Mali Košice na to, aby sa v metropole východného Slovenska rozvíjali informačno-komunikačné technológie?
Košice mali silné základy v oblasti informačných technológií – odbor informatika sa tu študoval na vtedajšej Vysokej škole technickej a na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ bola v rámci štúdia matematiky tiež špecializácia zameraná na programovanie a informatiku. Už v 70. rokoch začalo vo vtedajších Východoslovenských železiarňach vznikať prvé výpočtové stredisko. V 80. rokoch tu vznikol jeden ohromne kvalitný tím profesionálov, ktorý presadzoval moderné informačné technológie. VSŽ boli vtedy považované za jedno zo špičkových IT pracovísk v bývalom Československu. Po absolvovaní štúdia som istý čas pôsobil na univerzite, no neskôr som prešiel do IT sféry vo VSŽ. Koncom osemdesiatych rokov som mal na tú dobu taký zvláštny sen – urobiť z Košíc veľkú baštu moderných informačných technológií. Boli sme na dobrej ceste, no po revolúcii sa všetko zmenilo. Bolo treba začať fungovať v nových podmienkach.
Podmienky sa zmenili a dostavili sa nové, netušené možnosti. Ako ste sa chopili šance?
Tento nápad na čas ustúpil do úzadia, myšlienka sa musela transformovať. Začiatkom 90-tych rokov som pomáhal zakladať košickú pobočku IBM. Po čase som odišiel zakladať pobočku špičkového dodávateľa podnikových riešení SAP s celoslovenskou pôsobnosťou. Neskôr som sa vrátil naspäť do IBM a riadil som jej pobočku v Kuvajte a zodpovedal za aplikačný biznis plán na celom Arabskom polostrove. Tu som získal vzácne a cenné medzinárodné skúsenosti z manažmentu a leadershipu. Po návrate som istý čas pôsobil v Bratislave a riadil veľké projekty reštrukturalizácie, zmeny alebo krízy. Vždy, na každej pozícii v mojom prípade, išlo o biznis a o aplikáciu IT systémov v riadiacich procesoch.
Takto sa môže stať človek zakladateľom a generálnym riaditeľom novovznikajúcej firmy?
Keď som v roku 2006 dostal ponuku založiť a budovať spoločnosť T-Systems Slovakia v Košiciach, nezaváhal som ani sekundu. Prišlo to ako dar od Pána Boha. Bol som v pravý čas na pravom mieste a dosť dobre pripravený na to, aby som mohol na seba zobrať takú obrovskú zodpovednosť. V januári 2006 som podpísal s T-Systems manažérsku zmluvu a odvtedy realizujem môj manažérsky sen. Začínali sme z nuly a za prvý rok sme mali už 256 zamestnancov. Firma po piatich rokoch svojho účinkovania poskytuje prácu vyše 2 100 ľuďom. Sú to prevažne mladí, vzdelaní a veľmi dobre pripravení ľudia s obrovským potenciálom, z ktorých je až 95 percent z východného Slovenska. Je to významný prvok nielen v meste, ale celom regióne, lebo dokázal udržať vzdelanú, mladú generáciu na východe, ktorý sa aj vďaka tomu bude môcť ďalej rozvíjať. V súčasnosti je firma plne funkčná a prináša prospech tak svojim akcionárom, ako aj zamestnancom a mestu. Nedalo by sa to urobiť bez aktívnej spolupráce s miestnymi vysokými školami, mestom, krajom.
V začiatkoch spoločnosti sa hovorilo, že tu nie je dostatok vzdelaných ľudí vo sfére IT. Získať za päť rokov na východe Slovenska vyše dvetisíc IT pracovníkov možno označiť za malý zázrak. Vám sa podarilo nájsť ich. V čom to tkvie?
Ľudí na východnom Slovensku bol dostatok. Bolo len treba nájsť tých, čo chcú pracovať na sebe a dať im šancu. Naša spoločnosť im ju dala. V spolupráci s košickými univerzitami sme ich dokázali vyškoliť a pripraviť pre prax. S Technickou univerzitou sme zriadili tzv. letnú univerzitu IT, večernú univerzitu IT, IT farmy, kde sme školili a pripravovali vo veľkom mladých ľudí pre prácu v našej spoločnosti. S Prírodovedeckou fakultou UPJŠ sme zriadili predmet Správa Bázy systému SAP. Pokiaľ by sme k takýmto vzdelávacím aktivitám nepristúpili, nemohli by sme vybudovať našu firmu.
Takže možno povedať, že ste urobili významný krok k prepojeniu privátnej a akademickej sféry v rámci Košíc?
Bez spolupráce s Technickou univerzitou a Prírodovedeckou fakultou UPJŠ by to možné nebolo. Tu sme našli priaznivo naklonených pedagógov tak vo vedení univerzít, ako aj na príslušných fakultách a katedrách. Naša spolupráca dosiahla postupne vyššiu úroveň – školy spolu s našimi odborníkmi spoločne pripravili študijné plány viacerých odborov, aby absolventi mohli bez ďalšieho rozsiahleho zaškoľovania začať pracovať v IT oblasti. Zadávame témy seminárnych, bakalárskych aj diplomových práce. V začiatkoch sme mali šťastie, že sme dostali pomoc aj od štátu vo výške 17 miliónov eur na podporu zamestnanosti. Všetky tieto peniaze išli do vzdelávania našich pracovníkov. Samozrejme, to nestačilo. Okrem toho nás významne podporovala materská spoločnosť T-Systems International a investovali sme do vzdelávania aj vlastné zdroje. Tu sme naozaj nechceli šetriť.
Ako hodnotíte rozhodnutie umiestniť IT firmu v Košiciach a jej doterajšie fungovanie?
Aj pre Slovensko, aj pre našich akcionárov bolo vybudovanie spoločnosti T-Systems veľmi, veľmi úspešnou investíciou s vysokou pridanou hodnotou. Profitujú z toho nielen Košice, Prešovský a Košický kraj, ale celé Slovensko a, samozrejme, aj naša materská spoločnosť a naši zákazníci. Dnes naša spoločnosť poskytuje služby klientom po takmer celom svete. Za rok 2010 spoločnosť dosiahla obrat vyše 60 miliónov eur a zisk pred zdanením sa pohyboval okolo 7 miliónov eur. Najväčšiu radosť však mám z toho, ako túto šancu využívali a ako sa rozvíjali naši mladí pracovníci. Pre väčšinu z nich to je ich prvé zamestnanie. Pre mnohých to však bol aj úplne nový životný štart. Dnes vidím, aký ohromný potenciál majú naši ľudia a ako ho vedia využiť, keď dostanú priestor. Už ako mladý matematik a analytik som pochopil, že nestačí keď som úspešný iba ja sám, len aby som sám robil dobré veci, ale že treba vytvárať priestor pre ľudí, aby mohli využiť svoj potenciál. Túto zásadu som ako manažér T-Systems uplatnil naplno.
Dá sa teda povedať, že sa vám podarilo realizovať váš sen, vašu víziu – vybudovať v Košiciach jednu z bášt IT?
Sčasti áno, ale tak by som to nepovedal, pretože ide o dlhodobý a nikdy nekončiaci proces. Nemôžete zastať a povedať, že sa už ďalej ísť nedá. Pokiaľ ide o spoločnosť T-Systems Slovakia základné kroky sú za nami, no nemôžeme zastať. Máme za sebou fázu extenzívneho rozvoja. Teraz musí nastúpiť stabilizácia a intenzívny rozvoj. V IT priemysle sa zmeny dejú strašne rýchlo, jedny technológie zastarávajú, nové vznikajú a my musíme na to reagovať, nemôžeme zostať stáť, musíme sa neustále vzdelávať. Cieľom spoločnosti je budovať také štruktúry v rámci firemnej kultúry, ktoré podporujú vzdelávanie a uplatnenie konceptu učiacej sa firmy (Learning Company). Musíme vypestovať v našej firme takú kultúru, že zamestnanci sa k tomuto konceptu nielen pripoja, ale pristupujú k nemu aktívne tým, že ho sami budú presadzovať, vzdelávať sa tak, aby mohli naplniť súčasné i budúce očakávania a potreby našich zákazníkov. Jednoducho povedané, budeme ich motivovať k tomu, aby sa učili nové produkty, technológie, systémy, ktoré používame my a naši zákazníci. Okrem toho musíme viac poznávať problémy našich zákazníkov a proaktívne ich pri ich riešení podporovať.
Niektorí ľudia zastávajú názor, že košická spoločnosť T-Systems zabezpečuje tu najčernejšiu robotu v rámci IT, najmenej náročnú na vzdelanie. Je to pravda?
Takéto vyjadrenia považujem za vrchol znevažovania práce iných ľudí. Tým čo to hovoria by som odporúčal, aby prišli aspoň na jeden deň do našej firmy, aby videli, čo všetko sa tu robí. Nechápem, odkiaľ sa takéto názory berú, lebo sám som matematik, bol som vynikajúci analytik a vývojár – informatik, napísal som viacero kníh z tejto oblasti. Všetkým odkazujem, že ja môžem naozaj zodpovedne posúdiť nielen úroveň vedomosti, vzdelania a inteligencie, ktorá je potrebná v tejto firme. Môžem zodpovedne povedať, že nejde o „čiernu“ prácu, pretože poznám aj iné oblasti IT. Bez práce, ktorú robia naši zamestnanci by sa nič v IT sfére nehýbalo, nefungovalo. Je to oblasť IT, ktorá sa volá manažovanie infraštruktúry (siete, hardware, databázy, middleware software a aplikácie), ktorá pozostáva zo stoviek miliónov prvkov a vzťahov, ktoré treba riadiť a manažovať. Je to prirodzené, že zlyháva systém, technológie, zlyháva softvér i hardvér, ľudia, a všeličo iné. Je to jedna z najzodpovednejších IT oblastí, lebo keď nefunguje táto infraštruktúra, darmo tam budú sedieť vývojári a iní počítačoví géniovia, ich produkty nebudú mať na čom fungovať. Navyše sa naši odborníci podieľajú na vývoji špičkových produktov a služieb na riadenie tých najzložitejších infraštruktúrnych systémov, robíme inžiniering a prinášame inovácie. Košický T-Systems sa stal za púhych päť rokov plnohodnotnou súčasťou materskej spoločnosti T-Systems International a celej skupiny Deutsche Telekom.
Je známe, že niekedy ste aktívne športovali a aj dnes ste športový funkcionár. Ako pomáha šport pri manažovaní?
Hral som hádzanú i futbal, no nakoniec som zakotvil pri basketbale, kde som dokonca hral za univerzitu aj prvú národnú ligu. Šport ma naučil mnohému, čo som neskôr využil aj v manažérskej praxi. Šport naučí človeka vytrvalosti, sústavnej systematickej fyzickej príprave, lebo pokiaľ sa nepripravíš poriadne, tak nemôžeš uspieť v tom boji. A biznis je podobný boj ako šport, je to súťaž a uspeje ten najlepší. Navyše basketbal naučí pracovať tímovo, kde nie je podstatný úspech jednotlivca, ale celého tímu. Športujem de facto dodnes. Obyčajne vstávam ráno okolo šiestej a približne 45 minút bicyklujem, či inak športujem, aby som prebudil telo a nadupal sa endorfínmi na celý deň, pričom sledujem spravodajstvo slovenské, nemecké, CNN. Dám si ľahké raňajky a môj obľúbený zelený čaj. Potom začína bežný pracovný manažérsky rytmus a končím niekedy okolo siedmej – ôsmej večer. Každý druhý deň sa snažím zájsť do fitnes centra, alebo hrám tenis. Voľný čas venujem štúdiu, alebo sa venujem charitatívnym záležitostiam. Ak mám dlhšie voľno rád chodím do hôr peši, alebo na bicykli a okrem toho si rád zabrnkám aj na gitare. So svojimi kolegami som založil skupinu T-band, ktorá hráva na firemných akciách.
Vyštudoval ste matematiku, dnes je z vás manažér. Získali ste viacero ocenení. Ktoré z ocenení si ceníte najviac?
Profesijné či manažérske ocenenia človeka vždy potešia, veď sú istým spôsobom ocenením jeho odborných schopností. Najviac si však cením ocenenie, ktoré som dostal za svoje občianske a filantropické aktivity. Je to ocenenie za sociálny čin roka, ktoré som dostal v roku 2003. Spolu s nadáciou DeDo a organizáciou Úsmev ako dar sme postavili sociálne zariadenie – krízové centrum v Dunajskej Lužnej. Ide o akýsi dom na polceste, kde sme pilotne overili, že to je tá správna cesta ako postupovať, aby deti odchádzajúce z detských domov po ukončení ústavnej starostlivosti nekončili na ulici a mohli sa v prijateľných podmienkach adaptovať a pripraviť na reálny život. Dnes podobné zariadenie funguje aj v Košiciach v rámci centra DORKA.
Ste zakladajúcim členom nadácie DeDo a pôsobíte aj v rámci organizácie Úsmev ako dar. Navyše o vás a vašej manželke je známe, že ste finančne aj materiálne podporovali niekoľko detí z detských domovov počas ich štúdia. Čo vás k tomu viedlo?
Po zamatovej revolúcii som pochopil, že je treba oveľa viac pomáhať ľuďom, ktorí sa v nových podmienkach nevedia o seba postarať tak, aby mohli žiť dôstojný život. Orientovali sme sa na deti z detských domovov, ktoré majú problém sa adaptovať a postupne upadajú do biedy. Nemajú šancu bez pomoci dosiahnuť ani vysokoškolské vzdelanie. Spolu s manželkou a ďalšími priateľmi sme začali robiť drobné aktivity a podporovať tieto deti, spočiatku v oblasti vzdelania. Viedol nás k tomu pocit spolupatričnosti, pocit solidarity a snaha pomôcť tým, ktorí si nevedia pomocť sami. To nakoniec vyústilo do prípravy viacerých koncepcií a dnes spolu s Úsmevom ako dar participujeme aj na akcii Aby každé dieťa malo rodinu. Venujem sa tomu intenzívne aj v súčasnosti, organizujeme preventívnu starostlivosť o deti a rodiny v kríze a pomáhame im sa z nej dostať. Myslím si, že každý človek by mal nielen verbálne, ale aj skutkami prejaviť to, na čom stojí ľudská spoločnosť od vekov – a to je láska k blížnemu a solidarita.
Zhováral sa Marián Angelovič
