BRATISLAVA 8. februára (WEBNOVINY) – Pekáreň v sudánskom Wau vyprodukuje denne 60 kilogramov pekárenských výrobkov, mlyn v Lietnhome zase zomelie 240 kilogramov obilia pre dvadsať až tridsať zákazníkov. To sú výsledky nedávno ukončeného projektu Nadácie Integra, ktorý podporil Slovak Aid sumou 85-tisíc eur. Projekt sa však nezaobišiel bez problémov, ktoré sú v južnom Sudáne bežné. Pôvodne osemnásťmesačný projekt museli o tri mesiace predĺžiť pre nepokoje v Lietnhome, ktoré si vyžiadali aj zmeny v projekte. Problémy boli aj s prepravou kenských technológií, dopravca stál skoro týždeň na hraniciach. Pre agentúru SITA to povedal výkonný riaditeľ Integra Group Allan Bussard.
Pekáreň vo Wau má veľký úspech. Dopyt po pečive je vyšší, ako dokážu uspokojiť, vyhlásila projektová manažérka Dagmar Mekiňová. Priznala však, že najchudobnejší si pečivo zrejme dovoliť nemôžu, pretože chlieb je luxusom. Každý deň upečené výrobky odvezú pomocníci na fúrikoch k hlavnej ceste a tam ich predávajú. V pekárni pracujú dve ženy a dvaja pomocníci. Bussard pripustil, že zrejme nie všetko obilie je priamo z oblasti, každý deň totiž do Wau chodia kamióny s tovarom z Chartúmu. Keď sa s projektom začínalo, nebola vo Wau jediná pekáreň. Teraz sú už asi štyri, tvrdí Bussard. Existuje aj možnosť, že pekáreň bude modelom pre ďalšie podobné zariadenia v krajine, na partnerov Integry sa už obrátilo viacero záujemcov.
Foto: Nadácia Integra
Foto: Nadácia Integra
Foto: Nadácia Integra
Foto: Nadácia Integra
Foto: Nadácia Integra
Mlyn, ktorý poháňa nafta, zatiaľ melie 240 kilogramov obilia denne, no toto číslo pravdepodobne ešte porastie. Ženy v meste totiž stále melú obilie tradične – ručne dve aj tri hodiny denne. Mlyn predstavuje pre obyvateľov aj motiváciu pestovať, bude totiž od nich odkupovať obilie. Predtým ovocie, zeleninu a ryžu sami pestovali, no od vojny to už nerobia a na trhoch sú preto predražené kenské a chartúmske potraviny. Objemovou mierou v Sudáne je štvorlitrová nádoba. Plná obilia stojí jeden sudánsky dinár, čo je asi pol amerického dolára, vysvetlila Mekiňová. Hrubý zisk tvorí 45 dinárov denne, no treba zaplatiť pracovníkov aj naftu.
Lietnhom má asi 25-tisíc obyvateľov. Ako tvrdí Mekiňová, všetci sú približne na tej istej úrovni, čo sa týka majetku. Wau je po Jube druhé najväčšie mesto južného Sudánu Má asi 120-tisíc obyvateľov a už tu funguje aj stredná vrstva obyvateľstva. Wau a Lietnhom sú od seba vzdialené asi 180 kilometrov, ktoré možno prejsť po zničených cestách, ktoré sú však za dažďa neprejazdné, alebo po rieke Jur. Nadácia Integra preto spolu s nemeckou organizáciou Lekári bez hraníc kúpili loď za pätnásťtisíc eur. Pravidelne dvakrát do týždňa prepraví z Wau do Lietnhomu a opačne dvanásť až pätnásť ľudí alebo tovar. Cesta z Wau do Lietnhomu trvá po prúde hodinu, cesta naspäť proti prúdu trvá skoro dve hodiny.
Integra začala obyvateľstvo Lietnhomu vzdelávať už pred časom. Naučili ich podnikať a pracovať s pôžičkami. Teraz im chceli ukázať fungujúci systém nezávislý od vonkajšej pomoci – mlyn a pekáreň, ktoré by si skupovali potrebnú úrodu od miestnych obyvateľov. Pre nepokoje v lete 2008 sa im to však nepodarilo. V Lietnhome pri nich zahynulo 29 ľudí a pracovníci neziskovky museli mesto opustiť na štyri až päť mesiacov. Podľa pôvodného plánu mali mlyn aj pekáreň stáť v Lietnhome. Konflikt však spôsobil, že pekáreň vyrástla vo Wau. Tiež mali v pôvodnom projekte dostať 115-tisíc eur na ambicióznejšie školenie, no to sa tiež pre konflikt nepodarilo. Navyše pre mlyn v Lietnhome už mali vybranú budovu, no po búrke, ktorá zničila základnú školu, ju museli prenechať žiakom, podotkol Bussard.
V Sudáne zúri hladomor. Problém môžu predstavovať aj blížiace sa komunálne voľby. Nie je jasné, či znova uvrhnú krajinu do občianskej vojny. Posledná, ktorá trvala 50 rokov, sa skončila len v roku 2005. Sudán je jednou z najchudobnejších krajín sveta, obyvatelia žijú v hlinených chalúpkach so strechou z tŕstia. Bohatstvo predstavuje dobytok – muži si ako celú náplň svojho dňa predstavujú jeho stráženie a bojovanie z inými kmeňmi. Sú teda veľmi chudobní, no bojujú s modernými zbraňami, povzdychol si Bussard. Jedna krava stojí asi dvesto amerických dolárov a jedna žena stojí sto kráv.
SITA