BRATISLAVA 4. októbra (WEBNOVINY) – Finančný výbor Národnej rady SR poslancom pri hlasovaní o dodatku k rámcovej zmluve o eurovale, ktorým sa má navýšiť jeho kapacita a kompetencie, žiadne odporúčanie nedá.
Utorňajšie hlasovanie vo výbore o dodatku a taktiež o novele zákona o špecifických štátnych zárukách, ktorá má navýšenie eurovalu umožniť v rámci národnej legislatívy, totiž skončilo podľa doterajších deklarácií parlamentných strán.
Poslanci Smeru-SD o materiáli nehlasovali, za boli všetci koaliční poslanci výboru, okrem dvoch poslancov za SaS. Uznesenie výboru tak nezískalo potrebnú nadpolovičnú podporu.
Predseda výboru a zároveň predseda poslaneckého klubu SaS Jozef Kollár však v rámci diskusie vo výbore naznačil, že hlasovanie poslancov jeho strany môže byť napokon iné, závisieť bude od výsledku rokovaní s premiérkou Ivetou Radičovou.
„Existuje na stole forma kompromisu, ktorá by mohla byť aj v praxi vykonateľnou a navyše aj znesiteľnou pre Slovensko. Bilaterálne rokovania premiérky s SaS prebiehajú a stále nie sú ukončené. V politike platí, že kým nie je dohodnuté všetko, nie je dohodnuté nič,“ povedal Kollár.
Dodatok k rámcovej zmluve o eurovale sa nebude meniť
Podľa ministra financií Ivana Mikloša sa však už na texte dodatku meniť nebude nič. Môžu sa len dohodnúť podmienky, ktoré bude Slovensko presadzovať v ďalších bruselských rokovaniach. Text dodatku totiž už k utorku schválilo 14 zo 17 parlamentov krajín eurozóny, do týždňa by mali pribudnúť ďalšie dva.
Preto je podľa Mikloša v súčasnosti hovoriť o tom, že sa dá dodatok schváliť tak, aby to Slovensko nestálo ani cent, scestné.
„Myslieť si, že sa to dá dnes urobiť tak, že nás to nebude stáť ani cent, je číročíra ilúzia. To hovorím s plnou vážnosťou a veľmi jasne. Som však presvedčený, že keď schválime toto, tak aj ekonomické následky budú nižšie, aj keď nebudú nulové a to nehovorím o iných nákladoch, napríklad geopolitických, ktoré sa ani nedajú vyčísliť,“ povedal počas rokovania výboru minister.
Odporúčame:
SaS súhlasí s časťou návrhu o zvýšení objemu eurovalu
Ak odmietneme euroval, z federalizovanej únie pôjdeme von
Termín hlasovania o dodatku v parlamente zostáva zatiaľ otvorený. Podľa ministra financií by mal byť návrh v pléne v týždni od 11. do 14. októbra. Euroval má byť pritom jednou z tém utorňajšieho rokovania koaličnej rady.
Kabinet Ivety Radičovej schválil nový dodatok k rámcovej zmluve o eurovale 7. septembra. Nový dodatok zahŕňa aj zmeny, ktoré boli súčasťou prvého dodatku. Ten však zatiaľ nebol plne ratifikovaný. Pôvodný dodatok k rámcovej zmluve sa pritom týkal najmä navýšenia kapacity eurovalu.
Na zabezpečenie navýšenia eurovalu je potrebné schváliť aj novelu zákona o špecifických štátnych zárukách
Slovenské záruky v rámci EFSF sa podľa neho mali zvýšiť z pôvodných 4,37 mld. eur na 7,72 mld. eur. Úroveň záruk v systéme sa má celkovo zvýšiť zo 440 mld. eur až na 779 mld. eur.
Dôvodom je zabezpečenie efektívnej kapacity eurovalu na pôvodne zamýšľanej úrovni 440 mld. eur, ktorá nebola dosiahnutá kvôli tomu, že niektoré štáty zapojené do systému nedosahovali najvyšší rating AAA.
Na zabezpečenie vykonateľnosti navýšenia kapacity eurovalu je na Slovensku potrebné schváliť aj novelu zákona o špecifických štátnych zárukách.
Nový dodatok zavádza okrem toho nástroje na zvýšenie jeho flexibility eurovalu na ktorých sa dohodli európski lídri koncom júla tohto roka. A to napríklad univerzálny inštitút Dohody o finančnej pomoci, ktorá nahradí doterajšiu Dohodu o úvere vzhľadom k tomu, že poskytovanie úverov už nebude jediným prostriedkom poskytovania finančnej pomoci.
„Pomoc sa bude poskytovať prostredníctvom predbežných nástrojov aj štátom eurozóny, ktoré sú relatívne zdravé a ktoré potrebujú pomôcť refinancovať svoj dlh bez toho, aby sa podlomila dôvera v trh,“ konštatuje sa v návrhu.
Dodatkom sa tak rozšíri možnosť Európskeho finančného stabilizačného nástroja (EFSF), teda eurovalu, poskytovať úverové linky aj týmto relatívne zdravým štátom, ďalej sa zavedie možnosť rekapitalizácie finančných inštitúcií členského štátu eurozóny prostredníctvom úveru čerpaného v mene vlády takéhoto členského štátu, nákupu dlhopisov na sekundárnych trhoch na základe analýzy Európskej centrálnej banky alebo prostredníctvom nákupu dlhopisov na primárnych trhoch.
