Istanbul 17. júla (WebNoviny.sk) – Po neúspešnom pokuse o vojenský prevrat v Turecku zatkli tamojšie orgány už približne 6000 ľudí. Podľa tureckej štátnej tlačovej agentúry Anadolu to oznámil minister spravodlivosti Bekir Bozdag.
„Čistka v tejto chvíli pokračuje,“ citovala zverejnené vyjadrenie agentúra DPA, podľa ktorej minister neposkytol podrobnejšie rozdelenie uvedeného počtu. Bozdag doplnil, že v súvislosti s prekazeným pučom prebiehajú aj súdne konania.
Oznámenie ministra predstavuje zdvojnásobenie doterajšieho známeho počtu zatknutých, ktorými sú podľa svetových agentúr prevažne príslušníci armády. Podľa údajov DPA však boli vydané zatykače aj na 140 sudcov a prokurátorov. Okrem podielu na neúspešnom pokuse o prevrat týmto osobám pripisujú aj členstvo v teroristickej organizácii.
Zatykač vydali úrady aj na hlavného vojenského poradcu prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, plukovníka Aliho Yaziciho. Bezprostredne nie je jasné, či Yazici zohral nejakú úlohu v pokuse o prevrat z noci na sobotu alebo ako mohol byť do neho zapletený. Podľa televízie NTV bol zadržaný aj poradca bývalého prezidenta Abdullah Güla, Ismail Güneser.
Podľa AP sa zdá, že prekazený puč posilnil popularitu Erdogana, ktorý v Turecku zastáva vrcholné funkcie už viac ako 13 rokov. Po sobotňajších vyhláseniach Erdoganovej vlády, že situácia je opäť plne pod kontrolou, vyšli večer do ulíc tureckých miest desaťtisíce oslavujúcich podporovateľov.
Erdogan sľubuje, že čistky v Turecku budú pokračovať
Erdogan sa v nedeľu zaprisahal, že všetky štátne inštitúcie vyčistí od podporovateľov islamistického duchovného Fethullaha Güllena, ktorého jeho vláda obviňuje z piatkového nevydareného pokusu o prevrat v Turecku. Erdogan vystúpil s príhovorom v mešite v Istanbule na pohreboch ľudí, zabitých pri pokuse časti armády o prevrat. Zaviazal sa, že „všetky štátne úrady vyčistí od vírusu“ Güllenových podporovateľov.
Prezident dodal, že Turecko bude prostredníctvom ministerstiev spravodlivosti a zahraničných vecí žiadať o vydanie duchovného, ktorý žije v exile v Spojených štátoch, a tiež o vydanie jeho priaznivcov. Davy ľudí v mešite skandovali: „Fethullah príde a zaplatí!“ alebo „Boh je veľký!“ a „Chceme trest smrti!“ (pre účastníkov puču). Turecký líder zareagoval, že požiadavky ľudí nemožno ignorovať, a preto sa o tom budú viesť diskusie.
Erdogan tiež prisľúbil, že nepoľaví v boji proti pučistom. Viackrát zopakoval, že v krajine sa šíri „rakovina“, ktorú treba odstrániť, a ostro kritizoval svojho rivala Güllena. „Nemajú kam ujsť,“ pokračoval Erdogan a vyzval svojich zástancov, aby v nasledujúce dni naďalej okupovali verejné priestory a vychádzali do ulíc. Erdogan v prejave povedal, že v demokraciách „nemožno vôľu ľudu odsunúť na druhú koľaj“, ale takisto dodal, že „nie sme za pomstu“.
Gülen opäť odmietol obvinenie, že stál za pokusom o puč
Moslimský klerik tureckého pôvodu Gülen, ktorého Ankara dlhodobo obviňuje zo snahy rozvracať turecký štát, opätovne odmietol tvrdenie prezidenta Erdogana, že zohral vedúcu úlohu v neúspešnom pokuse o vojenský prevrat z noci na sobotu. V rozhovore pre viaceré denníky, ktorý poskytol v sobotu (východoamerického času), tento niekdajší Erdoganov spojenec žijúci v americkom exile kritizoval pokus časti tureckej armády prevziať kontrolu nad krajinou, keďže podľa neho „nie je možné docieliť demokraciu prostredníctvom vojenskej intervencie“.
Na druhej strane však povedal, že nedokáže vylúčiť zapojenie svojich prívržencov v Turecku, ktorých podľa vlastných nevie s istotou identifikovať.
„Mojím odkazom pre Turkov je to, že nemajú nikdy vnímať priaznivo akúkoľvek vojenskú intervenciu,“ povedal Gülen podľa denníka New York Times vo svojom sídle v pensylvánskom Saylorsburgu.
Vodca náboženského hnutia presadzujúceho mierumilovnú formu islamu zároveň ostro kritizoval správanie Erdoganovej vlády, ktorú prirovnal k „Hitlerovým silám SS“. „Nie sú tolerantní voči nijakej skupine, ak ju nemajú pod úplnou kontrolou,“ tvrdí Gülen, ktorý žije v USA od roku 1999. Podľa častí rozhovoru zverejnených na internetovom portáli denníka Guardian dokonca Gülen naznačuje, že pokus o prevrat mohol v Turecku zinscenovať samotný Erdogan.
Prediskutujú zavedenie trestu smrti
Erdogan v nedeľu avizoval, že preberie s opozičnými stranami v parlamente otázku možného opätovného zavedenia trestu smrti v krajine. Diskusie by mali prebehnúť čoskoro, povedal Erdogan pred svojimi stúpencami v Istanbule. V Turecku nikoho nepopravili od roku 1984 a trest smrti v krajine oficiálne zrušili v roku 2004 v rámci prístupového procesu s EÚ.
„Nebudeme odkladať toto rozhodnutie dlho. Pretože tí, ktorí sa pokúsia o prevrat v tejto krajine, musia zaplatiť,“ vyhlásil pred svojou istanbulskou rezidenciou, kde sa počas jeho vystúpenia opakovane objavili z početného davu výzvy: „Chceme trest smrti.“ Erdogan už pri predošlých vystúpeniach počas víkendu naznačil, že touto témou sa bude zaoberať parlament. „V demokracii nemôžete ignorovať požiadavky ľudí,“ vyhlásil.
Na letisku v Istanbule vypálili varovné výstrely
Turecké bezpečnostné zložky vypálili v nedeľu varovné výstrely na istanbulskom Medzinárodnom letisku Sabihy Gökčenovej po tom, ako tam stúpenci potlačeného pokusu o prevrat kládli odpor pri zatýkaní. Na letisku, ktoré sa nachádza v ázijskej časti Istanbulu a ktoré má civilnú i vojenskú časť, však podľa zdrojov nedošlo k prestrelke, ako to naznačovali prvé správy.
Štátna tlačová agentúra Anadolu medzitým informovala, že odpor pri svojom zatýkaní kládli aj podporovatelia prevratu na leteckej základni v meste Konya v strednej časti krajiny. Na základni napokon zadržali sedem osôb vrátane plukovníka a situácia je tam podľa správy už pod kontrolou.
Letecké operácie proti Islamskému štátu boli obnovené
Americké ministerstvo obrany oznámilo, že Turecko opätovne otvorilo svoj vzdušný priestor pre vojenské lietadlá, čo umožnilo Spojenými štátmi vedenej koalícii obnoviť letecké operácie proti skupine Islamský štát (IS). Turecko uzavrelo svoj vzdušný priestor po pokuse o štátny prevrat, ku ktorému došlo v noci na sobotu. Prerušilo to aj nálety na pozície IS v susednej Sýrii a Iraku zo základne Incirlik na juhu Turecka, ktorú využívajú vojaci z viacerých spojeneckých krajín vrátane USA.
Hovorca Pentagonu Peter Cook uviedol, že v koordinácii s tureckou stranou boli obnovené letecké operácie proti IS z Turecka. Americké objekty v Incirliku podľa neho naďalej využívajú elektrinu z interných zdrojov základne po tom, ako bola komerčná dodávka elektriny na základňu v čase pokusu o prevrat prerušená.
Predstavitelia tureckej vlády predtým oznámili, že veliteľa leteckej základne Incirlik generála Bekira Ercana Vana a desať jeho vojakov vrátane dôstojníka zatkli za údajnú úlohu v nevydarenom pokuse o štátny prevrat.
