BRATISLAVA 20. mája (WEBNOVINY) – Vážne podozrenia z tunelovania Vojenskej spravodajskej služby (VSS) v čase prvej Ficovej vlády, ktoré vyvolala 134-stranová správa, sú podľa ministra obrany Martina Glváča vybavovaním si účtov bývalých, súčasných a „predbývalých“ funkcionárov vojenského spravodajstva s cieľom očierniť nástupcov alebo predchádzajúce vedenie.
Ako povedal Glváč dnes na tlačovej besede, z prípadu sa stáva aj politická hra, pretože politici, najmä podpredseda SaS Ľubomír Galko, sa snažia z toho vytĺcť politický kapitál.
Glváč upozornil, že bývalé vedenie vojenského spravodajstva šliaplo na veľký biznis bývalých predstaviteľov. „Rodinná firma Romana Mikulca (bývalý riaditeľ Vojenskej spravodajskej služby, keď bol ministrom obrany Galko – pozn. SITA) na určitých činnostiach mala neodôvodnený biznis za 2,9 milióna eur. To im bolo za bývalého vedenia stopnuté. Potom prišla iná firma, tiež rodinne spriaznená, ktorá dostávala ďalšie zákazky. Toto je základný kameň úrazu, prečo sa materiálny dostali von,“ vyhlásil Glváč s tým, že sú dôkazy o záujme, aby sa nič nevysvetlilo.
Glváč pritom trvá na svojich vyjadreniach, že táto kauza nie je kauzou tejto vlády a ministerstva pod jeho vedením.
Glváč telefonoval s Radičovou
Podozrenie z tunelovania vyvoláva anonymný dokument
Vážne podozrenia z tunelovania Vojenskej spravodajskej služby (VSS) v čase prvej Ficovej vlády vyvoláva 134-stranová správa, ktorú anonymne dostal denník Sme.
Dokument zrejme vychádza z vnútorného vyšetrovania vo vojenskej rozviedke, ktoré sa rozbehlo, keď ministerstvo obrany viedol Ľubomír Galko.
Podľa Galka minister Glváč stojí za zastavením vyšetrovania celej kauzy. Galko si myslí, že mnohé dokumenty, ktoré sa dotýkajú správy, sú stále na Vojenskom spravodajstve.
Skartovaná bola len minimálna časť dokumentov.
Radičová by mala podľa neho povedať, či spis, ktorý majú médiá a aj predseda výboru Martin Fedor, je rovnaký. „Potvrdila mi, že materiál bol písaný formou informačnej správy, teda v tabuľkách. Táto slohová práca to nevykazuje. Zatiaľ je to pre mňa slohová práca, ktorou sa musia zaoberať orgány činné v trestnom konaní a musia porovnať materiály, či sú totožné alebo niekto ich po skartácii obmieňal alebo upravoval,“ zdôraznil minister.
„Pre koho bol tvorený tento materiál, keď nebol určený pre ministra vnútra, premiéra, ani orgány činné v trestnom konaní? Preto, aby sa mohol obmieňať a mohli byť skompromitované osoby alebo aby sa použil na boj alebo aby nám spôsobil materiálne a iné škody a problémy na medzinárodnom poli? Prichádzame o množstvo finančných prostriedkov, ktoré budeme musieť vynakladať, aby sme boli hodnoverným partnerom,“ vyhlásil Glváč. Podľa neho súčasnou medializáciou prichádza k veľkým škodám a nielen materiálnym. „Prečo to nebolo v roku 2011 dané orgánom činným v trestnom konaní? Máme z toho finančné straty. Ide o medzinárodné aktivity medzi službami a našimi partnermi,“ povedal.
Veľa súvislostí ukazuje na interpersonálny revanš
Veľa súvislostí z textu o podozreniach z tunelovania Vojenskej spravodajskej služby (VSS) má podľa námestníka Vojenského spravodajstva Róberta Tibenského znaky interpersonálneho revanšu. Tibenský to povedal dnes na tlačovej besede. Podľa neho treba rozlišovať medzi pojmom spravodajská informácia a akákoľvek iná informácia.
„Spravodajská informácia určite nebola informačná správa, ktorá sa štandardne zasiela ministrovi obrany. Informačná správa je štandardný organizačný alebo riadiaci dokument, ktorý má iný typ evidencie, inú formu, iné obsahové náležitosti. Informačná správa pre ministra obrany má tie náležitosti, ako má materiál podľa svedkov, ktorí prišli s ním do styku. Išlo o štandardnú informačnú správu pre ministra, ktorá bola zaevidovaná v protokole utajovaných písomností,“ povedal Tibenský.
Spravodajskú informáciu podľa neho nie je možné považovať za to isté. „Prikláňam sa k tomu, že to nemalo charakter spravodajskej informácie a ak sa autor správy domnieval, že išlo o trestnú činnosť, mal postupovať ako bežný občan, mal podať oznámenie o trestnej činnosti. To, že tak nekonal, nepoznáme pohnútku, ani dôvod. Nie je relevantné vysvetlenie, že keďže ide o spravodajskú informáciu, nie je ju možné nikomu poskytnúť,“ vysvetlil Tibenský s tým, že v spravodajskej službe pôsobí viac ako desať rokov, na Slovensko sa vrátil v auguste 2011, teda po ukončení vyšetrovania kauzy. Všetkých jej aktérov pozná.
Dokumentácia ku kauze bola podľa Tibenského vedená vo Vojenskom obrannom spravodajstve (VOS) a vo VSS. Obe služby konali a vyšetrovali samostatne. VOS vyšetrovalo podľa neho prípad do apríla 2011, keď spis bol ukončený a archivovaný.
„Bývalé vedenie VOS prípad vyšetrovalo, ale bez ďalšieho záveru, či trestného konania. Dostal som úlohu od premiérky Ivety Radičovej, aby som spis vyšetril. Jediní, kto boli schopný odpovedať na otázku, čo je v spise, bolo vedenie VSS,“ povedal.
Vyšetrovaním sa našli len tri dokumenty
Po udelení pokynu podľa neho zaslali list so šiestimi otázkami bývalému riaditeľovi VSS, v ktorom boli jednoznačné otázky na tému relevantnosti spisu, na tému, či bolo podané trestné oznámenie, ako bolo postupované vo veci a snažili sa dopátrať k nejakým indíciám, ktoré by pomohli v ďalšom vyšetrovaní. „Odpoveď od riaditeľa VSS máme k dispozícii. Tá bola zaslaná na Generálnu prokuratúru aj so spisom. Všetky dokumenty VOS skartované neboli, boli vyhodnotené,“ dodal.
Vyšetrovaním sa podľa Tibenského našli len tri dokumenty. List z 27. februára s podpisom Ivety Radičovej adresovaný ministrovi vnútra. K tomuto listu bola aj osemstranová príloha. Tá podľa oznámenia na spise bola 12. marca skartovaná. Následne našli ďalšie dva dokumenty. Rozhodnutie o zrušení stupňa utajenia bývalého riaditeľa VSS, ktorý bol potrebný na skartáciu. Tento dokument je z 1. marca 2012. Ďalší dokument je od skartačnej komisie o skartovaní materiálu z 2. marca 2012.
