BRATISLAVA 28. februára (WEBNOVINY) – „Je to obrovská škoda, pre celé Slovensko to bude veľké sklamanie. Veď sme to mali výborne rozohrané,“ smútil po zápase o tretie miesto na olympijskom hokejovom turnaji vo Vancouveri skúsený slovenský tréner a bývalý hokejista Ernest Bokroš.
„Zápas s Fínskom bol veľmi vyrovnaný, oba tímy túžili po medaile. Fíni sa dostali na koňa na konci prvej tretiny. Gól inkasovaný v oslabení však ide na vrub útočníka Michala Handzuša, ktorý mohol puk pokojne odpáliť z obranného pásma, no prišiel oň a Fíni sa dostali do vedenia,“ popisoval pre hokej.cz prvý kľúčový moment stretnutia Bokroš a pokračoval: „V druhej tretine sme sa výrazne zdvihli a dokázali sme využiť presilové hry. Paľo Demitra pridal veľmi dôležitý gól v oslabení. Je to obrovská škoda, že sme nedokázali takto dobre rozbehnutý zápas doviesť do víťazného konca, vedenie 3:1 by sme mali byť schopní udržať.“
„V tretej časti sme však niekoľkokrát zbytočne faulovali. Fíni najprv znížili a krátko potom dokázali vyrovnať. Dodalo im to veľké sebavedomie a na ich výkone to bolo vidieť. V závere sme si rovnako ako proti Kanade vytvorili obrovský tlak, Zedník nevyužil obrovskú šancu, na to sme nastrelili žŕdku. Asi nám chýbalo trošku šťastia, no doháňať výsledok v záverečnej power-play je vždy rizikom,“ zhodnotil záver sobotňajšieho vystúpenia slovenskej hokejovej reprezentácie vo Vancouveri v súčasnosti tréner HKm Zvolen Ernest Bokroš.
„Hlavnou príčinou prehry s Fínmi je to, že sme si nechali v jednej tretine streliť štyri góly. To by sa nám rozhodne nemalo stávať. Mali sme hrať zo zaistenej obrany a strážiť si výsledok. Hoci je štvrté miesto vo Vancouveri pre Slovensko veľkým úspechom, v kontexte posledných zápasov je to obrovská škoda. Medailu si hráči zaslúžili. Pre celú krajinu je to obrovské sklamanie,“ skonštatoval tréner, ktorý k dvom slovenským titulom so Slovanom (1998) a Zvolenom (2001) dokázal ako jediný Slovák pridať titul aj za riekou Moravou v roku 2004 so Zlínom.
„Hráčom sa však nedá nič vytknúť. Takto dobre som nevidel našu reprezentáciu hrať od MS v Göteborgu, kde sme získali v roku 2002 titul majstrov sveta. Som presvedčený, že sme postavili najsilnejší hokejový tím v našej histórii. Takýto už asi nikdy dokopy nedáme,“ zhodnotil kvalitu výberu Jána Filca jeho asistent pri najväčších úspechoch slovenského hokeja – striebre na MS v Petrohrade v roku 2000 a zlate z Göteborgu o dva roky neskôr a pokračoval: „Družstvo sa počas celého turnaja prezentovalo kompaktným výkonom. Dlho sa hovorilo o tom, že Slovensku chýba kvalitný brankár, Jaro Halák sa však ukázal ako veľká opora. Dobre hrala aj obrana na čele s kapitánom Zdenom Chárom. Dobré bolo, že sa nakoniec všetci nominovaní hráči pred turnajom zišli. Hoci Marián Hossa, Marián Gáborík, Pavol Demitra a Miro Šatan mali pred turnajom zdravotné problémy, dokázali sa dať do poriadku a vo Vancouveri hrali fantasticky. Veľký význam na naše umiestnenie medzi štvoricou najlepších mal fakt, že sme sa mohli spoľahnúť na veľké osobnosti nášho tímu, ktoré ho počas celého turnaja viedli.“
Ani taký hokejový odborník, akým Ernest Bokroš určite je netipoval pred ZOH 2010 také dobré konečné umiestnenie Slovákov. „Pred turnajom som netipoval, že by sme mohli dôjsť tak ďaleko. Skôr som favorizoval Rusko, Švédsko, alebo Česko. Prvé dva spomínané tímy sme zdolali, s Českom sme odohrali vyrovnaný zápas. Určite sa nemáme za čo hanbiť,“ poznamenal Bokroš a na margo budúcnosti tímu dodal: „Ťažko povedať, či je to koniec jednej generácie. Na ZOH sme mali síce jeden z najstarších výberov, no aj tak si myslím, že táto generácia vydrží až do roku 2011, keď sa hrá svetový šampionát na Slovensku. Až po nich nastane generačná výmena. Reprezentačných trénerov čaká ťažká práca. Zložiť konkurencieschopný tím pre ďalšie roky nebude jednoduché.“
SITA