Parlament tento týždeň výslovne zakázal, aby ústavný súd v Košiciach posudzoval súlad ústavných zákonov s ústavou. Urobil tak napriek odporu šéfa Ústavného súdu SR Ivana Fiačana, ktorý varoval pred stratou poistky, ktorá bráni narušiť základy právneho štátu v prípade, že by sa legálne chopili moci nedemokratické sily.
Súčasná koalícia, ktorá má v parlamente ústavnú väčšinu, podľa všetkého prijatím spomínaného zákazu reagovala na vlaňajšie rozhodnutie ústavného súdu. Ten totiž zmietol zo stola ústavný zákon, ktorý mal zaviesť previerky sudcov.
Schválili veľkú reformu justície, Kolíkovej ústavný návrh podporilo 91 poslancov
Rovnaká sila ústavy a ústavného zákona
Ústavný právnik Eduard Bárány hovorí, že sú rozumné argumenty pre to, aby ústavný súd nemal kompetenciu posudzovať súladnosť ústavných zákonov s ústavou. „Tendencia vo svete je, žiaľ, opačná. Ústavné súdy majú možnosť takéhoto prieskumu,“ povedal portálu Webnoviny.sk Bárány.
Čo v prípade, že v budúcnosti parlament prijme ústavný zákon, ktorý bude v rozpore s iným ústavným článkom. Kto to napraví? Bárány si myslí, že „nikto“. Poznamenal, že aj samotná ústava je ústavný zákon, nie je medzi nimi rozdiel. „U každého ústavného zákona a aj ústavy je rovnaká právna sila,“ doplnil.
Čaputová: Zmeny ústavy by sa mali diať po poctivej odbornej debate a nie na poslednú chvíľu
Ústavný právnik Vincent Bujňák povedal, že už v súčasnom ústavnom texte ústavný súd nemá priznanú právomoc vysloviť protiústavnosť ústavných zákonov či ústavy samotnej. „Ako povedalo jeho plénum v roku 2000, ústavný súd nie je príslušný na konanie o súlade právnych predpisov rovnakej právnej sily,“ doplnil Bujňák.
Priestor na zásah ústavného súdu
Nateraz je teda otvorené, akou cestou sa ústavný súd vydá. Bujňák naznačil, že istá cesta pre ústavný súd by mohla byť.
Upozornil, že zámerom parlamentu podľa odôvodnenia jedného z pozmeňujúcich návrhov je, aby mohol ústavný súd posudzovať súlad ústavných zákonov s medzinárodnými záväzkami Slovenska, napríklad s Dohovormi Rady Európy.
„Ak sa preto súčasný ústavný súd stotožní s názorom, že v januári 2019 nedošlo k prekročeniu právomocí, aj po zmene ústavy bude mať na preskúmanie ústavných zákonov stále priestor,“ usúdil Bujňák.
Zlom pri previerkach sudcov
V januári 2019 sa udial zásadný verdikt ústavného súdu. Prvý raz v histórii rozhodol, že ústavný zákon je v rozpore s ústavou. Týkal sa spomínaných bezpečnostných previerok sudcov. Takéto rozhodnutie prijalo ešte bývalé plénum ústavného súdu pod vedením Ivetty Macejkovej. Štyria ústavní sudcovia však mali vtedy iný názor.
Ústavný zákon o zavedení plošných previerok sudcov presadila vláda Roberta Fica (Smer-SD) v roku 2014. Lustrácie mali odhaliť, či majetky sudcov zodpovedajú ich priznaným príjmom alebo či nie sú napojení na mafiu a či nie sú závislí na drogách alebo alkohole.
Snaha o lustrovanie sudcov narazila hneď v počiatku na ich odpor. Stavovské organizácie sudcov tvrdili, že ide o ohrozenie nezávislosti súdnej moci.
Dôležité ústavné zákony a „Damoklov meč“
Otázkou je, či novoprijatý návrh o zákaze posudzovať súlad ústavných zákonov s ústavou, neprinesie ľuďom problémy. Podľa Bujňáka niektorí kritici vládneho návrhu uvádzajú situácie, keď by parlament ústavným zákonom napríklad odňal štátne občianstvo konkrétnej osobe alebo ju vyvlastnil.
Právnik Bujňák: Za zmenu ústavy, ktorá umožní skrátiť volebné obdobie, by som sa neprihováral
„Pýtajú sa, čo potom? Platí, čo som už uviedol, teda zámerom parlamentu podľa odôvodnenia jedného z pozmeňujúcich návrhov je, aby mohol ústavný súd posudzovať súlad ústavných zákonov napríklad s ľudskoprávnymi dokumentmi,“ povedal Bujňák.
Zároveň zdôraznil, že schválená zmena vylúči riziko vyhlásenia dôležitých ústavných zákonov za protiústavné. „Existujú právnici, podľa ktorých parlament nemal právomoc schváliť napríklad medzinárodne oceňovanú a uznávanú dlhovú brzdu, ktorá má formu ústavného zákona,“ povedal.
Podľa Bujňáka je z pohľadu dlhodobej udržateľnosti verejných financií veľmi pozitívne, že nad dlhovou brzdou „nebude visieť takýto Damoklov meč“.