BRATISLAVA 7. júla (WEBNOVINY) – Doterajšie skúsenosti zo všeľudovým hlasovaním na Slovensku nie sú pozitívne. Zo šiestich referend, ktoré sa konali od vzniku samostatnej Slovenskej republiky, boli štyri neúspešné v rokoch 1994, 1998, 2000 a 2004, v roku 1997 bol plebiscit zmarený a iba jedno referendum – o vstupe SR do EÚ bolo platné. Pri dnešnom vyhlásení referenda iniciovaného stranou Sloboda a Solidarita (SaS) na 18. septembra nemohol prezident Ivan Gašparovič nič iné urobiť, keďže sa neobrátil na Ústavný súd SR. „Je viazaný Ústavou SR a termínmi, ktoré sú dané a nemohol nič iné urobiť,“ povedal pre agentúru SITA Peter Novotný z Občianskeho oka. Upozornil, že aj keby bolo referendum spojené s komunálnymi voľbami, ktoré budú 27. novembra, tak zákon neumožňuje spojiť ich do rovnakých okrskových komisií – volebných miestností.
Spojenie referenda s voľbami na Slovensku zatiaľ úspech referendu neprinieslo. V roku 1998 sa referendum spojilo s parlamentnými voľbami a v roku 2004 s prezidentskými voľbami, pripomenul Novotný. Na to, aby všeľudové hlasovanie (referendum) bolo platné, musí sa na ňom podľa ústavy zúčastniť nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda.
Novotný nepovažuje za vhodné ani spojenie otázok, ktoré sú v referende iniciovanom stranou SaS. Niektoré naozaj vyvolávajú veľa otázok o vhodnosti takéhoto referenda, napríklad zmena ústavy referendovou otázkou o znížení počtu poslancov Národnej rady SR zo 150 na 100, tvrdí. Štyri zo šiestich otázok sa objavili v programe nastupujúcej vlády Ivety Radičovej a bolo by lepšie ich riešiť na politickej úrovni. Sú to otázky týkajúce sa poslaneckej imunity, volieb cez internet, zrušenia koncesionárskych poplatkov i zmien v tlačovom zákone.
Za spornú považuje Peter Novotný otázku, ktorá žiada umožniť voľbu poslancov NR SR a poslancov Európskeho parlamentu cez internet. „Internet nie je dostatočne bezpečné médium na hlasovanie vo voľbách a presvedčili sa o tom už rôzne európske štáty. Okrem Estónska žiadna európska krajina k tomu nepristúpila„. Problém je tiež v tom, že podľa Ústavy SR návrhy prijaté v referende vyhlási Národná rada SR rovnako ako zákon a v prípade technicky zložitého problému, ako je hlasovanie cez internet, by sa zákon, ktorý by to upravil, nemohol len tak jednoducho prijať, zdôraznil.
Mnohé pochybnosti a otázky sú podľa Novotného, ktorý sa volebným systémom venuje už roky, vyvolané legislatívou. Za dosť nevhodnú považuje úpravu referenda v Ústave SR. V mnohých štátoch poznajú rôzne typy plebiscitu – niektoré môžu meniť len zákon, iné aj ústavu a vtedy to ešte musí potvrdiť parlament, tak je to napríklad v Taliansku. Aj preto by sa touto témou mal podľa Novotného zaoberať nový parlament. Mal by do budúcna zvážiť, či je možné a vhodné meniť ústavu cez referendum. Kvalitný nie je ani zákon o spôsobe vykonania referenda. Zákon napríklad neobsahuje pravidlá pre informačnú kampaň pred referendom, hovorí len o prieskumoch verejnej mienky a o informovaní voličov o konaní referenda. Združenia Občianske oko aj Memo 98 sa už v minulosti snažili, aby zákon o referende mal zakotvenú volebnú kampaň, no nestalo sa tak.
Prezident Ivan Gašparovič v pondelok 6. júla vyhlásil referendum iniciované SaS na 18. septembra. Občania sa v ňom vyjadria k šiestim otázkam – zrušeniu koncesionárskych poplatkov, obmedzeniu poslaneckej imunity, zníženiu počtu poslancov, stanoveniu maximálnej ceny vládnych limuzín, voľbám cez internet a zmene v tlačovom zákone. SaS, ktorá uspela vo voľbách, presadila štyri body referenda do programových téz novej stredopravej koalície SDKÚ-DS, SaS, KDH a Most-Híd. Predseda SaS Richard Sulík očakával, že sa plebiscit bude konať 27. novembra, teda v deň komunálnych volieb.
Predseda SaS Richard Sulík považuje termín vyhlásenia referenda za legitímne právo prezidenta. Ako ďalej pre agentúru SITA povedal, jeho strana sa vyjadrí k dátumu vyhlásenia na budúci týždeň.
SITA