kanibala“ Eddyho Merckxa.

„Neviem, či to boli jeho životné preteky a najlepšia forma. Akonáhle totiž vyslovím, že niečo bolo u Pogačara najlepšie, vzápätí to už neplatí, lebo podá ešte lepší výkon a posunie hranicu svojej výkonnosti do ešte závratnejšej výšky,“ vyslovil sa Pogačarov krajan Andrej Hauptmann, športový riaditeľ tímu UAE Emirates.

Jeho slová potvrdzujú aj dva rekordné zápisy v cieľových stúpaniach, ktorými Pogačar na tohtoročnej Tour deklasoval konkurentov. V stúpaní na Plateau de Beille v 15. etape vylepšil rekord Taliana Marca Pantaniho o tri a pol minúty a o päť dní neskôr v stúpaní do lyžiarskeho strediska Isola 2000 podobným rozdielom vymazal 31-ročný rekord Švajčiara Tonyho Romingera.

Triumfoval aj v rokoch 2020 a 2021

V prvom prípade nadelil druhému Vingegaardovi v cieli 1 minútu a 8 sekúnd, v druhom vyhral pred Jorgensonom iba o 21 sekúnd, avšak v čase Pogačarovho nástupu 9 km pred cieľom zaostával za vtedajším lídrom Jorgensonom o dve a pol minúty.

„Bola to tento rok na Tour de France skvelá šou a som rád, že som bol jej súčasť. Ak si niekto myslí, že to nebola veľká bitka proti Jonasovi, Remcovi či Primožovi, tak môžem potvrdiť, že bola. Samozrejme, som hrdý a šťastný, že som z toho vyšiel ako víťaz a tento pocit si ponesiem aj do ďalších rokov,“ uviedol Pogačar, cituje ho web Cycling Weekly.

Fenomenálny Slovinec triumfoval na Tour de France v rokoch 2020 a 2021, ale v ďalších dvoch ročníkoch sa musel skloniť pred umením Dána Jonasa Vingegaarda. Teraz mal jeho dánsky súper nevýhodu v tom, že do pretekov nevstupoval z rovnakej štartovnej čiary.

Po aprílovom ťažkom páde na pretekoch Okolo Baskicka sa zdalo, že obhajovať triumf na Tour de France ani nepôjde, ale napokon sa po mesačnej prestávke posadil na bicykel s cieľom čo najlepšie sa pripraviť na druhú Grand Tour sezóny. Stačilo mu to na druhé miesto, čo považuje za malý zázrak.

„Dva a pol týždňa som bojoval o žltý dres a tento boj som nakoniec nedotiahol do konca. Druhé miesto je však pre mňa ako víťazstvo. Pódiové umiestnenie pred touto Tour sa mi zdalo spočiatku iba ako sen,“ vravel Vingegaard.

Predstihol veľké mená svetovej cyklistiky

Ešte dve štatistiky v súvislosti Pogačarom a Tour de France 2024 vzbudzujú obdiv. Víťazným double Giro d´Italia – Tour de France v jednom roku vyrovnal tento počin v podaní Taliana Marca Pantaniho z roku 1998 a navyše na oboch týchto supernáročných pretekoch vyhral po šesť etáp.

V celkovom súčte sa dostal na 17 víťazných etáp na Tour de France, čím sa v historickom poradí etapových víťazov posunul z tretej desiatky až do tej prvej. Predstihol veľké mená svetovej cyklistiky vrátane Slováka Petra Sagana, ktorý mal pred TdF 2024 pred Pogačarom náskok jedného víťazstva v etape (12-11).

„Nevyžívam sa v rekordoch a štatistikách. Chcem len víťaziť a byť čo najlepší pre dobrý pocit z toho. Ak sa o 30 rokov pozriem za seba, možno vtedy to celé docením a budem vnímať inak. Teraz žijem pre túto víťaznú chvíľu. Ak by som sa už aj nikdy na Tour de France nevrátil, budem spokojný,“ skonštatoval Pogačar.

Je maximálne unavený

Po svojom dekorovaní po víťaznej časovke v Nice usmievavý Slovinec priznal, že je maximálne unavený a teší sa na oddych. Nebude však dlhý, lebo už 3. augusta by sa mal predstaviť v pretekoch s hromadným štartom na olympijských hrách v Paríži, kde nemôže mať iné ako najvyššie ambície.

Po 21 profi víťazstvách v tomto roku je celkom pravdepodobné, že na prestížnych pretekoch o olympijské zlato by mohol byť úspešný. Najmä ak má v zbierke zatiaľ len olympijský bronz spred troch rokov z Tokia. A rovnako túži po zisku titulu majstra sveta v septembri vo švajčiarskom Zürichu.

Ten mu tiež ešte chýba. Vyhrať Giro d´Italia, Tour de France a MS v jednom roku sa v celej histórii zatiaľ podarilo iba dvojici cyklistov – Belgičanovi Eddymu Merckxovi (1974) a Írovi Stephenovi Rocheovi (1987).

„Olympijský rok a k tomu aj majstrovstvá sveta. Trať na MS vo Švajčiarsku sa mi páči. Bolo by pekné vybojovať tam dúhový dres,“ doplnil Pogačar.