Peter, hoci na olympiáde v Londýne budete debutovať, hneď sa predstavíte v dvoch súťažiach – v K2 na 1000 m a K4 na rovnakej trati. Na ktorú z nich sa viac tešíte a prečo?
Samozrejme, veľmi sa teším na obe olympijské súťaže. Ale, ak by som si mal vybrať z týchto dvoch disciplín, tak sa rozhodnem pre dvojkajak na 1000 metrov. Predsa len, minulý rok sme v K2 na 1000 m spolu s Erikom Vlčekom vyhrali majstrovstvá sveta! Takže táto disciplína je mne osobne milšia. Ale na druhej strane musím povedať, že štart v štvorkajaku je pre mňa úplná novinka. Po účasti v tejto súťaži som tiež veľmi túžil. Preto som zvedavý, čo v pretekoch štvorkajakov dokážeme. Preto aj na štvorkajak sa svojim spôsobom teším. Lepšie povedané, som zvedavý, čoho sme v novej zostave schopní, čo na olympiáde dokážeme.
V auguste 2011 ste sa spolu s Erikom Vlčekom stali majstrami sveta v K2 na 1000 metrov, o rok neskôr na ME v Poznani pre vás zostal už „iba“ bronz… Kde hľadať dôvod ústupu z kajakárskeho piedestálu? Súperi sa počas toho roka výrazne zlepšili, alebo vy dvaja ste pred londýnskou olympiádou zákonite ubrali nohu z plynu?
Ja by som za tým našim, ako vy hovoríte, medailovým ústupom nehľadal nič mimoriadne. My sme na tohoročné majstrovstvá Európy išli z plného tréningového zaťaženia. Vôbec sme na tento šampionát neladili športovú formu, absolútne sme sa v príprave nezamerali na súťaž dvojkajakov. Preto bolo pre nás prekvapením, že sme sa na ME dostali na stupeň víťazov! Navyše, v pretekoch nás predstihli iba posádky, ktoré tento rok vyhrali preteky Svetového pohára! Takže nebola žiadna hanba skončiť hneď za nimi. Z bronzovej medaily sme mali veľkú radosť, lebo, poviem úprimne, bola mimo plánu. Pre nás je tento rok absolútnym vrcholom sezóny olympiáda v Londýne! Jej sme podriadili celú našu prípravu, na ňu zameriame celé naše úsilie i všetky športové ambície. Olympiáda je bez konkurencie jednoznačne podujatie, na ktorom chceme predať všetko, čo sme doteraz natrénovali.
V ktorej z týchto dvoch disciplín si viac veríte? V ktorej je podľa vás slabšia, respektíve pre vás prijateľnejšia konkurencia?
V súťaži štvorkajakov to bude v Londýne mimoriadne vyrovnané. Tam sa predstavia naozaj iba najlepšie posádky z najlepších. Podľa mňa viac šancí na úspech máme v dvojkajakoch, v ktorých sme predsa úradujúci majstri sveta! Ale na druhej strane je to iba šport, v ktorom sa môže hocičo pritrafiť (dlhá odmlka). Takže šance na úspech by som definoval pomerom 50:50. My však na obe súťaže nastúpime s odhodlaním urobiť pre úspech všetko, čo bude v našich silách. Ak to bude stačiť na vysnívaný úspech, dobre, ak nebude, aj tak dobre. Naša konkurencia v poslednom období nespala, ale tvrdo na sebe robila. Tak isto aj my. Veď olympiáda je iba raz za štyri roky. Každý chce z olympiády medailu! To je predsa zákonité. Medaila z olympiády je predsa oveľa cennejšia ako tie z majstrovstiev sveta alebo majstrovstiev Európy.
Koho považujete za najvážnejších konkurentov v boji o olympijské pocty v dvojkajaku mužov na olympijsky kilometer a koho v štvorkajaku mužov na tú istú vzdialenosť?
V prvom rade pri dvojkajakoch musím spomenúť reprezentantov kanoistických veľmocí ako sú Nemecko a Maďarsko. To sú krajiny, ktoré už dlhé roky udávajú v rýchlostnej kanoistike tempo. Veľmi budeme zvedaví na to, s čím prídu Rusi, ktorí sú na olympiádach veľmi silní. Veľmi skúsení a ostrieľaní harcovníci v K2 sú Švédi. Navyše, oni budú v Londýne obhajovať olympijské prvenstvo z OH 2008 v Pekingu. V pretekoch štvorkajakov si budeme všímať okrem posádok zo spomínaných veľmocí aj Čechov, ktorí tento rok robia veľmi dobré výsledky. Hoci im z lode pre doping tesne pred olympiádou vypadol jeden člen, preteky Svetového pohára dokázali vyhrať nie iba s ním, ale aj bez neho! Český štvorkajak bude pre nás veľmi silný protivník. A možno práve v Londýne prekvapí niekto, s kým teraz vôbec nepočítame. Aj to sa v našom športe sem – tam stane (smiech).
Niečo podobné ste v auguste 2011 na MS v Szegede svojim rivalom predsa vyviedli vy dvaja s Erikom. Ktorých súperov ste sa na MS 2011 v Szegede najviac obávali – a ktorých ste svojim senzačným triumfom v K2 mužov na 1000 m najviac prekvapili a zaskočili?
Aby som bol úprimný, my sme sa na svetovom šampionáte obávali všetkých silnejších súperov. A tak isto všetkých sme svojim nečakaným víťazstvom aj prekvapili a zaskočili… Dokonca aj my sme boli z toho výsledku veľmi dlho vykoľajení (smiech). Ale v tom dobrom slova zmysle. Naše prvenstvo v K2 na 1000 m totiž znamenalo nie iba titul majstra sveta, ale aj priamy postup na olympiádu v Londýne! To nikto z nás nečakal. Nik z našej výpravy a z nášho tímu nepočítal s tým, že my dvaja s Erikom Vlčekom hneď pri prvom štarte na svetovom šampionáte zvíťazíme. Absolútne nie. Pocitovo sme sa cítili na pozíciu do 6. miesta. To tak zodpovedalo našim ambíciám a cieľom. Nemci išli výborne, Rusi tiež a perfektný výkon v semifinále MS predviedli najmä olympijskí víťazi z OH 2008 v Pekingu Švédi. Preto sme na štart finále išli s čistou hlavou a nerobili sme si nejaké prehnané ambície, že ideme bojovať o medailu. Povedali sme si, že pôjdeme svoje doteraz natrénované tempo. A potom sa rozhodneme podľa vývoja situácie. Keď sme však videli, že aj na 500 metroch sme stále v prvej šestici, dvesto metrov pred cieľom sme ešte tempo vystupňovali – a súperi nám prekvapujúco nestačili. Vo chvíli, keď sme predbiehali jednu loď za druhou, nám neuveriteľne stúplo sebavedomie a išli sme na doraz! Vo finiši sme sa úplne vyžmýkali do špiku kosti, ale stálo to za to! V cieli sme boli prví! Nášmu tempu v záverečných metroch finišu nikto zo súperov nestačil. Doslova sme cez našich rivalov preleteli! Bola to fantázia! Nádhera! Bol to totálny šok pre celý kajakársky svet. Nová dvojica získala titul hneď pri prvom štarte na svetovom šampionáte. To sa v rýchlostnej kanoistike nestáva tak často.
Kedy ste sa rozhodli, že práve v predolympijskej sezóne budete súťažiť s Erikom Vlčekom v K2 na 1000 m? Čo bolo podnetom, že ste si sadli s Erikom do spoločnej lode?
Definitívne sme sa rozhodli, že spolu s Erikom Vlčekom skúsime ´ká dvojku´ až po Svetovom pohári v Duisburgu v máji 2011. Mňa totiž takáto odvážna myšlienka lákala už dávnejšie, ale vtedy som ešte výkonnostne nemal na to, aby som sa na také niečo podujal. Potom sa to postupne nejako zlomilo, počas roka 2010 som dosiahol nejaké cenné úspechy v K1 na 500 m a zrejme to rozhodlo, že to Erik so mnou skúsil. Treba sa však opýtať aj jeho, ako to s jeho voľbou pre spoluprácu so mnou vlastne bolo (smiech). Som však rád, že sme sa pri hľadaní vhodného partnera do spoločnej lode nezmýlili. Hneď na majstrovstvách Európy 2011 v Belehrade sme v K2 na 500 metrov získali striebro, čo bol jasný signál, že sme na dobrej ceste. Že by z toho na MS v Szegede mohlo niečo byť… S Erikom si veľmi dobre rozumieme – a vďaka nemu budem štartovať na olympiáde. Bez jeho pomoci a spolupráce by som to asi nedokázal, lebo v ´singloch´ je oveľa silnejšia konkurencia ako v ´ká – dvojke´. Tam by mi ruže nekvitli (smiech).
Čo bolo v tej nabitej sezóne 2011 pre vás najťažšie, kedy vám počas nej bolo najhoršie?
V sezóne, ktorú teraz spomíname, bolo pre mňa najťažšie obdobie tesne pred majstrovstvami sveta v Szegede. Keď sme sa chystali na ostrý debut v celosvetovej konkurencii! Vtedy som bol trochu v strese, ale tréner Radovan Šimočko je skvelý kouč a dokázal ma vynikajúco upokojiť. Dokázal ma presvedčiť, že spolu s Erikom máme výkonnosť na to, aby sme boli v hre o postup do Londýna až úplne do konca. On nám zo všetkých ľudí okolo kanoistiky najviac veril, čím nám dodával psychickú i morálnu podporu, ktorú sme tesne pred šampionátom veľmi potrebovali. Úspech na majstrovstvách sveta nám veľmi pomohol spropagovať náš šport. Rýchlostná kanoistika nie je totiž nejaký vyhľadaný šport. Ľudia sa do neho nehrnú. Je to tvrdá rehoľa, pri ktorej sa nedá nič oklamať. Naše medaily sú ovocím poctivej prípravy a tréningu. Špičkovú formu sme načasovali doslova učebnicovo.
Čo bolo pri zosúladení oboch lodí (K-2 a K-4) počas predmajstrovskej prípravy a potom aj na samotných MS 2011 v Szegede najzložitejšie?
Ťažšiu situáciu mal predovšetkým Erik, lebo on bol zo strany verejnosti, médií a najmä zo strany svojich partnerov vo štvorkajaku vystavený obrovskému tlaku. Pre štart v K2 na 1000 m sa ocitol vo veľmi zložitej situácii. On sa podujal na MS v Szegede vybojovať dve olympijské miestenky. Neviem, či to niekto zo svetových kajakárov a kanoistov už vôbec dokázal. Bol to na jeho psychiku enormný tlak, ktorý obdivuhodne zvládol. My v K2 sme sa ešte mohli o nomináciu pokúsiť na jar 2012, ale pre štvorkajak, ktorý má z OH 2004 v Aténach olympijský bronz a z OH 2008 v Pekingu olympijské striebro, to bola posledná šanca dostať sa na olympiádu. Alebo postup, alebo totálny neúspech… Nakoniec to našťastie všetko veľmi dobre dopadlo. Erik na olympiádu postúpil aj so mnou, aj so štvorkajakom, ktorý v ťažkej súťaži skončil napokon štvrtý. Preto bol zaslúžene najlepším slovenským kajakárom za rok 2011. Jeho súťažný záber na MS v Szegede bol obdivuhodný. Je to super športovec a super chlap. Som veľmi rád, že sme si po Duisburgu sadli do jednej lode.
Kto vám najsrdečnejšie gratuloval k senzačnému triumfu a k nečakane hladkému vyjazdeniu nominácie na olympijské hry v Londýne už rok pred ich termínom?
Gratulácií po víťazstve sme v Szegede obaja dostali veľmi veľa. Všetci boli šokovaní tým, čo sme v tak silnej konkurencii dokázali. A ktoré z nich boli najkrajšie? Bol som šťastný, že naše preteky mohla naživo v dejisku šampionátu sledovať aj moja najbližšia rodina. V Szegede bola manželka Petra, aj moja sestra. Takže asi gratulácie od nich dvoch boli tie najkrajšie, ktoré som dostal (smiech). Dobre mi padlo, keď ma po pretekoch natešené poriadne vystískali a vybozkávali. Boli nadšené a my s nimi. To boli asi tie najkrajšie gratulácie, ktorých sa nám s Erikom v Szegede dostalo. Bolo to krásne. Na tie okamihy šťastia nezabudnem nikdy v živote. Boli tam aj slzy šťastia. Dokonca aj Erik Vlček, ktorý v Szegede získal už siedmy titul majstra sveta, po víťaznom finále plakal.
Kedy ste si jasne uvedomili, čo ste víťazstvom na MS v Szegede dokázali? Čo sa vám v Mekke maďarskej kanoistiky vlastne podarilo urobiť? Kedy vám to v podstate došlo, čo znamená titul majstrov sveta?
Až po návrate z majstrovstiev sveta. A budem úprimný: trvalo to veľmi dlho (smiech). Svetový šampionát v Maďarsku bol pre nás po tom našom víťazstve jeden veľký stres. Každú chvíľu s nami niekto chcel hovoriť. Médiá sa predbiehali, len aby mali s nami vlastný rozhovor. Boli sme v jednom kolotoči. Samé povinnosti šampiónov a podobne. Z celého toho kolotoča sme vypadli až po návrate domov, keď sme opäť začali trénovať. A nad tým, čo sme na MS dokázali, sme začali tak nejako komplexnejšie uvažovať až počas zaslúženej dovolenke (smiech). Až po sezóne, keď všetka tá psychická záťaž a zodpovednosť za výsledky z nás spadla. A možno nám ešte ani teraz celkom nedošlo, čo sme postupom na OH 2012 dosiahli. Ja však určite viem jedno, že nomináciou na OH 2012 som si splnil veľký životný sen. Ale zároveň viem, že ťažké preteky nás dvoch s Erikom ešte iba čakajú (dlhá odmlka). Preto vôbec nelietam nejako vysoko v oblakoch. Napokon, ak by som lietal, môj výborný tréner Radovan Šimočko ma okamžite dokáže vrátiť pevne na zem. Preto si myslím, že aj po víťazstve v Szegede som zostal takým istým športovcom, ako som bol dovtedy. Som taký obyčajný chalan (smiech). Vôbec som sa nezmenil. Nie som nič extra. Ale to musia povedať iní o mne, nie ja o sebe (smiech). To je predsa samochvála. Stále som iba jeden z majstrov sveta v rýchlostnej kanoistike, ktorých je na svete a v Európe pomerne dosť. Navyše, my teraz musíme víťaznú pozíciu zo Szegedu potvrdiť aj kvalitným výsledkom na olympiáde v Londýne. Takže teraz sme prakticky iba na pol ceste (dlhá odmlka). Ale štart na OH v Londýne hneď v dvoch lodiach je pre nás oboch veľmi veľká výzva. Bude to ´zaberačka´, ale určite to bude stáť za tú všetku námahu.
Kde sa vo vás berie toľko energie a fyzických i psychických síl, že dokážete na pretekoch zvládnuť dve náročné olympijské disciplíny v K-2 i v K-4? Budete sa teraz, keď vaša snaha dostať sa o Londýna v K2 a K4 slávila úspech, usilovať bojovať o medaily v oboch disciplínách s rovnakým nasadením a rovnakou vervou?
V Londýne pôjdem K2 s Erikom a spolu s Jurajom Tarrom, Erikom a Martinom Jankovcom aj v štvorkajak na olympijskom kilometri. Sme radi, že nakoniec predsa len došlo k tomu, o čo sme sa vždy usilovali, že v K4 by mali na olympiáde v Londýne sedieť štyria najlepší a najrýchlejší kajakári Slovenska! Preto si myslím, že v príprave na olympiádu sme urobili podľa možnosti všetko pre to, aby sme v Londýne úspešne reprezentovali Slovensko. Aj keď sa ten štvorkajak pre rôzne udalosti a okolnosti skladal veľmi zložito a ťažko – a naozaj na poslednú chvíľu, verím, že v Londýne bude úspešný. Dokonca, som o tom presvedčený…
Aj keď ste mali veľmi úspešnú sezónu, prvú priečku medzi kajakármi SR za rok 2011 ste neobhájili. O dva body bol lepší váš partner v zlatom dvojkajaku Erik Vlček, s ktorým ste okrem triumfu na MS v Szegede a postupu na OH 2012 v Londýne získali aj striebornú medailu v K2 na 500 m na ME 2011 v Belehrade. On získal v ankete Slovenského zväzu rýchlostnej kanoistiky (SZRK) celkom 169 bodov a vy o dva menej. Ste spokojný s tým, že partner z lode vás v takomto zväzovom rebríčku predstihol?
Samozrejme, že áno. Našu zväzovú anketu predsa vyhral vynikajúci kajakár Erik Vlček, ktorý v nej v minulosti dominoval šesť rokov po sebe. Od roku 2004 do roku 2009. Navyše, ja si s Erikom veľmi dobre rozumiem a budem sa iba opakovať, keď poviem, že jeho zásluhou budem štartovať na londýnskej olympiáde. Takto pekne som skončil predolympijský rok, takže s výsledkami ankety som veľmi spokojný. Veľmi ma teší aj konečne 2. miesto v nej.
Čo vás teraz tesne pred olympiádou ešte čaká? Kde všade ste ladili a ešte budete ladiť svoju športovú formu na vaše unikátne dvojvystúpenie na OH 2012 v Londýne?
Minulý rok v novembri sme mesiac boli v Kalifornii, kde sme spolu s Erikom Vlčekom trénovali v skupine slovenských kanoistov. Bola to moja prvá návšteva Ameriky a bola to v podstate taká výnimka, lebo ja sa väčšinou pripravujem v Európe. Aj tento rok som formu ladil s kanoistami Dukly Trenčín. Tento rok v januári sme boli spolu na vode v talianskom stredisku Sabaudia a potom ešte dvakrát v španielskej Seville, ktorá sa nám v minulosti veľmi osvedčila. A po návrate zo Španielska sme s Erikom využili ďalšie možnosti krátkej spoločnej prípravy, aby sme boli pripravení obhajovať medailové priečky na ME 2012 v Poznani. Tesne pred olympiádou budeme všetci štyria spolu trénovať v takých predĺžených víkendoch. – od štvrtka do nedele. Štyri dni budeme na vode v Komárne – a štyri dni na vode na Váhu v Trenčíne. My s Martinom z Trenčína pôjdeme za Jurajom a Erikom do Komárna, oni potom prídu za nami do Trenčína. Takto budeme fungovať až do nášho odchodu do Londýna, ktorý máme naplánovaný na 3. august.
Aký máte pocit z týchto predĺžených víkendov, počas ktorých sa na striedačku – jeden víkend v Komárne, druhý zasa v Trenčíne – usilujete čo najideálnejšie zohrať v lodi?
Zatiaľ to všetko funguje tak, ako má. Trénujeme spolu tak, ako sa dá. My s Martinom sme minulý víkend boli za Erikom s Jurajom v Komárne, oni dvaja budúci víkend prídu za nami do Trenčína. Usilujeme sa všetko zladiť tak, aby nám to na olympiáde vyšlo. Už iba robíme také drobné detaily. Všetci si uvedomujeme, že čo sme doteraz nenatrénovali, to už tesne pred olympiádou nedoženieme (smiech). Preto už ten tréning zameriavame na veci, ktoré nám predpísali tréneri. Už to je skôr o psychickej podpore, o atmosfére v kolektíve, o súhre v lodi i na suchu. Mám z toho všetkého veľmi dobrý pocit, lebo všetci sme si spolu veľmi dobre ´sadli´. Ako po športovej, tak aj po ľudskej stránke. Naozaj sme jeden tím. Tím pre Londýn.
Kde sa vám teraz v úplnom závere prípravy na londýnsku olympiádu trénuje lepšie – na Dunaji v Komárne, alebo na Váhu v Trenčíne?
Ak mám hovoriť za seba, tak na Váhu v Trenčíne. Na ňom som predsa doma. Za tie roky, čo po ňom jazdím, poznám na ňom každé zákutie. Ale ja nemám problém ani s trénovaním na Dunaji v Komárne. Viem, že si tie stanovené kilometre musím odkrútiť, tak ich absolvujem. Bez problémov. Lebo kanoistika je šport, ktorý ma stále veľmi baví (smiech). Začal som s ňou ako dvanásťročný chlapec, keď som sa prvýkrát dostal na sútok Váhu s Dunajom – a stále mám chuť zlepšovať sa v nej.
Do Londýna odchádzate medzi poslednými slovenskými športovcami – až 3. augusta. Čo by ste dovtedy ešte chceli stihnúť urobiť, aby ste nadobudli vnútorný pocit, že ste v príprave nič nezanedbali, že ste na nič podstatné nezabudli, že sa už viac urobiť nedalo?
Hoci som už povedal, že teraz ku koncu júla sa toho už veľa natrénovať nedá, ešte robíme na našej športovej forme. Ešte predsa ju ladíme tak, aby vyvrcholila až v deň našich rozjázd v olympijskom kanáli. V úplnom závere prípravy sa chceme lepšie zjazdiť, zvyknúť si jeden na druhého v lodi a najmä vychytať v našej súhre všetky muchy, aby sme v Londýne mohli bez problémov odviesť ten najlepší výkon. Latka pre štvorkajak, ktorý doniesol medailu z OH 2004 v Aténach i z OH 2008 v Pekingu, je postavená veľmi vysoko (smiech).
V roku 2011 ste titulom majstra sveta v K2 doslova šokovali celý kanoistický svet. Vtedy však s vami nikto nepočítal, tak ste v pokoji a úplne inkognito mohli zvoliť prekvapujúcu taktiku víťaznej jazdy. Teraz vás však súperi už budú strážiť na každom kroku. Už o vás vedia, čoho ste schopní. Máte šancu ako úradujúci majstri sveta v K2 opäť súperom vypáliť rybník ako na MS 2011 v Szegede?
Máte pravdu, že to už nebude také jednoduché ako minulý rok na majstrovstvách sveta. Napokon, ani tam to nebolo až také jednoduché, že by sme si mohli povedať, že nám titul padol rovno z neba. Aj tam sme oň museli tvrdo bojovať. Navyše, olympiáda je olympiáda! To sú preteky, ktoré sa idú raz za štyri roky (dlhá odmlka). V spojitosti s našimi ambíciami podľa mňa rozhodujúce budú na olympiáde rozjazdy a potom semifinálová jazda. V nich nesmieme v žiadnom prípade zaváhať (dlhá odmlka).Vo finále to už bude otvorený boj. Ako v ´ká-dvojke´, tak aj v štvorkajakoch. Tam už veľa priestoru na taktiku nebude. Poznáme však svoje reálne možnosti. Určite niečo s trénermi vymyslíme (smiech). My však v každom prípade pôjdeme svoje preteky. Nebudeme sa pozerať, čo robia na trati súperi, v prvom rade my musíme vynaložiť všetky svoje sily, aby sme s konečným výsledkom boli spokojní. Ak sa nám to podarí, spokojní budú aj naši priaznivci, naši kamaráti, známi a všetci, čo nám počas londýnskej olympiády budú doma alebo v priamo v jej dejisku držať palce (smiech).
Zhováral sa Štefan Žilka
