Väčšina obyvateľov Slovenska si 17. november – Deň boja za slobodu a demokraciu – spája s pádom komunistického režimu v Československu v roku 1989, prípadne vedia, že tento dátum sa spája aj s rokom 1939, keď orgány Veľkonemeckej ríše zatvorili v Protektoráte Čechy a Morava všetky vysoké školy.
Ako však pre agentúru SITA uviedla Katarína Zavacká z Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied, dátum 17. novembra sa spája aj s rokom 1942. Práve 17. novembra toho roku Krajský súd v Bratislave v procese proti odbojárom zo skupiny „Miloš Uhlárik a spol.“ uložil dva tresty smrti.
Nelegálne vydávanie časopisu
„Ľudákmi ovládnuté justičné orgány vtedy prelomili zásadu udeľovať trest smrti len za dokonané, výnimočne brutálne kriminálne zločiny, ako napríklad úkladná vražda, a udelili ho za politickú aktivitu,“ zdôraznila Zavacká.
Brutálny zásah proti demonštrujúcim študentom v roku 1989 pobúril verejnosť a viedol k pádu totality
Obžalovaným podľa nej štátne orgány kládli za vinu také činy, ako nelegálne vydávanie časopisu „Mor ho!“, rozširovanie letákov „Prehľad politických udalostí“, ktorými usvedčovali ľudácku propagandu, pokusy oživiť činnosť a vyberať členské pre komunistickú stranu, ´umiestňovanie komunistických hesiel a znakov na domy a ploty´, vyjadrovanie sympatií k napadnutému Sovietskemu zväzu, výzvy na sabotovanie vojnového ťaženia slovenskej armády na východ ničením skladísk, zásob a spojovacích línií, výzvy na vytváranie partizánskych ´Jánošíkových družín´ a podobne. „Za páchanie takejto ´podvratnej činnosti za brannej pohotovosti štátu´ boli krajským súdom na trest smrti odsúdení Miloš Uhlárik z Modry, pôsobiaci ako riaditeľ ľudovej školy vo Vrakuni, a Viliam Zábojník, zamestnanec magistrátu v Bratislave,“ povedala právna historička.
Zmiernené rozsudky smrti
Ďalšia dvojica obžalovaných – kožušnícky pomocník Jozef Pavel Spinetti a ledva dospelý úradník Pavel Haas-Branko boli podľa Zavackej odsúdení na doživotie. „Dlhoročný trest bol vymeraný aj poslednému z obvinených, sedlárskemu majstrovi Lukáčovi Jajcayovi zo Slovenského Grobu,“ doplnila. Po odvolaní Hlavný súd v lete 1943 rozsudky smrti zmiernil na tresty dvanásť rokov väzenia.
„Frontová situácia sa menila a mnohí si uvedomovali, že nacisti zrejme vojnu nevyhrajú,“ vysvetlila Zavacká s tým, že situácia však neznamenala, že životy odsúdených neboli aj naďalej ohrozené.
Osud najmladšieho z odsúdených
„V závere vojny vydali ľudáci politických väzňov nacistickým orgánom a mnohí boli transportovaní do Ríše. Aj odbojári odsúdení v tomto procese sa napokon oslobodenia dočkali v koncentračnom tábore Mauthausen,“ uviedla Zavacká.
Ľudový ideál novembrovej revolúcie bol viacrozmerný, nebol však pravicový a prokapitalistický (komentár)
Právna historička pripomenula, že najmladší z odsúdených Pavel Branko, sa stal prekladateľom a neskôr aj známym publicistom a filmovým kritikom. „Dožil sa roku 2020 a do posledných chvíľ vlastným svedectvom opakovane vyvracal šíriacu sa neoľudácku lož, že za vojnového Slovenského štátu vraj neboli vynesené žiadne rozsudky smrti,“ dodala Zavacká.