Poslanec NR SR za Smer-SD Ján Podmanický v rozhovore pre Webnoviny.sk otvorene hovorí o budúcnosti Európy, jeho obavách, ale aj možnostiach, ako zvrátiť vývoj.
Slovensko predsedá EÚ. Ako vnímate dnešnú Európu?
Najdôležitejšia udalosť, ktorá sa v Európe odohrala za posledné roky, je voľba moslimského starostu Londýna Sadiqa Khana. Tejto udalosti síce nepripisujeme až takú pozornosť, podľa môjho názoru je to však historický medzník v moderných dejinách Európy, bohužiaľ pre pôvodných Európanov je to medzník ohlasujúci ich smrť.
Ako to myslíte?
To, že moslimovia už dokážu legálnou cestou voliť svojich ľudí na špičkové politické pozície vo významných európskych štátoch, je predznamenaním ďalšieho vývoja v Európe. O krátky čas sa podobný scenár začne opakovať v ďalších európskych mestách, potom prídu prví moslimskí ministri, prví moslimskí premiéri.
V tom vidíte problém?
Zatiaľ sa moslimskí politici tvária umiernene, neupozorňujú na seba. Čas hrá pre nich. Navyše, európske média tento trend podporujú, namiesto toho, aby napríklad informovali o teroristickom pozadí starostu Sadiqa Khana. Absolútnym bezpečnostným rizikom z dlhodobejšieho hľadiska je fakt, že Francúzsko a Veľká Británia sú jadrové veľmoci. Ak sa v týchto štátoch dostanú k moci moslimskí politici, k čomu zatiaľ všetko smeruje, tak vzniká ďalšia extrémna hrozba nepredstaviteľného rozsahu.
Čo teda hovoríte na teroristické útoky v Európe?
Pozornosť médií aj obyvateľov sa sústreďuje na teroristické útoky v Európe, ktoré však svojím významom nie sú natoľko dôležité, ako skutočnosť, že pôvodní Európania vymierajú, a na ich miesto prichádzajú národy, ktoré majú veľa detí. Podľa mnohých odborných štúdií a prognóz až v 17 európskych krajinách viac ľudí umiera ako sa narodí, navyše v počte novonarodených narastá podiel moslimských detí.
Čiže najvážnejší problém je populačná krivka a nie terorizmus?
To, že nemáme deti, je hlavným problémom Európy. Môžeme sa baviť o mnohých témach, môžeme riešiť tisíc problémov, ak nevyriešime naše demografické zomieranie, tak o pár desiatok rokov už nebude čo riešiť. Alarmujúci pokles demografie si nevšímame, lebo nás na prvý pohľad až tak nepáli. Pokles demografie je plazivý, pomalý, o to však zákernejší.
Aké je podľa Vás riešenie?
Jedinou cestou záchrany Európy je návrat ku kultúre detí. Ak sa má naša spoločnosť zachrániť, musíme znova chcieť deti. Mnohí Európania sa pritom ochotne udržujú v sebaklame, že deti nemajú preto, lebo sa ťažko žije, lebo štát im nevytvára dostatočné podmienky. Tento sebaklam často opakujú aj ľudia, ktorí sú vzdelaní a rozhľadení, čo je zvlášť prekvapujúce. Pritom platí základný princíp, že nedostatok detí nie je znak chudoby, ale blahobytu. Nikdy v dejinách sa ľudia v Európe nemali tak dobre z materiálneho hľadiska ako v súčasnosti, napriek tomu sú presvedčení, že viac detí by neuživili. Hoci súhlasím s tým, že štát musí zamerať drvivú časť svojej energie k podpore rodín s deťmi, všetko sa odohráva v našich hlavách. Ak si sami neuvedomíme, že ak chceme prežiť, musíme mať deti, žiadna štátna podpora nás o tom nepresvedčí.
Ak nás teda kresťanstvo viedlo k tomu, že mať deti je Boží dar, tak naozaj na tom niečo je?
Deti sú nielen požehnaním človeka, ale deti sú aj zárukou dôchodkových a sociálnych systémov. Vidíme, že štát robí rôzne reklamné kampane na podporu domácich výrobkov, na spotrebu mlieka a pod. Najdôležitejšou kampaňou, ktorú by sme však mali začať robiť, je kampaň v prospech rodiny s deťmi.
Ak Slováci vymierajú, nie je na mieste otvoriť aj otázku zabíjania nenarodených detí?
Za 50 rokov bolo zabitých skoro 1,5 milióna malých detí, čo je naozaj extrémne číslo. Nemám nijaké právo súdiť ženy, ktoré sa pre potrat rozhodli, častokrát sú v ťažkých životných situáciách, štát by sa však mal vážne zamyslieť nad tým, ako finančne aj morálne pomôcť tehotným ženám, aby sa mohli ľahšie rozhodnúť pre život. Na túto pomoc musíme vyčleniť potrebné finančné prostriedky a nájsť mechanizmy podpory žien v neľahkých životných situáciách.
