Najvyšší súd SR na neverejnom zasadnutí päťčlenného senátu ešte koncom mája odmietol dovolanie Ignáca Ilčišina, právoplatne odsúdeného v kauze Transpetrol. Informoval o tom na sociálnej sieti Úrad špeciálnej prokuratúry.
Špecializovaný trestný súd vo februári 2015 uznal podnikateľa Ilčišina aj jeho spoločníka Jána Husára za vinných z pokusu o obzvlášť závažný zločin podvodu spolupáchateľstvom.
Vyťahovanie peňazí z Transpetrolu
Ilčišinovi vymeral súd trest 11 rokov v prvej nápravnovýchovnej skupine a trojročný ochranný dohľad. Jánovi Husárovi uložili trest päť rokov v prvej nápravnovýchovnej skupine a ochranný dohľad na jeden rok. Tresty u oboch neskôr potvrdil Najvyšší súd SR.
Prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku zdôraznil, že obaja obžalovaní úmyselne nerešpektovali zákony a stanovy spoločnosti Transpetrol.
Dvojica konkrétne predstierala, že je oprávnená konať v mene Transpetrolu – Ignác Ilčišin ako údajný predseda predstavenstva a Ján Husár ako údajný člen predstavenstva, a tak uznali neexistujúce dlhy Transpetrolu voči dvom spoločnostiam.
Štát mohol prísť o svoj podiel
Ignác Ilčišin podľa súdu sledoval svoj cieľ stať sa štatutárom spoločnosti, a to za každú cenu, aj protiprávne. V jeho prípade súd nepochyboval, že zo spoločnosti Transpetrol sa pokúsil odčerpať finančné prostriedky ako istú refundáciu za to, že spoločnosť nevyplácala dividendy domnelým minoritným akcionárom na základe predbežného opatrenia súdu.
Svoje právo konať v mene spoločnosti odvíjali obžalovaní od mimoriadneho valného zhromaždenia, ktoré sa konalo v apríli 2009. Štátu hrozila strata 34-percentného podielu v spoločnosti.
Po sporoch Okresný súd Bratislava II právoplatne rozhodol, že to nebolo mimoriadne valné zhromaždenie. V roku 2009 Krajský súd v Žiline v ďalšom spore s Transpetrolom rozhodol, že 34-percentný balík akcií nikdy nevlastnili podnikatelia okolo Ignáca Ilčišina, ale stále ich vlastnil štát.