BRATISLAVA 5. novembra (WebNoviny.sk) – Cyprus ostáva aj v treťom kvartáli tohto roka jedným z najobľúbenejších daňových rajov pre slovenské firmy. V druhej polovici tohto roka na Cypre sídlilo spolu 933 slovenských spoločností, čo je o 61 firiem viac ako v druhom kvartáli tohto roka a v porovnaní s minulým rokom je to o 16 spoločností viac.
Rebríčku daňových rajov dominuje Holandsko
Rebríčku daňových rajov v treťom štvrťroku 2016 dominuje Holandsko s počtom slovenských firiem 1 140, na druhom mieste sú Spojené štáty americké s počtom spoločností 1 024. Informovala o tom konzultačná a poradenská spoločnosť Bisnode Slovensko.
„Kým v prvých mesiacoch tohto roka Cyprus ako tretí najobľúbenejší daňový raj pre slovenské firmy kontinuálne padal, v treťom štvrťroku sa jeho pokles zastavil. Potvrdili sa naše očakávania, išlo o sezónny výkyv,“ uviedol business development consultant pre Bisnode Slovensko Milan Seliak. Zvýšený počet firiem na Cypre môže podľa Seliaka znamenať aj to, že ostrovný štát ako člen Európskej únie po prekonaní bankovej krízy láka stále viac spoločností.
V treťom kvartáli tohto roka podľa Bisnode Slovensko v daňových rajoch sídlilo spolu 4 630 slovenských spoločností. Medzikvartálne vzrástol počet podnikov v daňovo zvýhodnených destináciách o 29. Konzultačno-poradenská spoločnosť upozorňuje, že ich môže byť niekoľkonásobne viac.
„Toto číslo totiž vyjadruje len priamu registráciu slovenskej spoločnosti v niektorom z daňových rajov. Podnikatelia však často volia zložitejšie štruktúry. To znamená, že firmu si registrujú napríklad v Českej republike, tú v Holandsku a až následne sa registrujú napríklad na Seychelách,“ pripomenul Seliak.
Nový protischránkový zákon situáciu s daňovými rajmi zásadne nezmení
Podľa Bisnode Slovensko nový protischránkový zákon, ktorý vláda schválila pred pár dňami, situáciu s daňovými rajmi zásadne nezmení. Spoločnosť úbytok firiem neočakáva, ale zákon považuje za dobré opatrenie.
Podľa nového protischankového zákona, každý, kto chce obchodovať so štátom, musí odkryť vlastnícku štruktúru až po konečného užívateľa výhod. „Už dnes vidíme, že na verejnom obstarávaní sa zúčastňuje minimum podnikov so sídlom v daňových rajoch z hľadiska prvej úrovne vlastníctva. Tie subjekty, ktoré chcú utajiť majiteľa, do štátnych zákaziek nepôjdu priamo, ale cez subdodávky,“ upozornil Seliak.
