BRATISLAVA 10. septembra (WEBNOVINY) – Podpredseda Národnej rady a predseda KDH Ján Figeľ v stredu po tom, čo vládny Smer-SD v utorok vypustil z programu parlamentnej schôdze opozičné návrhy, navštívil prezidenta SR Andreja Kisku.
„Predpokladám, že sa bude tejto situácii venovať, pretože je neobvyklá a nemá precedensy okrem hrubého porušovania ústavy alebo rokovacieho poriadku v 90-tych rokoch, keď bola vládnuca väčšina okolo Vladimíra Mečiara,“ vyhlásil Figeľ pri odchode z Prezidentského paláca.
Predseda KDH uviedol, že prezident prejavil záujem o celú situáciu aj o možné východiská. „Naznačil, že zvolá aj predstaviteľov ďalších parlamentných subjektov a bude usilovať o podporu procesu, ktorý by parlamentu vrátil znovu autoritu a riadne fungovanie,“ vravel.
Smer odvolal zo súdnej rady Harabinovho kritika Čima
Na Pašku sa hnevajú aj vlastní, no chcú zostať v anonymite
Opozícia na protest stiahla všetky návrhy
Opozícia na protest proti postupu Smeru-SD v stredu stiahla zo septembrovej schôdze všetky svoje návrhy, spolu takmer tridsať zákonov a noviel. Opoziční poslanci sa nebudú zúčastňovať ani na hlasovaní Národnej rady SR, na rozprave však prítomní budú.
Premiér Robert Fico na sneme svojej strany podľa Figeľa hovoril o tom, že v Smere sú prejavy arogancie. „Mal pravdu. Včera ukázali bezprecedentný prejav arogancie moci,“ konštatoval Figeľ. Podľa neho vyradenie opozičných návrhov je porušením ústavnosti.
Opozícia zároveň podľa nezaradeného poslanca Daniela Lipšica podá návrh na ústavný súd, aby dal výklad k tomu, že väčšina v parlamente nemôže porušovať právo poslancov na zákonodarnú iniciatívu.
Podľa Lipšica poslanci majú ústavné právo predkladať zákony do parlamentu a národná rada ich síce nemusí schváliť, ale musí ich prerokovať. Lipšic pripomenul, že tesne pred parlamentnými voľbami v roku 2010 parlament rokoval o množstve populistických vládnych zákonov ako zákaz dvojitého občianstva či vlastenecký zákon.
„Za 24 rokov, čo som v politike, sa toto ešte nestalo,“ povedal predseda Mosta-Híd Béla Bugár. Podľa jeho slov sa viackrát posúvali zákony na nasledujúcu schôdzu, teraz ale po prvý raz boli vládnym Smerom vyradené a nie posunuté.
Matovič hovorí o totalite Smeru
Predseda SDKÚ-DS Pavol Frešo vyradenie opozičných zákonov zo schôdze považuje za hrubé pošliapavanie demokracie. Vládna väčšina tak chce podľa neho zapchať ústa opozícii. Upozornil, že hoci opozícia dala dvakrát návrh na doplnenie schôdze o vyradené zákony, Smer-SD pokračoval vo svojom konaní. Opozícia podľa Freša diskutuje aj o návrhu na odvolanie predsedu parlamentu Pavla Pašku.
Poslanec za SaS Jozef Mihál zdôraznil, že opoziční poslanci reprezentujú v parlamente milión voličov. „Milión voličov nemá kto reprezentovať, ak je opozičným poslancom upreté právo predkladať zákony,“ dodal. Opýtal sa, čo bude s opozičnými návrhmi na októbrovej schôdzi pred komunálnymi voľbami a na schôdzach pred parlamentnými voľbami. „Vtedy nám vyradia všetky zákony?“ pýta sa.
Líder OĽaNO Igor Matovič považuje postup vládnej strany za totalitu Smeru.
Politológovia vidia v bojkotovaní politický symbol
Reakcia opozície obrátiť sa na prezidenta a ústavný súd pre vyradenie jej desiatich návrhov z programu septembrovej schôdze parlamentu je politickým symbolom. Zhodujú sa na tom politológovia Ján Baránek a Grigorij Mesežnikov.
„Vnímam to ako symbol nesúhlasu, pričom symboly majú v politike tiež svoju úlohu a aj prípadný nález ústavného súdu môže byť dôležitý,“ povedal pre agentúru SITA Ján Baránek z agentúry Polis Slovakia. Vládny Smer-SD v utorok vyradil z programu septembrovej schôdze desať opozičných návrhov noviel a zákonov. Predsedníčka poslaneckého klubu Smeru-SD Jana Laššáková vyradenie odôvodnila tým, že sa týkajú komunálnych volieb a parlament by mal o nich rokovať až po nich.
Podľa Baránka sú aktuálne kroky opozície legitímnymi nástrojmi. „Môžu ísť za prezidentom, to je v poriadku, no prezident s tým nič nenarobí,“ vravel. Na ústavnom súde podľa názoru Baránka asi neuspejú. „Uvidíme však, aký bude nález a bude možno dôležitý do budúcnosti pre prípad, že by sa takéto niečo malo opakovať,“ uviedol. Prezident Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov hovorí, že v tomto volebnom období sa za vlády jednej strany stáva dosť často, že sa neakceptujú návrhy opozície na body programu.
Legitímna forma nesúhlasu
„Prejavuje sa to v rôznych podobách, vládna väčšina tiež bojkotuje rokovania mimoriadnych schôdzí,“ skonštatoval s tým, že spomínané rozhodnutia opozície vníma ako „istý signál, že je to pre nich neakceptovateľné“. Opozícia sa tiež rozhodla, že sa nebude zúčastňovať na hlasovaní národnej rady, na rozprave však prítomní opoziční poslanci budú.
„Bojkotovanie je pre nich legitímnou formou, no lepšie je, keď nedochádza k bojkotovaniu ani z jednej strany. Ale opozícia nemá inú možnosť, ako takýmto dosť silným signálom ukázať verejnosti, že jej legitímne návrhy sa neakceptujú,“ dodal Mesežnikov. Opozícii podľa neho nikto nesmie zobrať právo normálne participovať na legislatívnej tvorbe v národnej rade návrhom svojich bodov.
Vyradené opozičné návrhy presadzovali napríklad zavedenie princípu jeden mandát stačí, teda aby poslanci parlamentu nemohli pôsobiť ako starostovia, predsedovia vyšších územných celkov alebo verejnoprávnych inštitúcií. Laššáková vyradila aj ďalšie návrhy.
