Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský v rozhovore pre SITA priblížil aj to, prečo monitoroval protestné zhromaždenie, s čím sa na neho obracajú väznené osoby a čo zistil pri kontrolách policajných staníc.
Začnime najaktuálnejšími udalosťami. Parlament schválil transformáciu Úradu na ochranu oznamovateľov. Aký je Váš názor na tento krok, dotýka sa to širšej oblasti ochrany práv a právneho štátu?
Zrušenie súčasného úradu a jeho nahradenie novou inštitúciou vnímam ako mimoriadne negatívny a zároveň nebezpečný krok ohrozujúci nezávislosť tých inštitúcií, pre ktoré je nezávislosť základným stavebným prvkom ich činnosti. Samozrejme, že parlament má ústavné oprávnenie zriaďovať a rušiť štátne orgány. Mal by tak však robiť po intenzívnej verejnej a odbornej diskusií a na základe analýz a objektívnych dôvodov.
Žilinka a Dobrovodský vítajú verdikt Ústavného súdu. Ochrana oznamovateľov nesmie ustúpiť politickému tlaku
V demokratickom a právnom štáte je nezávislosť niektorých inštitúcií garantovaná práve preto, aby tieto orgány vydávali aj nepohodlné rozhodnutia bez ovplyvňovania politikmi, resp. inými orgánmi. Samozrejme, že aj s takýmito rozhodnutiami možno nesúhlasiť, no štandardným spôsobom preverenia zákonnosti takýchto rozhodnutí je ich súdny prieskum. Pokiaľ dotknuté subjekty s rozhodnutiami úradu nesúhlasia, sú oprávnené napadnúť ich žalobou na správnom súde, ktorý rozhodne o ich zákonnosti. To je štandardný spôsob vo vyspelej demokracii.
Aj preto som sa nedávno obrátil na Ústavný súd SR so stanoviskom, v ktorom som podporil návrh skupiny 63 poslancov a poslankýň Národnej rady SR na pozastavenie účinnosti nového zákona o Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti.
Zákon mal nadobudnúť účinnosť 1. januára 2026. Ústavnému súdu som dal do pozornosti to, že okamžitá účinnosť zákona môže viesť k nezvratným zásahom do základných práv a slobôd, najmä do slobody prejavu garantovanej článkom 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Ochrana oznamovateľov protispoločenskej činnosti je podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva neoddeliteľnou súčasťou tejto slobody. Kľúčovým problémom sú podľa môjho názoru nové ustanovenia zákona, ktoré umožňujú kedykoľvek preskúmavať už udelenú ochranu oznamovateľa, a to aj na podnet zamestnávateľa.
Takýto mechanizmus podľa môjho názoru vnáša do systému ochrany výraznú neistotu – nielen pokiaľ ide o podmienky získania ochrany, ale aj o jej trvanie. Oznamovateľ sa môže ocitnúť v stave, keď si nebude istý, či mu ochrana zostane zachovaná. Takáto neistota má potenciál odradiť jednotlivcov od toho, aby upozorňovali na závažné porušenia práva.
Štát pozýval oznamovateľov, aby mu dôverovali. Nový zákon však vysiela signál, že táto dôvera môže byť spätne spochybnená. Novo prijatý zákon odkazuje takto dôverujúcim oznamovateľom z minulosti, že to pozvanie k dôvere nebolo myslené až tak vážne. Po novom, to celé môže skončiť inak, t. j., že dôjde k spätnému zrušeniu ochrany.
Veľmi som sa potešil rozhodnutiu Ústavného súdu SR zo dňa 17. decembra, ktoré pozastavilo účinnosť tejto novely. Nateraz sa preto nič nemení. Teraz zostáva len vyčkať, ako dopadne rozhodnutie vo veci samej.
Ale na tomto mieste chcem povedať, že ako verejný ochranca práv budem aj naďalej stáť na strane jednotlivca, ktorý je voči súkolí štátnej moci často slabý a neviditeľný. Aj toto rozhodnutie súdu ukázalo, že inštitúcie na ochranu ústavnosti fungujú a že princíp minimalizácie zásahov do práv občanov zostáva základným stavebným kameňom našej demokracie.
V ten istý deň prijal Ústavný súd SR aj ďalšie dôležité rozhodnutie, ktoré vnímam ako zásadné pre ochranu základných práv a slobôd, ktoré potvrdzuje, že Slovensko zostáva krajinou, kde má občan pred štátnou mocou jasné záruky.
Ústavný súd sa stotožnil s mojou argumentáciou a vyhovel môjmu podaniu vo veci zákona o mimovládnych organizáciách. Týmto krokom bol zastavený pokus o neprimerané štátne zásahy, ktoré podkopávali princíp slobody, znemožňovali participáciu občianskej spoločnosti na verejnom živote a zavádzali neprijateľné „špicľovanie“ donorov aj dobrovoľníkov.
Takisto sa chcem opýtať na nedávnu novelizácia ústavy z pohľadu ochrany práv občanov. Zasahuje negatívne do tejto oblasti?
Ako som viackrát mediálne vyslovil a informoval poslancov už v júni 2025, obávam sa, aké následky bude mať novela Ústavy SR na uplatňovanie základných práv a slobôd.
V roku 2026 a 2027 budem preto podrobne sledovať ako orgány verejnej moci budú aplikovať ústavné zmeny v článku 7 odsekov 6 a 7. V týchto odsekoch 6 a 7 vidím ako verejný ochranca práv odňatie prednosti ľudských práv a slobôd vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv a práva Európskej únie pred slovenskými zákonmi.
Ide o odňatie prednosti v špecifických otázkach, ako sú ochrana života a ľudskej dôstojnosti, súkromného a rodinného života, manželstva, rodičovstva a rodiny, verejnej morálky, osobného stavu, kultúry a jazyka, ako aj súvisiace rozhodovanie v oblasti zdravotníctva, vedy, výchovy, vzdelávania, osobného stavu a dedenia.
Priebežne budem verejnosť informovať o tom ako sa aplikujú tieto nové ustanovenia a aký to má vplyv na práva a právne postavenie obyvateľov Slovenska. Budem sledovať či slovenské orgány nebudú používať tieto dva odseky ako právny základ pre nerešpektovanie rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva alebo Súdneho dvora Európskej únie v takzvaných „základných kultúrno-etických otázkach“.
Rovnako budem podrobne sledovať aj začaté konanie Európskej komisie takzvaný infringement pre novelizáciu ústavy.
Prejdime k činnosti orgánov činných v trestnom konaní – s akými problémami sa najčastejšie stretávate v tejto oblasti? Pretrváva problém neprimeraných zásahov? Zlepšili sa podmienky v celách predbežného zadržania (CPZ)? Je vedenie polície a rezortu vnútra naklonené spolupráci pri riešení problémov?
V rámci Národného preventívneho mechanizmu (NPM) neohlásených návštev v celách predbežného zadržania sa aj naďalej stretávame s problémami v súvislosti s materiálno-technickými podmienkami.
Najmä v letných mesiacoch, keď teploty pravidelne presahujú bežné limity, pretrvávajú v niektorých zariadeniach výrazne zhoršené mikroklimatické podmienky. Nedostatočné vetranie, absencia klimatizácie či technických prostriedkov na ochladzovanie priestorov spôsobujú, že osoby umiestnené v celách sú vystavené diskomfortu, ktorý môže nadobúdať aj rozmer neprimeraného zaobchádzania.
Napríklad Obvodné oddelenie Policajného zboru Galanta dočasne pozastavilo prevádzku CPZ v júli 2025 z dôvodu tepla a teda nevhodných podmienok na umiestnenie osoby v danom priestore. CPZ navštívené v roku 2025 taktiež nemali vychádzkové priestory, ani inštalované nástenné hodiny, a taktiež pretrvávala prax odoberania zdravotníckych pomôcok (hlavne okuliarov) a poučení.
Osobitnou témou sú tzv. určené priestory, ktorých využívanie je aj naďalej problematické. Národný preventívny mechanizmus dlhodobo upozorňuje, že tieto priestory predstavujú jedno z najrizikovejších miest z pohľadu ochrany pred zlým zaobchádzaním, keďže ich režim a evidencia podliehajú menšej transparentnosti než štandardné cely policajného zaistenia V rámci neohlásenej návštevy na Obvodného oddelenia Košice – Staré Mesto v roku 2025 NPM tím objavil neevidovaný určený priestor, ktorý nebol uvedený v oficiálnom zozname učených priestorov Policajného zboru.
Takáto situácia je závažná, keďže neevidovanie miest, kde môže dochádzať k obmedzeniu osobnej slobody, vytvára priestor pre nedostatočnú kontrolu zo strany zodpovedných orgánov a môže predstavovať priamy zásah do práv zadržaných osôb. Policajný zbor v júni 2025 prijal interné usmernenie definujúce minimálne štandardy pre určené priestory, ktorého implementácii sa plánujeme venovať.
Na začiatku roka som využil svoje právo ustanovené v zákone o verejnom ochrancovi práv a Národnej rade SR som preložil podľa paragrafu 24 zákona o verejnom ochrancovi práv „Mimoriadnu správu verejného ochrancu práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušeniu základných práv a slobôd konaním Policajného zboru“ spojenú s návrhom, aby bola prerokovaná na najbližšej schôdzi národnej rady.
Vyústením tragických udalostí v Košiciach kedy došlo k úmrtiu osoby po zákroku policajta, dlhodobej konzistentnej aktivity verejného ochrancu práv v oblasti ochrany pred zlým zaobchádzaním, skĺbených s jednou z priorít, na ktorých svoj mandát vykonávam a v snahe presadiť dlhodobo nerealizované odporúčania verejných ochrancov práv, som pripravil a predložil túto mimoriadnu správu o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušeniu základných práv a slobôd.
Aj napriek tomu, že parlament túto mimoriadnu správu nezval na vedomie, s potešením konštatujem, že viaceré odporúčania v nej obsiahnutú sa v praxi realizujú. Za najvýznamnejšie považujem postupné zavádzanie telových kamier, zapájanie mojich poznatkov do policajnej výučby a postupnú revíziu ciel policajného zaistenia a určených priestorov.
Aktuálne Ministerstvo vnútra SR začalo medzirezortné pripomienkové konanie k novele zákona o Policajnom zbore SR. Zmenu zákona som dlhodobo žiadal a ponúkol veľa legislatívnych a nelegislatívnych odporúčaní v Mimoriadnej správe verejného ochrancu práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušeniu základných práv a slobôd konaním Policajného zboru.
Už teraz môžem privítať zmenu, že legislatívny návrh zavádza povinnosť nadriadeného policajta zisťovať pri každom použití donucovacích prostriedkov jeho podriadenými, či bol zákrok vykonaný v súlade so zákonom. Návrh zákona však ešte analyzujeme. Pripomienkové konanie končí 31.decembra tohto roka.
V posledných rokoch rezonovala aj problematika podmienok v rámci výkonu väzby obvinených. Riešite prípady aj z tejto oblasti, prípadne z oblasti odsúdených vo výkone trestu? Je potrebné akútne v tejto oblasti niečo meniť?
Najmenej 150 až 200 podnetov ročne, ktoré mi prichádzajú, sa týka osôb vo výkone trestu alebo väzby. Najčastejšie ide o sťažnosti na zdravotnú starostlivosť, najmä dlhé čakacie doby a nedostupnosť špecialistov. Významnú časť tvoria aj podnety na materiálne podmienky v ústavoch – stav a vybavenie ciel, kvalitu oblečenia a stravy, či nedostatok denných aktivít a možností práce alebo vzdelávania.
Odsúdení často upozorňujú aj na nízke zárobky, vysoké ceny v bufetoch a frekvenciu osobných prehliadok, ktoré môžu byť psychicky zaťažujúce. Tieto témy poukazujú na to, že jadrom problémov väzenstva nie je len právna úprava, ale aj každodenná kvalita života a dôstojnosť odsúdených.
Z aktuálneho nastavenia systému vyplýva, že odsúdení nemajú možnosť aktívne ovplyvniť svoje umiestnenie, čo vedie k veľkému množstvu žiadostí o premiestnenie ročne. V systéme chýba spravodlivý mechanizmus, ktorý by zabezpečil rovnaký prístup a predvídateľnosť rozhodovania. Prijatá novela zákona o výkone trestu odňatia slobody by však mala pomôcť, pretože predpokladá umiestnenie odsúdeného (okrem ďalších kritérií) aj na základe jeho preferencie.
V súvislosti s väzobným stíhaním je tiež potrebné pripomenúť, že v štandardnom režime obvinení trávia väčšinu dňa, teda 23 hodín v celách s obmedzeným prístupom k aktivitám. Táto prax nie je v súlade s medzinárodnými štandardmi, a preto bola identifikovaná potreba rozšírenia ponuky aktivít, najmä pre ženy a osoby so psychickými ťažkosťami. Obvinené osoby v kolúznej väzbe, vzhľadom na zvýšenú mieru izolácie a obmedzený kontakt s vonkajším svetom, si vyžadujú osobitnú pozornosť a prístup.
V minulosti rezonovala aj kritika podmienok v zariadeniach na zaistenie cudzincov. Zároveň dlhodobo čelí kritike cudzinecká polícia v súvislosti s nezvládnutým náporom cudzincov. Máte podnety aj z tejto oblasti?
V oblasti registračného systému na oddeleniach cudzineckej polície momentálne evidujeme viac ako 40 podaní, ktoré v drvivej väčšine poukazujú na samotnú nedostupnosť rezervačného systému. Najčastejším problémom je dlhodobý nedostatok voľných termínov, prípadne ich úplná absencia, v dôsledku čoho sa žiadatelia objektívne nemôžu objednať na podanie žiadosti o pobyt.
S tým úzko súvisí aj nefunkčnosť webovej stránky – stránky sa často vôbec nenačítajú alebo „padajú“ priamo v procese registrácie, čo znemožňuje dokončiť rezerváciu.
K týmto primárnym problémom sa pridávajú závažné „sekundárne“ dopady, ktoré vyplývajú z nemožnosti podať žiadosť v zákonom stanovenej forme a lehote.
Ide napríklad o nemožnosť zapísať dieťa do školy, nastúpiť do dohodnutého zamestnania alebo vôbec začať vykonávať prácu, ale aj o hrozbu odlúčenia rodiny a riziko vyhostenia po uplynutí povoleného pobytu, čo sa výrazne dotýka najmä manželských párov, kde je jeden z manželov občanom Slovenskej republiky a druhý občanom tretej krajiny. Podania poukazujú aj na to, že ani využitie elektronickej komunikácie so štátom problém nerieši – aj v prípade podania žiadosti elektronicky je potrebné osobné nasnímanie biometrických údajov, na ktoré si žiadateľ musí opäť rezervovať termín v tom istom systéme.
V praxi tak nie je rozdiel medzi osobným a elektronickým podaním – v oboch prípadoch je žiadateľ „zablokovaný“ na nedostupnom rezervačnom systéme. Zvlášť citlivo sa nedostupnosť systému prejavuje pri prístupe k zdravotnej starostlivosti, kde osoby bez platného pobytového dokladu majú nárok len na neodkladnú starostlivosť, čo je problematické najmä pri tehotných ženách a prístupe k pôrodnej starostlivosti.
Na druhej strane hodnotím pozitívne informáciu, ktorú nedávno prinieslo Ministerstvo vnútra SR o posilňovaní personálnych kapacít cudzineckej polície. V Bratislave má pribudnúť 50, v Banskej Bystrici 25 a v Prešove 25 zamestnancov.
V uplynulom roku sa do povedomia dostala aj problematika podmienok v reedukačných centrách. Zapojila vás generálna prokuratúra do riešenia tejto záležitosti? Boli už najzávažnejšie problémy v tejto oblasti vyriešené?
V minulom roku som spolu s kolegyňami z Kancelárie absolvoval niekoľko stretnutí pracovnej skupiny k riešeniu systémových zmien v reedukačných centrách. Ministerstvo školstva pripravilo návrh Koncepcie rozvoja špeciálnych výchovných zariadení v Slovenskej republike na roky 2024 až 2026, ktorý sme výrazne pripomienkovali najmä z hľadiska ochrany základných práv a slobôd detí v nich umiestnených.
Následne ministerstvo pripravilo novelu školského zákona a ďalších súvisiacich právnych predpisov, ktoré majú prispieť k zmenám v poskytovaní starostlivosti v reedukačných a diagnostických centrách. Novela nadobudne účinnosť 1. januára 2026 a uvidíme, ako sa v praxi premietne a či sa v budúcnosti zlepší úroveň dodržiavania základných práv týchto detí.
Nedávno rezonovala aj problematika smrtiacich požiarov v marginalizovaných komunitách. Je možné problematiku chudoby označiť za ľudskoprávny problém?
Už pri nástupe do funkcie som sa viackrát vyjadril, že chudobu považujem za najväčšiu ľudskoprávnu výzvu dnešnej doby, príčinu aj následok porušovania ľudských práv.
Chudoba pritom môže mať rôzne podoby a zasahovať do rôznych sfér základných práv a slobôd – od práva na dôstojný život, cez právo na vzdelanie a zdravotnú starostlivosť, až po právo na sociálne zabezpečenie. Aj z tohto dôvodu som v minulosti organizoval dva okrúhle stoly za účasti zástupcov ministerstiev, kompetentných orgánov verejnej moci, poskytovateľov sociálnej a zdravotnej starostlivosti, či tretieho sektora na tému chudoby.
Cieľom týchto okrúhlych stolov bola výmena poznatkov s cieľom navrhnutia opatrení, ktoré budú viesť k eliminácii prípadov, v ktorých človek prepadne sieťou sociálno-zdravotnej starostlivosti. Tému chudoby teda vnímam citlivo a v širšom kontexte. Je totiž našou kolektívnou zodpovednosťou zabezpečiť, aby nikto nezostal zabudnutý a na okraji spoločnosti.
V akých oblastiach života na Slovensku ešte podľa Vás dochádza k porušovaniu ľudských a občianskych práv, aké sú prípadne najvypuklejšie prípady?
Medzi najvýznamnejšie prípady, ktorými som sa v minulom období zaoberal, patril postup štátu voči cudzincom umiestneným v provizórnych zariadeniach vo Veľkom Krtíši a v zariadení v Opatovskej Novej Vsi.
Kontroly preukázali, že cudzincom boli bez dostatočného právneho základu odoberané osobné veci vrátane mobilných telefónov a samotné obmedzenie osobnej slobody v takýchto podmienkach nemalo oporu v zákone. Konštatoval som porušenie práva na osobnú slobodu a zákazu neľudského a ponižujúceho zaobchádzania a otvoril som intenzívnu komunikáciu s Ministerstvom vnútra SR a Generálnou prokuratúrou SR, čím som prinútil štátne orgány reflektovať potrebu legislatívnej nápravy a zmeny praxe.
Dôležitou oblasťou bola aj zákonnosť používania donucovacích prostriedkov príslušníkmi Policajného zboru. V jednom z podnetov som sa zaoberal zákrokom, pri ktorom policajti použili donucovacie prostriedky voči mužovi odmietajúcemu preukázať totožnosť, pričom o zákroku vôbec nespísali povinný úradný záznam. Konštatoval som nesprávny úradný postup a svoje zistenia som využil na formulovanie odporúčaní k lepšej dokumentácii, kontrole a transparentnosti policajných zákrokov.
Zo systémového hľadiska stojí za zmienku aj prieskum zameraný na poplatky v zdravotníctve, ktorý som začal v októbri 2025. Stimulom k tomuto prieskumu mi boli individuálne podnety, z ktorých vyplývala reálna nedostupnosť niektorých zdravotných výkonov, ktoré majú byť plne uhrádzané zo zdravotného poistenia, ale aj kreativita mnohých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti pri tvorbe ich cenníkov.
Výsledky prieskumu by som chcel prezentovať na konci prvého kvartálu roku 2026, pričom verím, že aj na základe mojich záverov a odporúčaní sa podarí docieliť zvýšenie právnej istoty a ochrany pacientov, zrozumiteľnosť a spravodlivosť v oblasti poplatkov či posilnenie dohliadacích mechanizmov a koordinácie medzi inštitúciami.
V súvislosti so zdravotnou starostlivosťou zarezonovala aj téma úhrady nekategorizovaných liekov z verejného zdravotného poistenia v tzv. výnimočnom režime. Vzhľadom na nejasné a nejednotné kritéria, ktoré si navyše určujú zdravotné poisťovne samy, ako aj existujúci výdavkový strop pre tieto výnimkové lieky, som sa v máji 2025 obrátil na Ústavný súd SR s návrhom na začatie konanie vo veci súladu právnych predpisov, keďže som dospel k záveru, že súčasná právna úprava liekov na výnimku je v rozpore s pozitívnymi záväzkami štátu vyplývajúcimi z Ústavy. Keďže
predmetná téma má široký spoločenský dosah, krátko po podaní návrhu som zvolal okrúhly stôl na túto tému, ktorého sa zúčastnili zástupcovia ministerstiev, zdravotných poisťovní, prokuratúry, kontrolných orgánov ako aj pacientskych organizácií.
V oblasti vlastníckych práv som sa zaoberal dlhodobo nevyváženým postavením vlastníkov pozemkov v ochranných pásmach energetických stavieb. Podávateľ poukázal na to, že vlastníci znášajú daňové a iné povinnosti, kým ich pozemky sú znehodnotené zákonným vecným bremenom, fakticky nepredajné a bez primeranej náhrady. Preskúmal som súlad ustanovenia paragrafu 96 ods. 4 zákona o energetike s ústavnou ochranou vlastníckeho práva a na problém som upozornil kompetentné orgány aj verejnosť, čím som otvoril odbornú diskusiu o potrebe úpravy právnej úpravy v prospech spravodlivejšej kompenzácie vlastníkov.
V kontexte politických práv a slobôd som upozornil na riziká navrhovaných legislatívnych zmien týkajúcich sa práva zhromažďovať sa. V pripomienkach k návrhu zákona som zdôraznil, že dôvody na zákaz zhromaždenia musia byť formulované úzko, jednoznačne a musia sa viazať na reálnu a priamu hrozbu, nie na abstraktné alebo hypotetické riziká. Tým som prispel k tomu, aby sa do právneho poriadku nedostali ustanovenia umožňujúce extenzívny výklad a potenciálne zneužívanie zákazu zhromaždení proti legitímnym formám občianskeho protestu a verejnej participácie.
Ľudia z Vášho úradu v priebehu tohto roka vykonávali monitoring situácie na protestných zhromaždeniach. Čo vás viedlo k takémuto kroku? Súviselo to aj s prijatým „lex atentát“, kde ste konštatovali nedostatočné záruky na ochranu práva na zhromažďovanie v súvislosti s prijatými obmedzeniami?
Ako verejný ochranca práv nechránim slobodu zhromažďovať sa len v legislatívnej rovine, ale ako vždy je potrebné na ľudské práva a slobody pozerať v praxi. Doslova na ulici. Vnímal som závery zo zasadnutia Bezpečnostnej rady SR z 23. januára 2025.
Vzhľadom na tvrdenia, ktoré odzneli, som nadobudol obavu, že by mohlo dôjsť k využitiu mocenského postavenia Policajného zboru voči účastníčkam a účastníkom protestného zhromaždenia. Aj z tohto dôvodu som sa rozhodol – vôbec prvýkrát v histórii ombudsmanskej inštitúcie na Slovensku – pre nezávislý monitoring protestného zhromaždenia. Podobné monitoringy vykonávajú napríklad aj kolegovia ombudsmani v Berlíne či v Rakúsku. S nimi som mal možnosť prekonzultovať metodiku monitoringu protestného zhromaždenia.
Spolu so zamestnankyňami a zamestnancami Kancelárie verejného ochrancu práv som monitoroval protestné zhromaždenie, ktoré sa konalo 24. januára 2025 na Námestí slobody v Bratislave. Celkovo bolo vytvorených sedem monitorovacích tímov, ktoré tvorilo 14 zamestnankýň a zamestnancov Kancelárie.
Monitoring mal dva základné ciele. Prvým bolo zaznamenávanie prípadného použitia donucovacích prostriedkov zo strany Policajného zboru, jeho dokumentácia a následná možnosť objektívne posúdiť dôvodnosť a primeranosť použitia donucovacích prostriedkov. Druhým cieľom bolo samotné pôsobenie prítomných monitorovacích tímov a snaha o apel na pokojný priebeh protestného zhromaždenia.
Aj na základe správ monitorovacích tímov môžem konštatovať, že protestné zhromaždenie prebehlo pokojne a bolo profesionálne zvládnuté, ako zo strany zvolávateľov, tak aj Policajného zboru. Aj touto cestou sa chcem všetkým aktérom poďakovať za profesionalitu a súčinnosť. Na protestnom zhromaždení nedošlo k porušeniu základných práv a slobôd.
Aj naďalej plánujem využívať svoju právomoc monitorovať zhromaždenia a uplatňovanie práva na slobodu prejavu. Budem sa zameriavať najmä na prípady, kedy budú existovať objektívne obavy, že počas zhromaždenia môže dôjsť zo strany polície k použitiu donucovacích prostriedkov voči zhromaždeným.
Európsky súd pre ľudské práva Vám ešte v lete zamietol žiadosť o intervenciu v medzištátnej sťažnosti Slovenskej republiky proti Belgickému kráľovstvu vo veci smrti slovenského občana Jozefa Chovanca. Angažujete sa ešte nejako v tomto prípade a sú ešte nejaké možnosti konať?
Prípad z pozície verejného ochrancu práv už iba sledujem a najmä budem čakať na rozhodnutie ESĽP v tejto veci. V prípade pána Chovanca sme aj s mojou predchodkyňou vyčerpali všetky právne možnosti, ako vo veci ďalej intervenovať. Okrem žiadosti o vstup do konania pred ESĽP som opakovane komunikoval s našim Ministerstvom spravodlivosti, prípadne aj moja predchodkyňa oslovila svojho Belgického kolegu so žiadosťou o angažovanie s v tomto prípade.
V tomto štádiu konania však už pre mňa nezostávajú ďalšie právne možnosti, ktoré by som mohol využiť. Ak by sa však v priebehu času ešte nejaká možnosť objavila, pokúsim sa ju využiť.
Som rád, že v iných prípadoch, ktoré napríklad smerovali voči Slovenskej republike ESĽP pripustil našu intervenciu. Napríklad v prípade Salay proti Slovenskej republike ESĽP vydal historicky prvý rozsudok, v ktorom rozhodol, že Slovenská republika diskriminovala rómskeho žiaka, ktorý bol zaradený do špeciálnej triedy pre deti s ľahkým mentálnym postihnutím. Nedávno mi ESĽP povolil vstup do konania v prípade Miko a Jano proti Slovensku.
Tento prípad sa týka policajného zásahu v obci Milhosť z roku 2023, pri ktorom podľa zistení Kancelárie verejného ochrancu práv došlo k závažným porušeniam základných práv a slobôd, vrátane práv maloletých.
