- aktualizované 24. februára o 11:10
Svet si v pondelok pripomína 3. výročie vypuknutia vojny na Ukrajine. Práve 24. februára 2022 rozpútalo Rusko a jeho vodca Vladimir Putin najkrvavejšiu vojnu na európskom kontinente od konca druhej svetovej vojny. V bojoch bolo zabitých, zranených a nezvestných množstvo vojakov, pričom na oboch stranách sú to desaťtisíce a možno až státisíce.
Viac o téme: Vojna na Ukrajine
Milióny Ukrajincov museli utiecť, aby si zachránili život a nepadli tak za obeť barbarskej ruskej armáde, ktorá sa dopustila nespočetného množstva vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti. Mnoho ľudí prišlo o rodinných príslušníkov, priateľov…
Materiálne škody sú v tomto prípade až druhoradé, no vzhľadom na rozsah deštrukcie vôbec nie zanedbateľné. A to iba kvôli posadnutosti Putina a imperialistickým ambíciám Ruska, ktorému sa zdalo, že najväčšia krajina na svete je ešte stále príliš malá…
Lights up!
A symbol of solidarity with our Ukrainian friends.
A sign of our support for peace with dignity, justice and freedom.
A testimony of the bravery and courage of the people of Ukraine. pic.twitter.com/rYA9IoofbQ
— Roberta Metsola (@EP_President) February 23, 2025
Ukrajina nedopadne ako Československo v roku 1938
Ukrajina je príliš silná na to, aby ju cudzie mocnosti zapredali. Ako referuje web Politico, v rozhovore pre americkú televíziu CNN odvysielanom v nedeľu to povedal poľský minister zahraničných vecí Radek Sikorski. „Najlepšou zárukou pre Ukrajinu je takmer miliónová armáda,“ povedal Sikorski.
Poľský politik sa pristavil aj pri historických udalostiach z roku 1938, ktoré mnohí označujú ako „najhorší diplomatický výpredaj“ v histórii. Sikorski povedal, že sa neobáva podobného zapredania Ukrajiny zo strany amerických vyjednávačov alebo kohokoľvek iného.
Ukrajina je príliš silná na to, aby dopadla ako Československo v roku 1938
„Je to Ukrajina, ktorá rozhoduje, či chce alebo nechce bojovať,“ povedal Sikorski a dodal: „Viete, čo sa stalo v Mníchove v roku 1938? Československu to bolo nadiktované, ale to preto, že Československo nebolo pripravené bojovať samo a nemalo spojencov.“
Rusko sa čoraz viac spolieha na Irán a Severnú Kóreu
Rusko sa pri podpore svojej vojny proti Ukrajine čoraz viac spolieha na Irán a Severnú Kóreu. V najnovšej správe o vojne na Ukrajine to konštatujú analytici amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW).
„Zdá sa, že Rusko sa viac spolieha na Irán a Severnú Kóreu, aby podporili svoju vojnu na Ukrajine,“ uvádzajú analytici a dodávajú, že Irán do značnej miery umožnil Rusku uskutočňovať sériu rozsiahlych nočných útokov bezpilotných lietadiel tým, že Moskve poskytol iránske drony Šáhid a pomohol Rusku vybudovať svoj vlastný výrobný závod na tieto bezpilotné lietadlá v Tatársku.
Šéf ukrajinského vojenského spravodajstva Kyrylo Budanov tvrdí, že polovica ruskej munície pochádza zo Severnej Kórey. Vraví tiež, že Pchjongjang plánuje v roku 2025 dodať Rusku až 148 balistických rakiet.
Merz: Ukrajina musí byť súčasťou mierových rokovaní
Ukrajina „musí byť súčasťou mierových rokovaní“, vyhlásil líder nemeckých konzervatívcov Friedrich Merz, ktorého aliancia CDU-CSU zvíťazila v nedeľňajších parlamentných voľbách.
„Európa zostáva pevne po boku Ukrajiny,“ napísal Merz v pondelok na mikroblogovacej sieti X, keď sa európski lídri zišli v Kyjeve pri príležitosti tretieho výročia začiatku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu.
Európska únia uvalila na Rusko ďalšie sankcie
Európska únia v pondelok zasiahla Rusko novým kolom sankcií zameraných na obmedzenie jeho vojnového úsilia. Udialo sa tak pri príležitosti tretieho výročia rozsiahlej invázie Kremľa na Ukrajinu. Od vypuknutia vojny je to v poradí už 16. balík sankcií.
„Toto nové kolo sankcií sa nezameriava len na ruskú tieňovú flotilu, ale aj na tých, ktorí podporujú prevádzku nebezpečných ropných tankerov, hráčov videohier využívaných na pilotovanie bezpilotných lietadiel, banky používané na obchádzanie našich sankcií a propagandistické kanály, ktoré chrlia lži,“ uviedla šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová. Nové sankcie zaviedli obmedzenia na dovoz ruského hliníka a na čiernu listinu zaradili 74 plavidiel z takzvanej „tieňovej flotily“, ktorú Rusko používa na obchádzanie limitov na vývoz ropy.
Brusel zakazuje dovoz ruského hliníka a odpája ďalších 13 ruských bánk od globálneho platobného systému
Tento krok prichádza v čase, keď sa EÚ snaží udržať tlak na Kremeľ napriek tomu, že americký prezident Donald Trump podkopáva Kyjev a jeho európskych spojencov začatím rozhovorov s ruským vodcom Vladimírom Putinom. „Niet pochýb o tom, kto je agresor, kto by mal zaplatiť a niesť zodpovednosť za túto vojnu,“ povedala Kallasová. „Keďže prebiehajú rozhovory o ukončení ruskej agresie, musíme postaviť Ukrajinu do čo najsilnejšej pozície. Sankcie poskytujú pákový efekt.“ Najnovšie sankcie EÚ tiež zakazujú predaj herných konzol do Ruska, ktoré možno použiť na ovládanie dronov na bojisku, a zakazujú vysielanie ôsmich ruských staníc v bloku.
Zelenskyj hovorí o hrdinstve Ukrajincov
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok vyzdvihol „odpor“ a „hrdinstvo“ svojej krajiny. Uviedol, že uplynuli „tri roky odporu … tri roky absolútneho hrdinstva Ukrajincov„. Zároveň sa poďakoval všetkým, ktorí ukrajinský odpor obhajujú a podporujú.
Prezident Zelenskyj povedal, že je ochotný odstúpiť, ale má podmienku
Zelenskyj poznamenal, že v pondelok bude v Kyjeve 13 lídrov a ďalších 24 sa pripojí k mimoriadnemu online stretnutiu. Vyjadril pritom nádej, že to bude „bod obratu„. Prezident Ukrajiny vyzval na bezpečnostné záruky od podporovateľov Kyjeva, aby sa zabezpečilo, že Rusko nepoužije žiadne prímerie na opätovné vyzbrojenie a ďalší útok v budúcnosti.
Šéfka Európskej komisie a predseda Európskej rady v Kyjeve
Do Kyjeva už pricestovala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová spoločne s predsedom Európskej rady Antóniom Costom. Ide o prejav solidarity v čase roztržky medzi Kyjevom a novým americkým prezidentom Donaldom Trumpom.
„Dnes sme v Kyjeve, pretože Ukrajina je Európa. V tomto boji o prežitie nie je v stávke len osud Ukrajiny. Je to osud Európy,“ uviedla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová na sociálnej sieti.
On the 3rd anniversary of Russia’s brutal invasion, Europe is in Kyiv.
We are in Kyiv today, because Ukraine is Europe.
In this fight for survival, it is not only the destiny of Ukraine that is at stake.
It’s Europe’s destiny. pic.twitter.com/s0IaC5WYh6
— Ursula von der Leyen (@vonderleyen) February 24, 2025
Metsolová: Pretože na to sú priatelia…
Predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová vraví, že Ukrajina sa na Európu môže vždy spoľahnúť. „Keď sa pred tromi rokmi obyvatelia Ukrajiny prebudili do pochmúrnej vojnovej reality, sľúbili sme im našu neochvejnú podporu. Slovo sme dodržali. Pretože to robia priatelia,“ uviedla maltská politička na platforme X.
Three years of inspiration, resistance and defying the odds.#SlavaUkraini 🇪🇺🇺🇦 pic.twitter.com/q9wF5EJ2qz
— Roberta Metsola (@EP_President) February 24, 2025
„Pretože tu nejde len o Ukrajinu. Ide o demokraciu, Európu a všetko, čo zastávame,“ dodala Metsolová.
V nedeľu Zelenskyj ponúkol svoju rezignáciu, ak to bude znamenať, že Ukrajina získa členstvo v NATO. Kremeľ v predvečer výročia zopakoval stanovisko Ruska, že nebude akceptovať prijatie Ukrajiny do NATO a vyhlásil, že sa nevzdá územia, ktoré Rusko dobylo na východe a juhu Ukrajiny.
