Viktor Orbán
Viktor Orbán životopis
Viktor Orbán sa narodil dňa 31. mája 1963 ( vek 55 rokov ) v Székesfehérvári v župe Fejér v Maďarsku. Detstvo prežil v dvoch neďalekých dedinách Alcsútdoboz a Felcsút. V roku 1977 sa jeho rodina presťahovala do Székesfehérváru.
V Székesfehérvári absolvoval v roku 1981 Teleki Blanka Gimnázium, v triede, kde sa vyučoval anglický jazyk. Po ukončení gymnázia nastúpil na povinnú dvojročnú vojenskú službu v meste Zalaegerszeg.
V štúdiu pokračoval na univerzite Eötvös Loránd Tudományegyetem (ELTE) v Budapešti, kde si zvolil právo. Školu absolvoval v roku 1987. Nasledujúce dva roky žil v Szolnoku. Bol však zamestnaný v Budapešti, konkrétne na Ministerstve poľnohospodárstva a výživy.
Mladý Viktor Orbán ešte ako čerstvý absolvent práva v roku 1988 zakladá politický subjekt Fidesz, ktorý mal byť pôvodne na rozdiel od súčasného akýmsi študentským hnutím proti komunistickému režimu. Išlo o liberálnu študentskú stranu, ktorá presadzovala rozširovanie tolerancie a slobody.
V roku 1989 získal štipendium od Soros Foundation, nadácie, ktorú vlastnil americký finančník George Soros v anglickom Oxforde, kde študoval na Pembroke College.
Avšak štúdium nedokončil a v Británii vydržal iba štyri mesiace. Po rozpade východného bloku sa vrátil naspäť do Maďarska. Prvý raz na seba upozornil v roku 1989 na pohrebe maďarského reformného politika Imrého Nagya, kde sa vyslovil za slobodné voľby a za odchod sovietskych vojsk z Maďarska. Za svoj prejav zožal vtedy búrlivý potlesk.
Viktor Orbán a politika
Orbán svoju politickú kariéru začal dňa 30. marca 1988, keď spolu s tridsiatimi šiestimi mladými študentmi zakladá spomínanú stranu Fidesz
Už v prvých slobodných voľbách po páde komunizmu v roku 1990 sa rozhodol kandidovať na poslanca. Jeho strana Fidesz získala 21 parlamentných kresiel, Orbán sa stal predsedom parlamentného klubu svojho hnutia, v roku 1993 zastával post aj predsedu strany.
Počas tohto obdobia vystupoval ešte ako liberálny politik. To sa však zmenilo po voľbách 1994, keď Fidesz získal len 7 % hlasov. Orbán sa rozhodol pre výraznú zmenu ideológie svojej strany, ktorá spočívala v prechode od liberalizmu k národne-konzervatívnej orientácii.
Od tejto chvíle vystupoval Orbán oveľa viac ako nacionalista. Napríklad známe je jeho prehlásenie , že sa – rovnako ako József Antall – chce „stať predsedom vlády 15 miliónov Maďarov.“ Približne odvtedy sa začal zaujímať aj o práva zahraničných Maďarov, ktorých zastúpenie bolo značné aj na Slovensku.
V parlamentných voľbách v roku 1998 strana Fidesz zvíťazila. V jej programe bola zahrnutá aj obhajoba práv všetkých Maďarov, a to aj tých, ktorí žili za hranicami krajiny. Orbán požadoval ochranu maďarského jazyka a kultúry, vyzdvihoval význam cirkvi pre súdržnosť spoločnosti a trval na dôslednom dodržiavaní národných záujmov pri vyjednávaní vstupu do Európskej únie.
Po víťazstve strany sa Orbán stal na štyri roky premiérom Maďarskej republiky. Počas jeho vlády Maďarsko prijalo kontroverzný takzvaný Krajanský zákon, ktorý priznáva Maďarom žijúcim za územím Maďarska takmer rovnaké práva ako maďarským občanom.
Opozícia ho varovala, že tento zákon môže zhoršiť susedské spolunažívanie s okolitými krajinami. Napriek predpokladom Slovensko s Maďarskom vychádzalo bez vážnejších konfliktov a Orbán s vtedajším premiérom Slovenskej republiky Mikulášom Dzurindom mal pomerne dobré vzťahy.
Počas celého obdobia Orbánovej prvej vlády sa ekonomika úspešne rozvíjala a nezamestnanosť sa znížila. Väčšina ministrov dosahovala vek 30 rokov, preto mala blízko k mladej generácii a mladým rodinám s deťmi.
Orbán tiež Maďarsko priviedol bližšie k vstupu do Európskej únie, keď pod jeho vedením vstúpilo do NATO.
Medzi Orbánovou vládou a primátorom Budapešti Gáborom Demszkym z politickej strany SZDSZ existovalo napätie, ktoré vyplývalo z osobného nepriateľstva premiéra Maďarska a Demszkyho. Tento konflikt siahal až do ich študentských rokov na univerzite ELTE. Napäté vzťahy malo hlavné mesto aj s ostatnými oblasťami Maďarska.
V januári 2000 Orbán, ako premiér, sa vzdal funkcie predsedu strany Fidesz. Post po ňom prevzal László Kövér. V tom istom roku sa strana rozišla s Liberálnou internacionálou a v novembri získala členstvo v Európskej ľudovej strane.
Parlamentné voľby v roku 2002 priniesli Orbánovi a jeho strane porážku. Aj keď Fidesz získal v koalícii s MDF 188 kresiel a MSZP len 178 mandátov, stal sa opozičným politickým subjektom. MSZP totiž zostavila vládu so SZDSZ. Spolu tak mali 198 kresiel.
Novým predsedom vlády sa po Viktorovi Orbánovi stal Péter Medgyessy. Krátko po voľbách Orbán prijal post podpredsedu Európskej ľudovej strany a o rok neskôr sa stal znovu predsedom strany Fidesz.
Viktor Orbán bol aj počas pôsobenia v opozícii aktívnym a tvrdo kritizoval vládu MSZP. Často vyzýval svojho nástupcu na premiérskom poste, aby odstúpil a organizoval masové demonštrácie.
Potom sa na krátke obdobie stiahol a začal zakladať občianske kluby, ktoré neskôr začlenil do svojej strany.
Ani voľby v roku 2006 nepriniesli Orbánovi víťazstvo. Fidesz zostala v opozícii. Avšak jej popularita silne vzrástla. Postarali sa o to najmä veľké demonštrácie v jeseni v roku 2006 proti premiérovi Ferenceovi Gyurcsánymu (MSZP), ktoré Orbán organizoval. Nepokoje spôsobila tiež stále silnejúca hospodárska kríza, ktorá od roku 2008 zasiahla aj maďarskú ekonomiku.
Nakoniec premiér Ference Gyurcsány dňa 21. marca 2009 odstupuje. Orbán spolu s vtedajším prezidentom Maďarska žiada predčasné voľby. Keď sa 14. apríla v tom istom roku rozhodovalo o zvolení Gordona Bajnaie do úradu predsedu vlády, zhromaždilo sa asi 5 000 priaznivcov Fideszu na námestí pred parlamentom a žiadali poslancov, aby Bajnaieho pri hlasovaní nepodporili.
Napriek tomu bol zvolený a prostredníctvom úradníckej vlády doviedol Maďarsko do parlamentných volieb v riadnom termíne, ktoré sa konali na jar v roku 2010.
Viktor Orbán mal tentoraz víťazstvo viac menej isté, pretože najväčší súper Fideszu, a to Maďarská socialistická strana, dosahovala historicky najnižšiu popularitu od svojho založenia.
Orbánove pozitívne preferencie sa prejavili aj vo voľbách do Európskeho parlamentu. Fidesz ( v koalícii s KDNP ) získal 16 poslaneckých mandátov a úhlavný súper MSZP iba štyri mandáty. Okrem Orbánovej strany sa do Európskeho parlamentu dostala tiež krajne pravicová strana Jobbik , ktorá získala 3 mandáty a liberálne konzervatívna strana MDF, ktorá obhájila svoj prvý mandát.
Počas predvolebného zhromaždenia slovenskej Strany maďarskej koalície – Magyar Koalíció Pártja, ktoré sa konalo dňa 23. mája 2009 v maďarskom meste Esztergom, Orbán vyhlásil, že nadchádzajúce voľby do Európskeho parlamentu sú záležitosťou všetkých Maďarov žijúcich v Karpatskej kotline.
Slová, ktoré vyslovil, a to že každého Maďara, ktorý 7. júna odovzdá svoj hlas, bude s očakávaním sledovať iný Maďar za hranicami, pobúrili vtedajšieho slovenského premiéra Roberta Fica. Označil Orbána a predsedu SMK-MKP Pála Csákyho za hrozbu pre Slovensko.
Orbánove vyhlásenie skritizoval tiež bývalý slovenský premiér Mikuláš Dzurinda, ktorého vláda si s Orbánovým kabinetom v rokoch 1998–2002 pomerne dobre rozumela.
Pred voľbami v roku 2010 už bolo Orbánovo víťazstvo isté. Do parlamentu sa dostali štyri strany a jeden nezávislý kandidát: Fidesz-KDNP (263 mandátov), MSZP (59 mandátov), Jobbik (47 mandátov), LMP (16 mandátov) a nezávislý kandidát Oszkár Molnár.
Strana Fidesz tak v šiestich slobodných voľbách Maďarskej republiky od pádu komunizmu získala najväčšie volebné víťazstvo od svojho vzniku. So ziskom 68,13 percent mala tak ústavnú dvojtretinovú väčšinu potrebnú ku zmene ústavného zákona. Orbán sa stal po druhý raz premiérom Maďarska.
Dňa 29. mája 2010 zložil v parlamente sľub a bol vymenovaný za ôsmeho premiéra Maďarska. Počas pôsobenia jeho kabinetu bola vymenovaná nová maďarská ústava, ktorá vstúpila do platnosti k 1. januáru 2012 a priniesla množstvo noviniek . Medzi nimi bola okrem iného aj zmena názvu štátu z Maďarskej republiky na Maďarsko.
Aj ďalšie parlamentné voľby boli pre Orbána a stranu Fidesz úspešné. V roku 2014 sa stal po tretí raz predsedom vlády Maďarska.
Počas summitu Východného partnerstva, ktoré sa konalo v máji v roku 2015 oslovil predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker Viktora Orbána slovami: „Zdravím, diktátor!“ Maďarský premiér vtedy odmietol prerozdeľovanie afrických utečencov v krajinách EU na základe kvót a dostal sa tak do konfliktu s Európskou komisiou vedenou Junckerom. Orbán označil jej návrh za „absurdný, takmer šialený.“
Vo voľbách v roku 2018 sa Orbán stáva po štvrtý raz premiérom Maďarska.
Viktor Orbán a rodina
Vikotr Orbán je ženatý. Manželka Anikó Lévai pôsobí ako právnička. Spolu majú celkom päť detí ( Ráhel, Gáspár, Sára, Róza, Flóra ).
Twitter – https://twitter.com/viktor_orban?lang=sk
Maďarský pravicový politik, predseda najmocnejšej parlamentnej maďarskej strany Fidesz-MPSZ a od parlamentných volieb 2010, respektíve 2014, tiež súčasný premiér Maďarska. V rokoch 1998–2002 sa stal štvrtým maďarským predsedom vlády.