BRATISLAVA 10. septembra (WEBNOVINY) – Pacientske onkologické organizácie sa obávajú ohrozenia dostupnosti onkologických liekov. Spôsobiť by ho mala nová kategorizácia, ktorá mení úhradu 19 onkologických liečiv. Po novom by ich nemali kupovať lekárne, ale zdravotnícke zariadenia. Náklady na tieto medikamenty sa pritom podľa organizácií ročne pohybujú na úrovni približne 55 mil. eur.
Zmena pritom ešte nie je definitívna, schválila ju síce Kategorizačná komisia Ministerstva zdravotníctva SR, čaká však ešte na podpis ministra Ivana Uhliarika (KDH). Ten na piatkovom okrúhlom stole s pacientskymi organizáciami a niekoľkými členmi parlamentného zdravotníckeho výboru nové pravidlá úhrady obhajoval. Podľa neho je ich hlavným dôvodom ochrana a bezpečnosť pacienta. Pripustil však aj možné úspory vyplývajúce z tohto opatrenia.
V súčasnosti systém funguje tak, že lekár predpíše onkologickému pacientovi recept, s ktorým ide do lekárne. Dostane liek a s nim potom prichádza k lekárovi. Po novom by sa pacient k samotnému liečivu vôbec nedostal. Kupovali by ich totiž priamo nemocnice. Obchádzala by sa tak lekáreň, a tým aj marža, ktorú si na medikamenty dáva.
Uhliarik pritom upozornil, že zmena sa týka veľmi drahých a v niektorých prípadoch aj vysoko toxických liekov. Zároveň podotkol, že Slovensko je jediná krajina na svete, v ktorej sa pacient dostáva priamo k vnútrožilovo podávaným liečivám. Podľa neho majú zadokumentované prípady, kedy sa napríklad zamenili, alebo sa inak znehodnotili.
Predstaviteľka Občianskeho združenia HER klub, ktoré podporuje pacientky s rakovinou prsníka, Zuzana Böhmová na ministrove slová reagovala tým, že oni problémy s bezpečnosťou doteraz nezaznamenali. Podľa nej sa však onkologickí pacienti obávajú, že zdravotnícke zariadenia nebudú mať na ich medikamenty peniaze. Dostanú z poisťovní jeden veľký balík peňazí a podľa nej sa môže stať, že pri ich využití uprednostnia napríklad zaplatenie faktúr za elektrinu alebo vodu pred drahými liekmi.
Zuzana Truplová z Občianskeho združenia LYMFON na podporu pacientov s rakovinou lymfatických uzlín doplnila, že toto opatrenie môže spôsobiť aj ďalšie problémy. Ak sa totiž pacienti v menších regionálnych nemocniciach stretnú s neochotou pri poskytovaní liečiv, presunú sa do veľkých centier, čo v nich následne neúmerne predĺži čakacie doby na diagnostiku, či zákroky. „Už teraz to nestíhajú, spustí to lavínu,“ skonštatovala.
Uhliarik upokojoval, že poisťovne prisľúbili centrálny nákup dotknutých medikamentov. Zároveň ubezpečoval, že dostupnosť ani ohrozená byť nemôže. Zdravotnícke zariadenia totiž dostanú od poisťovní peniaze za uvedené lieky skôr, ako ich budú musieť zaplatiť distribútorom. Podľa neho pritom ministerstvo môže garantovať ich nákup. Ako to chce urobiť, však nekonkretizoval. „Ak bude jeden prípad, ešte v ten deň to budem riešiť,“ odpovedal na otázku, ako chce riešiť, ak pacient nedostane svoje liečivo.
Exminister zdravotníctva Richard Raši (Smer-SD), ako aj predseda parlamentného zdravotníckeho výboru Viliam Novotný (SDKÚ-DS) sa zhodli, že obavy pacientov chápu. Raši pripustil, že v niektorých nemocniciach môže nastať problém. Podľa neho sa to týka najmä tých, ktorá nie sú v pôsobnosti rezortu zdravotníctva. „Nie všetkým zariadeniam sa dá prikázať, aby zaplatili faktúry,“ povedal. Kategorizačná komisia pritom takúto úpravu navrhla aj za jeho pôsobenia na čele rezortu, on však zmenu nepodpísal.
Pacientské organizácie žiadajú, aby sa opatrenie nedostalo do praxe. Ministrovi radia, aby na zvýšenie bezpečnosti hľadal iné spôsoby. Ako návrhy predložili, aby bolo na recepte pripísané „iba do rúk lekára“. Raši a Novotný zase ministrovi odporučili, aby radšej prijatie takéhoto opatrenia odložil. Samotný Uhliarik v rámci okrúhleho stolu vyhlásil iba to, že sa pripomienkami bude zaoberať. Na rozhodnutie však nemá veľa času, nová kategorizácia by mala platiť od 1. októbra 2010.
SITA
