Švéd Carl-Magnus Helgegren našiel sofistikovaný spôsob, ako odnaučiť svoje deti hrať násilné videohry – synov zobral na výlet priamo do vojnových zón. Za netradičnú výchovnú lekciu si otec synov Franka (10) a Lea (11) vyslúžil kontroverzné reakcie.
„Nevinná“ poznámka pri večeri
Novinár a univerzitný profesor sa pre aktívne riešenie rodičovského problému rozhodol uplynulú jeseň počas spoločnej večere. „Večerali sme spolu za jedným stolom, keď mi moje deti začali rozprávať o videohre, ktorú si chceli zahrať. Išlo o najnovšiu hru Call of Duty – povedali mi, že je o zbraniach a vojenských misiách,“ uviedol Helgegren.
Švéd, ktorý strávil istý čas na Strednom východe ako žurnalista na voľnej nohe, si v tom okamihu spomenul na vlastné skúsenosti so zbraňami a misiami, ako aj na časy, keď čelil násilným demonštráciám a granátom, aby mohol dokončiť článok.
„Až neskôr v živote som začal chápať, čím vojna skutočne je. Predtým som si myslel, že vďaka televíznemu spravodajstvu mám o vojne dobrú predstavu, ale ako 29-ročný som si uvedomil, že o nej neviem nič. Moje deti si ju tiež nedokázali vysvetliť,“ povedal Švéd, ktorý navrhol netradičné riešenie – zobrať celú rodinu na výlet do oblastí postihnutých vojnou. Chlapci tu mali stretnúť ľudí, ktorých vojna priamo zasiahla, urobiť niekoľko rozhovorov, navštíviť utečenecké tábory – a po návrate domov sa sami rozhodnúť, aké hry chcú hrať. Deti neverili, že otec výzvu myslí vážne.
Smer Izrael a Palestína
Helgegren zvažoval, že synov zoberie do Iraku alebo Afganistanu, usúdil však, že situácia je tam v tomto období príliš nebezpečná. Voľba nakoniec padla na Izrael a Palestínu, kam rodina letela na jar tohto roku v období veľkonočných prázdnin.
„Na druhý deň v Izraeli sa ma deti spýtali: ´Oci, sme tu skutočne kvôli tým hrám?´ A ja som povedal: ´Áno, toto musíte vidieť.´“
Helgegrenovci bývali v izraelskej rodine a navštívili všetky povinné turistické zastávky vrátane Jeruzalemu. Neišlo však o radostnú dovolenku. „Išli sme do utečeneckého tábora na východe Jeruzalemu. Deti videli podmienky, aké tu vládnu, ako ľudia na uliciach pália odpad, ako hneď vedľa školy prekvitá biznis s nelegálnymi drogami. Navštívili sme kliniku, kde deťom každý deň zašívali nové rany, lebo do hláv dostali údery hlavňami zbraní,“ spomína univerzitný profesor.
Celá cesta trvala len desať dní, bola však náročná. „Musel som synom veľa vysvetľovať – aj o politike – vyzdvihnúť skutočnosť, že izraelská politika nezahŕňa všetky časti spoločnosti,“ uviedol Helgegren.
Po návrate domov sa Frank a Leo rozhodli, že videohru Call of Duty si už neprosia. O niekoľko dní neskôr rodičom povedali, že do Izraela by sa raz radi vrátili.
Aktuálna situácia v Pásme Gazy:
Najhorší otec na svete?
Otec o dobrodružstve napísal článok a okamžite ho zahrnuli zmiešané reakcie. „Dostal som správy, ktoré tvrdili, že som najhorší otec na svete a traumatizujem svoje deti, že som bastard a mal by som dostať dávku napalmu.“
Helgegren to však pripisuje aj skutočnosti, že čitatelia neprečítali článok podrobne a mysleli si, že výlet absolvovali v čase vojny. „Ľudia, ktorí tieto komentáre poslali, asi veria, že na Strednom východe vládne vojna nonstop,“ uvažuje učiteľ. Odborníci poznamenali, že pri výchovnej lekcii nemusel zachádzať do extrémov, otec však nesúhlasí.
„Videohry samé osebe nie sú zlá vec. Vo Švédsku a v Európe sme však až príliš privilegovaní. Máme všetko bohatstvo, všetky práva a sociálne služby. S tým prichádza aj zodpovednosť vzdelávať sa a nie stať sa zombiem, ktorý každý deň hrá videohry a konzumuje hamburgery,“ vysvetlil Helgergen, ktorý švédsky spôsob výchovy detí považuje za príliš pasívny.
Otec je na rodinný výlet hrdý a poznamenal, že nerozumie rodičom, ktorí chcú deti ochrániť pred tým, aby videli skutočnú vojnu, pokojne im však umožnia hrať vojnové videohry.
„Naše vnímanie vojny je naivné. Zatiaľ čo švédske deti hrajú vojnové videohry a hádžu digitálne riadené strely, palestínske deti vybuchujú pod granátmi vojakov v Gaze,“ dodal Helgergen.
www.thelocal.se
