Z reforiem obsiahnutých v pláne obnovy by podnikatelia mali najviac pocítiť opatrenia v oblasti znižovania regulačného zaťaženia. Ako ďalej pre agentúru SITA pripomenul prezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Solík, zavedenie tohto princípu však mala vláda v tomto roku už opakovane na stole a zatiaľ schválený nie je.
Regulácia na dobu určitú
Ďalšou zmenou by malo byť pravidelné ex-post vyhodnotenie účelnosti a opodstatnenosti existujúcich regulácií. Aby však podľa združenia neišlo o bezzubý nástroj, bolo by užitočné ho rozšíriť o pravidlo, aby každá nová regulácia mala svoju „dobru trvanlivosti“ a bola prijímaná na dobu určitú. Tým by sa zabezpečilo, že by úradníci museli automaticky obhajovať opodstatnenosť a prínos svojich nápadov a tie zbytočné by automaticky zanikli.
Obchodná komora je nespokojná s diskusiou o pláne obnovy, zvažuje ďalšiu účasť na okrúhlych stoloch
Ako však dodal Solík, podnikateľské prostredie je prierezová téma, ktorej sa dotýkajú priamo či nepriamo viaceré časti plánu obnovy. „Dobrou správou je, že medzi prioritami vidíme reformu školstva s dôrazom na zmenu kurikula, justíciu či zdravotníctvo,“ zhodnotil. Naopak v predstavenom materiáli združeniu chýba konkrétna predstava o zásadnej reforme daní a odvodov, ktorá by motivovala k investíciám a citeľne znížila cenu práce.
Vláda zrejme nevyužije príležitosť
„Zdá sa, že vláda nevyužije unikátnu príležitosť zafinancovať náklady takejto reformy a dočasné výpadky vo verejných zdrojoch, ktoré by spôsobila,“ konštatuje Solík. Dôležité však podľa nej bude, ako sa predstavený materiál zmení počas pripomienkového konania a diskusie s Bruselom a najmä ako zvládne Slovensko jeho implementáciu, aby predstavené reformy nezostali len na papieri.
SAV má výhrady k plánu obnovy, v časti investícii jej chýba reflexia na jej transformáciu
Ministerstvo financií SR dalo do pripomienkového konania zákon o mechanizme na podporu obnovy a odolnosti, ako aj samotný plán obnovy. Je rozdelený na 18 častí, ktoré zahŕňajú reformy a investície v celkovej hodnote asi 6 miliárd eur. Zameriava sa na päť hlavných priorít, a to zelená ekonomika (2,170 mld. eur), vzdelávanie (800 mil. eur), veda, výskum a inovácie (700 mil. eur), zdravie (1,45 mld. eur) a efektívna verejná správa (1,03 mld. eur). Na zlepšenie podnikateľského prostredia by pritom podľa predloženého materiálu malo ísť približne 10 mil. eur.
