BRATISLAVA 3. decembra (WEBNOVINY) – Majetkovými priznaniami bývalého predsedu Pavla Pašku sa bude zaoberať odbor legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady SR aj Ústav štátu a práva Slovenskej akadémie vied. Mali by podať výkladové stanovisko k tomu, či Paška ako verejný funkcionár mal v majetkových priznaniach priznávať dividendy a príjmy z obchodnej činnosti svojich firiem, alebo nie.
O takýto výklad požiadal výbor pre nezlučiteľnosť funkcií listom samotný Paška, dnes výbor jeho požiadavku odsúhlasil. Paška pôvodne žiadal, aby stanovisko podal odbor legislatívy a aproximácie práva kancelárie parlamentu, na žiadosť poslanca OĽaNO Jána Mičovského právne stanovisko vypracuje aj Ústav štátu a práva SAV.
Stanovisko vraj nemusí byť nezávislé
Poslanec Daniel Lipšic totiž namietal, že právny odbor parlamentu ešte prednedávnom spadal pod pôsobnosť Pavla Pašku a aj dnes je predsedom NR SR podpredseda Smeru-SD Peter Pellegrini. „To sú právnici predsedu parlamentu,“ konštatoval Lipšic s tým, že stanovisko právneho odboru NR SR nemusí byť stopercentne nezávislé, to už by mohli dať stanovisko radšej iné inštitúcie.
Parlamentný výbor rovnako zastavil konanie vo veci podnetu Daniela Lipšica, ktorý nezaradený poslanec podal na niekdajšieho predsedu parlamentu. Paška sa totiž medzitým vzdal funkcie šéfa parlamentu aj poslaneckého mandátu. „Podľa ústavného zákona o konflikte záujmov ak sa verejný funkcionár pred hlasovaním o rozhodnutí vzdá funkcie, výbor konanie zastaví,“ vysvetlil predseda výboru Viliam Novotný.
Lipšic Paškovi vyčítal, že v majetkovom priznaní nepriznal príjmy z prevodu obchodných podielov svojich spoločností, ktoré predal v roku 2008, rovnako ani zisky spoločnosti KOMED s. r. o. z rokov 2011 a 2013, v ktorej je Paška jediným spoločníkom. KOMED podľa Lipšica v roku 2011 dosiahla čistý zisk 100-tisíc eur a v roku 2013 20-tisíc eur.
Podľa Lipšica konal Paška nesprávne
„Ústavný zákon o konflikte záujmov jednoznačne hovorí o tom, že verejný funkcionár musí v majetkovom priznaní uviesť všetky svoje príjmy, aj príjmy z iných činností,“ zopakoval v utorok na výbore svoje stanovisko Lipšic.
Zákon o konflikte záujmov sa počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu pripravoval aj na ministerstve spravodlivosti, ktoré vtedy Lipšic ako minister viedol. „Nikomu ani v bledomodrom nenapadlo, že by majetkové priznania verejných funkcionárov nemali obsahovať príjmy z iných funkcií. Veď platy z verejných funkcií sú známe,“ konštatoval Lipšic s tým, že inak by zákon nemal zmysel. Paška podľa neho mal jednoznačne uviesť všetky svoje príjmy.
Verejný funkcionár podľa zákona o konflikte záujmov uvedie v majetkovom priznaní svoje príjmy za predchádzajúci rok, a to z výkonu funkcie verejného funkcionára a z výkonu iných funkcií, zamestnaní alebo činností, v ktorých vykonávaní pokračuje aj po ujatí sa výkonu funkcie verejného funkcionára. Opozícia si myslí, že bez ohľadu na to, čo presne zákon hovorí, verejní funkcionári by mali priznávať všetky svoje príjmy, ktoré majú mimo výkonu verejnej funkcie. Naopak, podľa poslancov vládneho Smeru-SD je zákon o konflikte záujmov nejednoznačný, niekto uvádza všetky príjmy, iný nie.
