BRATISLAVA 22. augusta 2017 (WBN/PR) – Slováci šetria menej, ako im to umožňujú zárobky a kondícia ekonomiky. Napriek tomu, že šetrenie bolo v slovenských domácnostiach fenoménom až do polovice 90. rokov minulého storočia, po roku 1997 došlo k výraznému poklesu záujmu o šetrenie. Po finančnej kríze (2008 – 2012) síce dochádza k vzostupu záujmu šetriť si a kumulovať finančné aktíva, zatiaľ sme však v rôznych ukazovateľoch skôr na chvoste rebríčkov EÚ aj eurozóny. A to napriek tomu, že ekonomická výkonnosť krajiny, rast zárobkov a zamestnanosti už v súčasnosti umožňujú zvýšiť objem financií vkladaných do rôznych foriem sporenia.
Sporenie je kultúrna záležitosť. „Je ovplyvnená viacerými faktormi, bohatstvom domácností, vzdelaním, finančnou gramotnosťou a asistenciou domácnostiam vo finančných otázkach. Slováci patria na popredné priečky v túžbe vlastniť nehnuteľnosť, v ktorej bývajú, a časť finančných zdrojov majú viazaných práve k bývaniu – či už vo forme vložených peňazí alebo úverov na bývanie,“ hodnotí súčasný stav Andrej Arady, makroekonóm Všeobecnej úverovej banky.
Po rozpade Československa Slováci sporili čoraz menej a menej, situácia sa stabilizovala až po vstupe do EÚ v roku 2004. Pritom v druhej polovici 90-tych rokov sme z hľadiska inklinácie
k sporeniu boli na veľmi podobnej pozícii ako Česká republika. Najsporivejší sme boli v roku 1997, kedy slovenské domácnosti odkladali necelých 14 % príjmov v podobe úspor a Česi takmer 13 %. V polovici prvého desaťročia nového milénia sa miera sporenia na Slovensku výrazne prepadla. V roku 2006 tesne pred vznikom ekonomickej a finančnej krízy obyvatelia SR do úspor vkladali len necelých 6 % z príjmov, české domácnosti opäť takmer 13% príjmov.
Po kríze sme začali viac sporiť, ale na úroveň 90-tych rokov minulého storočia sme sa ešte nedostali. V roku 2016 slovenské domácnosti sporili len 8,8 % z príjmov, v susednom Česku to bolo takmer 12 % z príjmov. Priemer EÚ je 10,4 % a v krajinách eurozóny až 12,4 % príjmov. V niektorých tradičných štátoch EÚ sporia domácnosti oveľa výraznejšie ako u nás, napríklad vo Švédsku je to 18,6 % z príjmov a v Nemecku 17%. Rakúšania si odkladajú 13% zo zárobkov. Nižšiu mieru úspor domácností ako v SR zaznamenali napríklad v Španielsku, Fínsku, Portugalsku či Poľsku. Tieto krajiny však vykazujú oveľa vyššie celkové osobné finančné aktíva.
Osobné finančné aktíva – tretie najnižšie v Európe
O poklese snahy odkladať si na horšie časy na Slovensku svedčia aj aktuálne údaje o osobných finančných aktívach. Spomedzi 28 štátov EÚ sme tak v roku 2016 mali na Slovensku tretie najnižšie osobné finančné aktíva po Rumunsku a Poľsku (porovnanie nezahŕňa Bulharsko), výška dosahovala len cca 12 tisíc eur na obyvateľa. Priemer EÚ bol pritom päťnásobne vyšší, až takmer 68 tisíc eur na obyvateľa.
Oveľa vyššie osobné finančné aktíva pritom vykazujú aj štáty ako Česká republika, Estónsko či Slovinsko, kde tento ukazovateľ dosahuje takmer 20 tisíc eur na obyvateľa. Viac ako 100 tisíc eur na obyvateľa pritom vykazovalo šesť štátov (vzostupne) a to Belgicko, Veľká Británia, Luxembursko, Švédsko, Holandsko a líder Dánsko. Priemerný Dán má vo finančných aktívach 12-krát vyššiu sumu ako Slovák.
„Príčinami tohto stavu je podpriemerný príjem, nízke celkové bohatstvo. Súčasne vysoký podiel vlastnenia nehnuteľností – teda veľkú časť peňazí vkladajú ľudia do bývania. Nezanedbateľný je tiež vplyv zlej skúsenosti s privatizáciou počas 90-tych rokov,“ doplnil Andrej Arady makroekonóm VÚB.
Je známe, že obyvatelia SR preferujú konzervatívne formy sporenia, šetria si na účtoch prípadne v dobrovoľných dôchodkových pilieroch a poistení. V prieskume z roku 2014 uviedlo 89 % slovenských domácností, že vlastní nejaké osobné finančné aktíva. Pritom až 88 % zúčastnených uviedlo, že z hľadiska foriem využíva bankové vklady a 16 % domácností priznalo aktíva – dobrovoľný dôchodkový pilier, prípadne poistenie. Pritom veľmi malá skupina slovenských domácností využíva iné formy finančných aktív – podielové fondy(2 % domácností) alebo vlastníctvo akcií (tiež 2 % domácností). Úplne zanedbateľná časť, menej ako 1 % domácností, si odkladá a sporí do dlhopisov.
Tieto tri formy finančnej rezervy a zhodnocovania úspor (podielové fondy, akcie, dlhopisy) sú u nás menej využívané ako napríklad v susednom Poľsku či Maďarsku, či ako v eurozóne. Napríklad do podielových fondov si tak odkladá peniaze 9 % domácností eurozóny, 10 % v Rakúsku alebo 7 % domácností v Maďarsku. Uvedená situácia je dôsledok faktu, že hlavnú úlohu na Slovensku majú banky a ich produkty, súperíme s nízkou finančnou vzdelanosťou a bariérami vo forme vyšších vstupných nákladov/poplatkov pri iných formách aktív, ako sú vklady. Väčšinu úspor majú teda Slováci na účtoch, ide najčastejšie o rôzne formy sporiacich účtov, termínované vklady či vkladné knižky. Objem investícií vo forme vkladov na Slovensku dominuje – tvorí takmer 72 % hodnoty všetkých finančných aktív.
Aj naše bohatstvo je v porovnaní s Európou nízke. Až polovica domácností štátov eurozóny má vyšší majetok ako pätina najbohatších domácností v SR. Platí napríklad, že 10 % najbohatších domácností v SR vykazuje čisté bohatstvo na úrovni 139 tisíc eur, v eurozóne má desatina najbohatších 4-krát väčší majetok.
Prišiel čas sporiť
Pretrvávajúci rast slovenskej ekonomiky a zvyšovanie životnej úrovne podľa analytikov pritom vytvárajú priestor pre to, aby obyvatelia Slovenska začali viac šetriť. Rastú mzdy a pracuje rekordný počet obyvateľstva, podľa ŠÚSR počet pracovných miest prekročil 2,51 milióna. Aktuálne pociťujú firmy tak v službách ako aj v priemysle historicky najväčší nedostatok pracovníkov a tento nedostatok má rastúci trend.
Otvára sa tak priestor pre dobiehanie európskeho štandardu. Hoci osobné finančné aktíva Slovákov z pohľadu ich objemu nepretržite rastú, v pomere voči príjmom a teda produkcii a možnostiam ekonomiky (voči HDP) sú v rámci EÚ aj eurozóny stále na chvoste. Aktuálne za rok 2016 osobné finančné aktíva v našej krajine dosahovali približne 83 % HDP. Susedné Česko vykazovalo 111 % a Maďarsko dokonca 130 %. Pomer osobných finančných aktív voči HDP nad hranicou 200 % platí napríklad pre Portugalsko, Francúzsko, Taliansko, Malta, Cyprus, Švédsko, Dánsko. A nad hranicou 300% sú štáty ako Belgicko, Holandsko a Veľká Británia.
Dlhodobo sa vytvára výrazná potreba mať rezervu z viacerých dôvodov. Rezervy budú potrebné na prípadné krytie výdavkov na hypotéky v horších časoch. Slovenské domácnosti sa totiž pomerne rýchlym tempo zadlžujú, hrubý dlh voči disponibilným príjmom prekročil podľa VÚB vlani 60 %. Na tento trend reagovala aj NBS, ktorá obmedzila poskytovanie 100%-ných hypoték aj spotrebných úverov. Pri kúpe nehnuteľností tak musia záujemcovia vložiť viac vlastných nasporených prostriedkov.
Rovnako dôvodom na vyššiu mieru sporenia je starnutie populácie a fakt, že sa zmenší počet produktívnych ľudí najčastejšie generujúcich úspory. Súčasne výrazne stúpne počet starších a detí, ktorí úspory skôr čerpajú, pričom ide o dlhodobú skutočnosť. V roku 2060 bude realitou veľmi negatívny pomer – 2,2 milióna produktívnych ľudí voči 2,3 miliónom neproduktívnych, teda detí a najmä dôchodcov.
Potreba nasporiť si na obdobie dôchodku bude motivovať ľudí šetriť. V nasledujúcich dekádach bude Slovensko čeliť najvýznamnejšiemu starnutiu spomedzi všetkých európskych krajín a to výrazne zaťaží dôchodkový systém. Predpoklad je, že Index závislosti v staršom veku, ktorý sa vyjadruje ako podiel populácie nad 65 rokov k populácii v pracovnom veku (20 až 64 rokov), bude mať Slovensko okolo roku 2060 najhorší zo všetkých krajín EÚ – približne na úrovni 70 % (na 7 starších nad 65 rokov bude pripadať 10 ľudí v produktívnom veku 20 až 64 rokov). Odhadovaný priemer EÚ 28 je nad 50 %. Tento index sme pritom v roku 2013 mali najlepší spomedzi krajín únie – pod 20 %.
Sporenie vo VÚB
Podľa prieskumov VÚB si polovica sporiacich Slovákov odkladá mesačne 20 eur až 50 eur. Míľnikmi v živote, ktoré motivujú k sporeniu sú životné situácie – narodenie dieťaťa, prvé zamestnanie, hypotéka a dôchodok. Napríklad každý šiesty klient banky vlastní vkladnú knižku, mesačne si na nej sporí v priemere 33 eur.
Obľúbené je tiež VÚB AM Prémiové Sporenie, čo je program pravidelného investovania do vybraných podielových fondov. Najsporivejší sú pri tomto druhu sporenia na východe Slovenska. Takmer tretina detských sporení je otvorených v regióne východ, len 10 % v Bratislave. Mesačne sa deťom na Slovensku sporí 29 eur, a takmer polovica detských sporiteľov je vo veku od 8 do 14 rokov. V hlavnom meste vkladajú rodičia a rodiny do detského sporenia cez VÚB AM Prémiové Sporenie najvyššiu sumu – 43 eur mesačne.
„Väčšina bánk dnes poskytuje dostatok foriem sporenia – od sporiacich účtov cez terminované vklady, vkladné knižky ako rôzne profilované podielové fondy. Ideálne je nastaviť si sporenie ako prioritu a riešiť ho vždy, keď prídu na účet peniaze. A nie až ex post, kedy sa uprednostnia všetky aj nie nevyhnutné výdavky,“ zdôraznila Barbora Štubňová, vedúca oddelenia depozít a investícií VÚB.
VÚB banka je členom medzinárodnej bankovej skupiny Intesa Sanpaolo, ktorá má zastúpenie vo viac ako 40 krajinách sveta. Je aktuálnou držiteľkou ocenenia Najlepšia banka na Slovensku od magazínov Global Finance a EMEA Finance, aj ocenenia Banka s najlepšími službami privátneho bankovníctva na Slovensku od magazínu Euromoney. Služby na Slovensku poskytuje cez sieť 195 retailových a 32 firemných pobočiek a 11 hypocentier.