BRATISLAVA 29. augusta (WEBNOVINY) – Príručku Čo robiť s pohodenou ihlou? zverejnilo na svojej stránke www.odyseus.org Občianske združenie Odyseus. Radia v nej ako sa zachovať v prípade, keď niekto nájde použitú striekačku. „Tento problém nie je na Slovensku nikde jasne pomenovaný či riešený,“ podotkla Soňa Pekarovičová zo združenia a pripomenula, že ľudia často nevedia ako sa v tejto situácii zachovať. Pri likvidácii je dôležité nechytať striekačku holou rukou, treba mať napríklad vreckovku a nemanipulovať s ihlou viac ako je nutné, to znamená, nechytať ju v blízkosti hrotu, ale z druhej strany. Okrem iného je potrebné mať k dispozícii nádobu, do ktorej možno ihlu vhodiť, napríklad umelohmotnú fľašu alebo plechovku. Dôležité je položiť nádobu na zem a nedržať ju v ruke, aby neprišlo k náhodnému poraneniu. Nádobu po vhodení ihly treba zavrieť a hodiť do odpadu.
Ako Pekarovičová upozornila, striekačky sú infekčný odpad a treba k nim tak pristupovať. Najväčšie zdravotné riziko hrozí pri vpichu použitou ihlou, podľa výskumov ide najmä o prenos žltačky typu B. Voči nej je možné očkovanie a preto aj pracovníci občianskeho združenia sú zaočkovaní. Podľa odporúčaní je aj pre ľudí žijúcich v komunite, kde sa ihly povaľujú, vhodné sa proti žltačke typu B zaočkovať. V prípade ohrozenia HIV je možné podať postexpozičnú profylaxiu, táto liečba však stojí približne 332 eur. Ak sa človek poraní, je dôležité nechať ranu krvácať prirodzene a podporiť to dezinfekciou, napríklad vyliať si tam alkohol alebo peroxid vodíka. „Nie je dobré ranu si tlačiť či cucať si prst a odporúča sa vyhľadať lekára, ktorý môže urobiť nejaké opatrenia,“ radí Pekarovičová. Výsledky výskumu, ktorý robili v metropole susedného Česka Prahe, sú povzbudivé – zo 120 ľudí, ktorí sa poranili, sa ani jeden nenakazil.
„Existuje zákon o odpadoch, ktorý sa venuje odpadom, ale nie pohodeným injekčným striekačkám. Dá sa však naň odvolať,“ priblížila súčasný stav na Slovensku Pekarovičová. Ako uviedla, človek by mal kontaktovať oddelenie životného prostredia na príslušnom obecnom, miestnom či mestskom úrade, kde striekačku našiel a pokiaľ pracovníci nenájdu osobu, ktorú ihlu odhodila, mali by ju zlikvidovať. V praxi to však podľa Pekarovičovej veľmi nefunguje. Na jednej strane sa totiž s týmto typom požiadaviek nestretávajú, lebo ľudia ich nekontaktujú a na druhej je aj rôzny prístup samospráv, od tých ochotnejších až po také, ktoré sa odvolávajú na iné inštitúcie. Oficiálna cesta k zneškodneniu je zdĺhavá, preto prišli s praktickou príručkou. Spracovanie materiálu, ktorý je momentálne dostupný iba na internete, nebolo finančne náročné, na tlač však združenie peniaze nemá. Materiál sa dá zo stránky stiahnuť a ktokoľvek požiada o verziu pre tlač, v združení mu ju poskytnú. Nápad spísať rady pri nájdení pohodenej ihly podporil aj starosta bratislavskej mestskej časti Vrakuňa Ladislav Fatura.
Problém pohodených injekčných striekačiek riešia programy výmeny ihiel a združenia ich na svoje náklady v spaľovni spália. V programe občianskeho združenia Odyseus dokážu ročne vyzbierať od užívateľov 90 000 striekačiek. Oproti reálnemu dopytu je však toto číslo podľa Pekarovičovej veľmi nízke. Kým v Čechách je vyše 100 takých programov, na Slovensku je ich do desať. „Nie je preto možné zabezpečiť, aby dokázali odstrániť tento problém,“ vysvetlila Pekarovičová. Ako poukázala, v zahraničí to riešia aj iné inštitúcie. Napríklad v susedných Čechách existuje číslo, na ktoré možno zavolať a mestskí policajti striekačky zlikvidujú a tiež je u nich viac lekární, kde je možné ich odovzdať.
SITA