Chápeme, že to, čo sa deje na Ukrajine, ďaleko presahuje samotnú Ukrajinu. Chápeme, že je spochybnený multilaterálny poriadok založený na pravidlách a zásadách Charty OSN.
Okno do sveta: Putin urobil strategickú chybu. Čítal západné médiá a uveril im (rozhovor)
Konštatuje veľvyslankyňa Španielského kráľovstva na Slovensku Lorea Arribalzaga Ceballos v podcaste Miroslava Wlachovského Okno od sveta. Približuje dôvody rozhodnutia, prečo sa Španielsko podujalo prevziať velenie mnohonárodnostného práporu NATO v regióne, ktorý zahŕňa Slovensko a Maďarsko, a zároveň poskytnúť 780 svojich vojakov.
Po útoku Ruska na Ukrajinu vo februári 2022, bruselský summit NATO rozhodol, že vytvoríme štyri nové bojové skupiny v krajinách východného krídla, ktoré nemajú bojové skupiny. Jednou z nich bolo Slovensko, dodáva veľvyslankyňa.
V rozhovore sa dozviete aj to:
- prečo si Španieli vybrali na rozmiestnenie síl Slovensko
- čo znamená 360° prístup k bezpečnosti
- akú 700 rokov fungujúcu továreň kúpili slovenskí investori v Španielsku
- o čom rokoval v Španielsku minister obrany Robert Kaliňák
- koľko percent španielskeho obyvateľstva tvoria migranti
- čo pripravuje EÚ, aby tlmila migračnú vlnu z Afriky
- prečo sa za 25 rokov nepodarilo dotiahnuť dohodu EÚ s Mercosur – Juhoamerickým združením voľného obchodu
- koľko turistov navštívi každý rok Španielsko a koľko z nich je zo Slovenska
>>> Video podcast Okno do sveta
Relácie Okno do sveta si môžete vypočuť aj na >>> Spotify
MW: Chcem hovoriť o Slovensku a Španielsku a o našich vzťahoch a o našej kooperácii v oblasti obrany. Obrana je teraz v Európe zastrešujúcou témou pre ruskú agresiu na Ukrajine. Vojna trvá už viac ako dva roky a vaši vojaci prichádzajú, alebo už sú tu na Slovensku. Prečo sa Španielsko rozhodlo pomôcť práve nám? Ak sa nemýlim, pôjde pravdepodobne o najväčší kontingent španielskych vojakov mimo Španielska.
AC: Chcem to zasadiť do kontextu našich bilaterálnych vzťahov. Na samite NATO vo Vilniuse v roku 2023 bol oznámený záväzok španielskeho premiéra Pedra Sáncheza rozmiestniť španielske jednotky na Slovensku v rámci posilnenej predsunutej prítomnosti NATO na východnom krídle.
Myslím si, že toto rozhodnutie posúva naše bilaterálne vzťahy na novú úroveň, a to nielen kvantitatívne, ale aj kvalitatívne. V predchádzajúcich troch desaťročiach sme mali priateľské bilaterálne vzťahy. Španielsko a Slovensko vlastne predstavujú geografické konce Európskej únie.
Naše priateľské vzťahy sa týkali dvoch oblastí. Na jednej strane to bola oblasť vzdelávania a výučby španielčiny. Najvýznamnejší je asi náš program bilingválnych gymnázií. V súčasnosti navštevuje týchto sedem škôl 1 200 študentov, ktorí po skončení štúdia môžu získať aj ekvivalentný španielsky maturitný titul.
Druhou hlavnou oblasťou našich bilaterálnych vzťahov je prítomnosť španielskeho biznisu na Slovensku. V súčasnosti evidujeme približne 60 španielskych firiem, väčších aj menších, ktoré tú pôsobia. Naša prítomnosť sa týka najmä dvoch oblastí.
Verejnej infraštruktúry, kde má Španielsko veľmi dôležité medzinárodne významné firmy a automobilového priemyslu. Naše krajiny majú v tomto ohľade veľkú synergiu. Mám na mysli hospodárske aj výrobné väzby. Minulý rok viac ako polovica nášho bilaterálneho obchodu súvisela s automobilovým priemyslom, či už ide o hotové výrobky, alebo komponenty. Takže toto boli najväčšie dva piliere našich vzťahov počas týchto 30 rokov.
Ale väčšinu tohto obdobia sa politické a obranné záležitosti riešili najmä v Bruseli, v rámci nášho spoločného členstva v Európskej únii a NATO. A práve to sa teraz zmenilo zmieneným rozhodnutím, napriek tomu, že bolo prijaté aj v rámci NATO. Otvorí sa tým, myslím, veľké pole pre naše bilaterálne vzťahy.
Vráťme sa teda k tomu, čo ste spomínali, ako bolo toto rozhodnutie prijaté. Ako ste povedali, všetko sa to deje v rámci prispôsobovania sa NATO zmenám v geostrategickom, v bezpečnostnom prostredí v Európe v dôsledku ruskej nezákonnej anexie Krymu v roku 2014.
NATO začína rozvíjať svoju obrannú a odstrašujúcu, svoju posilnenú predsunutú prítomnosť na východnom krídle aliancie. Španielsko sa od začiatku výrazne angažovalo v tejto oblasti. Boli sme prítomní v Lotyšsku, zúčastňujeme sa na leteckej politike v Pobaltí. Boli sme prítomní aj v Čiernom mori a tiež v Bulharsku.
Poslali ste tam lietadlá, však?
Áno, ale aj v Lotyšsku sme mali dôležitý kontingent, takže sme sa od začiatku angažovali. A potom sa 22. februára začala plnoformátová operácia na Ukrajine. Následne bruselský summit NATO, rozhodol, že vytvoríme štyri nové bojové skupiny v krajinách východného krídla, ktoré ich nemajú. Jednou z nich bolo aj Slovensko.
Následne na madridskom samite v roku 2022, ktorý sa konal pri príležitosti 40. výročia nášho vstupu do NATO, sa rozhodlo, že sa zväčší veľkosť týchto mnohonárodných bojových skupín na brigády. Potom sa v rámci Aliancie začal proces hľadania, kto by bol schopný ponúknuť sily a zastrešovať túto operáciu.
Španielsko sa ponúklo, že bude zastrešovať mnohonárodné brigády v tomto regióne, ktorý zahŕňa Maďarsko a Slovensko. Po viacerých rokovaniach sa rozhodlo, že Slovensko je najvhodnejším miestom na rozmiestnenie síl. A musím povedať, že jedným z dôležitých faktorov rozhodovania bola ústretovosť slovenských orgánov.
Španielsko má naozaj veľmi dôležitý záväzok s vysielaním vojakov do zahraničia. V priemere máme mimo Španielska 3 000 vojakov. Tento rok sa zúčastníme na 16 zahraničných misiách na štyroch kontinentoch, a to v rámci EU, OSN alebo NATO. Samozrejme.
V posledných mesiacoch som bola v úzkom kontakte s najvyššími predstaviteľmi ozbrojených síl. Títo vysokí predstavitelia, ktorí majú veľké skúsenosti, mi povedali, že boli prekvapení, s akou ústretovosťou sa tu stretli zo strany slovenských ozbrojených síl.
Čiže nie ja ako španielsky veľvyslanec na Slovensku hovorím pekné veci o Slovensku, ale práve najvyšší predstavitelia našich ozbrojených síl mi hovoria, že sú nadšení z ústretovosti, s ktorou sa stretli u slovenských kolegov. Takže to im určite pomohlo pri rozhodovaní.
To sa dobre počúva. Pred niekoľkými mesiacmi som navštívil vaše ministerstvo a mal som ten istý pocit. Takže hovoríme teraz o približne 700 vojakoch?
Presne tak. Najväčšia skupina je umiestnená v Lešti a máme aj menšiu skupinu v Kuchyni. Na Slovensko umiestňujeme 780 vojakov z 3000. Čiže 26 percent nášho nasadenia v zahraničí sa bude nachádzať práve u vás. Nasadzovali sme ich postupne, pretože preberáme zastrešovanie od Českej republiky.
Takže počas tohto prvého polroka sme po dohode s našimi českými spojencami postupne nasadzovali našich vojakov, kým oni svoju prítomnosť znižovali. Od 1. júla preberáme velenie mnohonárodného práporu škálovateľného až po brigádu.
Chcem vám za to poďakovať, pretože si myslím, že je to veľmi dôležité nielen pre obranu, ale aj pre naše pochopenie toho, ako NATO funguje a ako si národy, ktoré sú členskými štátmi NATO, navzájom pomáhajú. A v čase krízy vždy spoznáte priateľov. Vtedy vám ľudia prichádzajú na pomoc. A ja som veľmi vďačný, že Španielsko sa rozhodlo prísť na Slovensko a posilniť našu obranu. Ale to je len jedna časť našej spolupráce. Viem, že tiež posilňujeme spoluprácu v obrannom priemysle, pretože vojakom musíte dať muníciu a musíte im dať tie „nástroje“. Keď sa pozrieme na Ukrajinu, chýbajúca munícia proti ruskej agresii, je najväčší problém. V podstate musíme posilniť kapacity európskeho obranného priemyslu. Pokiaľ viem už existujú dobré príklady spolupráce v obrannom priemysle medzi Slovenskom a Španielskom. A máme nejakú spoločnosť u vás, ktorej sa celkom dobre darí.
Tá slovenská investícia zo strany MSM Group sa uskutočnila ešte predtým, ako došlo k invázii na Ukrajinu v plnom rozsahu.
Bolo to v roku 2020, keď MSM prevzala Fabrica de Municiones Granada spoločnosti GDELS Santa Bárbara Sistemas. Továreň nedávno oslávila 700. výročie vzniku, čo je dosť pôsobivé. Nepamätám si to presne, ale o výrobe pušného prachu informujú nejakí arabskí kronikári už z roku 1324.
Investícia MSM je v poslednom čase najvýznamnejšou slovenskou investíciou v Španielsku. Pôvodne mali koncesiu do roku 2026. Po ruskej invázii tu bola možnosť, aby významne prispeli k plánom Európskej únie na podporu Ukrajiny poskytnutím munície. To si vyžadovalo investície na rozšírenie výrobných kapacít. Minulý rok požiadali španielske ministerstvo obrany o predĺženie povolenia, ktoré majú na výrobu. Dostali povolenie na 10 rokov a dá sa ďalej predĺžiť.
To malo aj vplyv na naše bilaterálne vzťahy. Mali sme tu začiatkom mája našu ministerku obrany. Stretla sa s ministrom Robertom Kaliňákom, ktorý ju sprevádzal počas celej návštevy. A potom minister Kaliňák pricestoval 30. mája do Španielska. Musím povedať, že sme mu veľmi vďační, že dodržal termín návštevy, pretože tá bola naplánovaná ešte pred útokom na premiéra Roberta Fica. A sme veľmi vďační za to, že prišiel napriek kritickej situácii a úlohám, ktoré musel prevziať na seba.
Ministri sa teda stretli. Hovorili sme nielen o nasadení, ale aj o celom rade ďalších oblastí. Hovorili sme o protivzdušnej obrane. Hovorili sme aj o možnosti výmeny postupov v iných oblastiach, napríklad o účasti armády na pomoci hasičom. Myslím tým letné požiare. Viete, pre klimatické zmeny a suchá, máme problém s letnými požiarmi. A Slovensko s tým úspešne pomáha v iných krajinách.
V krátkosti sa vrátim k otázke o dôvodoch, prečo sa Španielsko rozhodlo prísť na Slovensko. Chcem povedať, že počas vášho pôsobenia vo funkcii ministra ste mali možnosť zúčastniť sa na niektorých stretnutiach ministrov NATO, takže viete, že jednou z našich hlavných myšlienok v NATO je, že presadzujeme 360° prístup k bezpečnosti.
Popri hrozbách, ktoré sú v našej bezprostrednej blízkosti, cítime, že by sme sa mali tiež, napriek geografickej vzdialenosti od Ukrajiny, sa zapájať aj tu. Chápeme, že to, čo sa deje na Ukrajine, ďaleko presahuje samotnú Ukrajinu. Chápeme, že je spochybnený multilaterálny poriadok založený na pravidlách a zásadách Charty OSN. Takže to, čo je tu v stávke, je naozaj, myslím výzva pre všetkých tých, ktorí veria v mnohonárodný systém.
Presne tak. Nejde len o to, že jedna krajina napadla druhú. Je to najväčšia výzva pre medzinárodný poriadok v tom zmysle, že Rusko porušilo niekoľko pravidiel a záväzkov medzinárodného práva. Spomínali ste, že dnes máte 360° prístup. Tento rok sme oslávili 20. výročie vstupu Slovenska do NATO aj do EÚ. Ja som v tom čase bol na našom veľvyslanectve vo Washingtone a spomínam si, že množstvo informácií sa zrazu znásobilo, bolo to štyrikrát či päťkrát väčšie ako predtým. Je tu potreba mentálnej zmeny, keď myslíte ako Európania, tak nejde len o vaše hranice, ale o oveľa širšie hranice, o európske hranice. Takže musíte myslieť na hranice v Grécku, v Španielsku, v severských a pobaltských krajinách. Takto by mal skutočne Európan premýšľať o celej oblasti, pretože je to náš spoločný projekt a naša spoločná obrana. Povedali ste, že v súlade s prístupom 360°, musíte myslieť na východné krídlo. Pre nás to znamená, že musíme myslieť na Afriku a na Blízky východ a ďalšie časti, s ktorými je Európa prepojená. Takže sa chcem spýtať na dianie v Afrike, ktorá je jednou zo španielskych priorít. Ako by sme mali uvažovať o vzťahoch s Afrikou?
Áno, je potrebné pozerať sa za hranice Európy. To sa týka všetkých krajín. Myslím tým, že naša zahraničná politika je podmienená našou históriou a geografiou. Pokiaľ ide o Španielsko, geografia a história z nás samozrejme urobili európsku krajinu, ale sme aj stredomorskou krajinou. Ako ste spomenuli, máme hranicu s Afrikou. Nemáme len námorné hranice, ale aj pozemné hranice s Afrikou.
Ceuta a Melilla sú autonómne mestá, myslím na severe kontinentu. A sme tiež atlantickou krajinou, a teda americkou krajinou. Španielsko je aj americký národ, to je citát z prejavu, ktorý predniesol kráľ Filip VI. v čase, keď bol korunným princom. Pripomeniem, že sme oslávili 10 rokov od jeho nástupu na trón.
Podľa prieskumov verejnej mienky si viac ako dve tretiny španielskej populácie myslia, že pozitívne prispel k stabilite krajiny a k prestíži tejto inštitúcie.
Kráľ alebo kráľovná má v španielskom ústavnom systéme dôležitú úlohu v oblasti zahraničných vzťahov, pretože zastupuje štát v zahraničí. Pýtali ste sa ma na Afriku. Afrika, ako ste povedali, je pre nás prioritou. Štrukturálnych výziev na tomto kontinente je veľa. Napríklad klimatické zmeny či potravinová neistota v regióne.
Pandémia koronavírusu a agresívna vojna Ruska proti Ukrajine zosilnili niektoré z týchto problémov. V roku 2023 bolo na svete približne 280 miliónov ľudí, ktorí boli vystavení vážnemu hladomoru. To znamená, že to bolo o 24 miliónov viac ako v roku 2022. V oblasti Sahelu je prítomný terorizmus, militantné skupiny, vojenské prevraty, a to vedie aj k migračným tokom. Takže je to zložitá situácia.
Navyše, v Afrike a v Európe je úplne odlišný demografický vývoj.
Určite. Existujú aj niektoré pozitívne faktory v tomto inak znepokojujúcom obraze. V Afrike majú veľa mladých ľudí, ktorých budeme v Európe potrebovať, myslím podľa vývoja našej demografie.
Počul som, že na Kanárskych ostrovoch sú silné migračné tlaky, sme v polovici roka a už je tu toľko ľudí, koľko ich prišlo minulý rok za celý rok.
Migračný tlak sa zvyšuje a my ako Európa musíme nájsť odpovede, ako sa s tým vysporiadať a pomôcť Afričanom zostať v Afrike. Spomenuli ste tie vojenské prevraty, ak máte takýto druh nestability, ak máte hladomor, je prirodzené, že sa ľudia presúvajú na miesto, kde veria, že sa ich život zlepší.
Tiež ste spomenuli Latinskú Ameriku. To je prirodzené vo vzťahu k španielskej histórii a jazyku. Čo vidíme vo vzťahu k ruskej agresii na Ukrajine, je že máme my ako Západná Európa problém s tým, čo sa dnes nazýva globálny Juh. Čo by sme mali zlepšiť v komunikácii a vo vzťahoch s Latinskou Amerikou?
Budem hovoriť trochu viac o Afrike, o tom, čo si myslím, že môžeme urobiť, aby sme, prispeli k riešeniu problémov, ako aj aby sme využili mnohé príležitosti na bilaterálnej úrovni. Pracujeme na novom strategickom rámci, ktorý sa snaží nastaviť rovnocenné partnerstvo.
Máme veľa nástrojov, myslím tým partnerstvo EÚ a Africkej únie, ktoré je v tomto ohľade dôležité. Sme radi, že už bola oznámená ďalšia, myslím šiesta ministerská schôdzka EÚ a Africkej únie na úrovni ministrov zahraničných vecí pod maďarským predsedníctvom.
Na predchádzajúcom samite, bol dohodnutý významný balík investícií. Ide o 150 tisíc miliónov eur, ktoré sa majú investovať do projektov v Afrike. Takže sú veci, ktoré tam robíme.
Potom ďalší aspekt, ktorý ste spomínali v súvislosti s Latinskou Amerikou, ale ja ho tu uvádzam pre Afriku, pretože je veľmi dôležitý. Je to strategická komunikácia. A myslím si, že je dôležité spomenúť to aj tu na Slovensku, kde ste boli na čele pozornosti v otázke dezinformácií. Európska únia musí vynaložiť ďalšie úsilie, myslím tým zmeniť naratívy.
Je dôležité zlepšiť našu strategickú komunikáciu, aby naši africkí partneri a ich občania, hlavne ich obyvateľstvo, vedeli čím Európska únia prispieva Afrike a k ich rozvoju. Čo sa týka Latinskej Ameriky je mi mimoriadne blízka, pretože som tam pôsobila. Väčšinu mojej kariéry som pôsobila buď tam alebo v Európe.
Môj prvý zahraničný post bola Kostarika v rokoch 2002 až 2006, potom Ekvádor v rokoch 2006 až 2009. Takže prvých sedem rokov som strávila v Latinskej Amerike. V rokoch 2015 až 2017 som bola v našom ústredí v Madride a vlastne priamo sledovala vzťahy medzi Európskou úniou, Latinskou Amerikou a Karibikom.
A už sme videli globálne výzvy, ktoré dnes máme. Zmena klímy, migrácia. Tieto globálne výzvy potrebujú multilaterálne riešenia. Latinská Amerika je región, ktorý je Európskej únii mimoriadne blízky v tom zmysle, že zdieľa náš názor na multilaterálny poriadok založený na pravidlách.
Zdieľajú náš pohľad na sociálny štát, demokraciu či právny štát. Takže to vieme, ale zdá sa, že máme naozaj problémy s uplatňovaním týchto poznatkov v praxi. Minulý rok sa nám podarilo zorganizovať samit EÚ – Latinská Amerika, ale od predchádzajúceho samitu uplynulo osem rokov.
Je pravdou, že to boli Latinskí Američania, ktorí nás požiadali o odloženie samitu v roku 2017, a to v dôsledku vývoja vo Venezuele. Myslím tým Limskú skupinu, ktorá sa postavila proti autoritárskemu režimu Nicolasa Madura vo Venezuele. Ale potom sme nechali prejsť ďalších šesť rokov bez stretnutia. Takže teraz sa musíme snažiť, aby ďalších osem rokov neprešlo bez samitu.
Minulý rok sme sa dohodli, že budeme mať samity každé dva roky a v rokoch medzi nimi budeme mať stretnutia ministrov zahraničných vecí. Ďalším príkladom, ktorý ma trochu frustruje, je dohoda s Mercosurom.
Áno, to je veľká frustrácia.
Oficiálne rokovania sa začali ešte v roku 1999, teda pred 25 rokmi. V roku 2019 sme dosiahli princíp dohody a potom sme sa opäť zastavili.
Aké sú hlavné prekážky, prečo nám to trvá tak dlho?
Niekedy boli hlavné prekážky na strane Mercosuru v závislosti od politického cyklu. V Mercosure sú dve veľké krajiny, Argentína a Brazília. Niekedy neboli zosúladené ich vlády, takže bolo ťažké rokovať. Ale aj my v Európskej únii, vo vnútri, máme menšinu krajín. Hovoríme o troch krajinách, ktoré majú výhrady najmä v environmentálnej oblasti a v oblasti poľnohospodárstva.
Čo sa týka migrácie, Španielsko je veľmi špecifické, pretože za posledných 20 rokov, od roku 2000, sme z 15 krajín, ktoré boli v tom čase členskými štátmi EÚ, zaznamenali najvýraznejší nárast migrácie.
Z krajiny, ktorá mala v roku 2000 málo migrantov, sme sa dostali do situácie, keď 18 percent nášho obyvateľstva tvoria migranti. V roku 2000 sme mali 40 miliónov obyvateľov, teraz je to 48 miliónov. A to vďaka migrácii, pretože ak odhliadneme od migrantov, je náš demografický vývoj, bohužiaľ, negatívny. Myslím tým, že miera pôrodnosti sa znižuje. Takže máme veľmi silné zastúpenie migrantov. Spomínali sme Sahel, odtiaľ máme najväčší tlak migrácie. Je to dôsledok geostrategickej krízy, ktorú tento región zažíva od minulého roka.
Na Kanárskych ostrovoch, ak to porovnáme s rovnakým obdobím minulého roka, sa počet migrantov prakticky strojnásobil. Máme ďalší silný dôležitý zdroj žiadostí o azyl. Španielsko je teraz na treťom mieste v počte žiadostí o azyl v Európskej únii, hneď za Nemeckom a Talianskom.
Žiadosti o azyl v prípade Španielska pochádzajú najmä z Venezuely, Kolumbie a Peru. Väčšine z nich sa ale nevyhovie. Ale ako som povedala, Európa potrebuje migráciu. Výskum Medzinárodnej organizácie zamestnávateľov hovorí, že v priemere 75 percent zamestnávateľov v EÚ má problém nájsť talenty, ktoré potrebujú. Vy ten problém na Slovensku veľmi dobre poznáte.
Áno, v tomto štúdiu sme niekoľkokrát diskutovali o potrebe legálnej migrácie a o tom, aby sme umožnili príchod pracovníkov z iných krajín, pretože naše továrne, naši podnikatelia ich potrebujú. Je to také jednoduché. Ale existuje dôležitý rozdiel medzi legálnymi migrantmi a nelegálnou migráciou.
Pre Španielsko je pravidelná, riadená a bezpečná migrácia prioritou. A hovorím bezpečná, pretože na to nemôžeme zabúdať. To je, myslím, prvoradý záujem našej politiky.
Hovoríme o ľuďoch, ktorí prichádzajú, o mužoch, ženách a deťoch, ktorí majú práva. To je naša priorita. Práve počas nášho dočasného predsedníctva EÚ sme dosiahli politickú dohodu o pakte o azyle a migrácii. Pokiaľ ide o vonkajší rozmer, myslíme si, že je veľmi dôležité spolupracovať s krajinami, z ktorých pochádzajú. Hovorili sme o Afrike. Musíme s nimi spolupracovať, aby sme im poskytli ďalšie zdroje rozvoja.
Ľudia, ako ste spomínali, chcú mať lepšie príležitosti pre seba a pre deti. Myslím, že keby sme boli v takejto situácii, robili by sme…
…to isté. Ako sme to už v minulosti robili.
V 60. a 70. rokoch, veľa Španielov odišlo pracovať do iných európskych krajín, do Francúzska, Nemecka, Švajčiarska či Luxemburska. Takže máme nedávnu skúsenosť v opačnom smere. Takže je dôležité pracovať v oblasti prevencie.
Myslíme si, že je tiež dôležité premýšľať o základnej zodpovednosti. Nie je to len o solidarite. Spomínali ste Európsku úniu a NATO a veľmi presne ste pomenovali zmenu perspektívy, keď ste vstúpili do EÚ a NATO, že teraz sú to aj vaše hranice.
Takže hoci je Ukrajina ďaleko, ale udelili sme dočasný ochranný štatút 110 000 Ukrajincom. Celkovo máme 310-tisíc Ukrajincov, ktorí žijú v Španielsku. Takže sa cítime spoluzodpovední. Nie je to o solidarite, cítime základnú zodpovednosť. A to je posolstvo, ktoré som chcela spomenúť.
Keď na Slovensku hovoríme o Španielsku, zvyčajne hovoríme o plážach a turizme a o tom, kam sa tam dá ísť a že sa blíži letná sezóna. Aký veľký je prílev Slovákov do Španielska a aké sú najlepšie odporúčania na turistickú sezónu?
Údaje z minulého roka hovoria o 150-tisíc Slovákoch. Ale vieme, že tie čísla sú pod skutočnou úrovňou, pretože sa neevidujú Slováci, ktorí prilietajú do Španielska nie zo slovenských letísk, ale z Viedne, z Budapešti či z Brna. A ani tých, ktorí prídu autom.
To ma privádza k ďalšej otázke. Dúfam, že nás niektoré súkromné spoločnosti počúvajú a možno tomu budú venovať pozornosť. A to je, že potrebujeme zvýšiť letecké spojenie, mám na mysli hlavne priame lety z Košíc. Z Bratislavy už máme priame lety do hlavných turistických destinácií.
Väčšinou cestujete na Kanárske a Baleárske ostrovy, do Katalánsko a Andalúzie. Takže je to väčšinou plážová turistika, čo je jedna z našich atrakcií. Na niektorých miestach na pobreží máme 300 slnečných dní v roku. A máme najväčší počet pláží, ktorým bolo udelená Modrá vlajka.
Ale samozrejme, Španielsko má toho oveľa viac. Potvrdzuje to fakt, že sme za minulý rok najnavštevovanejšou krajinou na svete. S počtom obyvateľov 48 miliónov k nám prišlo 84 miliónov turistov.
Ešte jedna dôležitá vec, na ktorú by som chcel upozorniť. Organizácia spojených národov (OSN) rozhodla, že 24. jún bude dňom Medzinárodného dňa žien v diplomacii. Takže blahoželám. Vždy obdivujem svoje kolegyne. Viem, že pre vás to bolo aspoň v minulosti dosť ťažké presadiť sa. Ale dúfam, že sa uberáme správnym smerom.
Ďakujem vám za otvorenie tejto témy. Áno, nie som si istá, či môžem zdieľať váš optimizmus. Samozrejme, ak sa pozrieme na naše krajiny, ak sa pozriete na naše krajiny, myslím, čísla sú lepšie.
Ale generálny tajomník OSN spomínal, že deň žien v diplomacii je práve príležitosťou zamyslieť sa nielen nad postavením žien v diplomacii, ale aj nad tým, ako sa rodové otázky zohľadňujú v našej každodennej práci. V prípade Španielska máme v súčasnosti 26 percent veľvyslankýň, 30 percent žien v zahraničnej službe. Španielsko v tomto prípade prijalo v roku 2020 feministickú zahraničnú politiku.
Prvou krajinou, ktorá prijala takúto politiku, bolo Švédsko. Nemecko a Holandsko majú tiež feministickú zahraničnú politiku, tiež v Čile, Mexiku a určite množstvo ďalších krajín, o ktorých neviem. Spomenuli ste, že sa to zlepšuje. Neviem, či ste zaznamenali, že 8. marca minulého roku generálny tajomník OSN António Guterres povedal, že pri súčasnom tempe budeme potrebovať tri storočia na dosiahnutie úplnej právnej rovnosti medzi mužmi a ženami. A že existuje riziko regresie práv v mnohých častiach sveta.
Ale myslím si, že existujú dôvody na optimizmus v tom zmysle, že sme prešli dlhú cestu. Nemôžeme však dovoliť, aby nás tieto výsledky, ktoré sme dosiahli, uspali, pretože je to neustály boj. Chcem povedať, že v Európskej únii, v Španielsku a na Slovensku tvoria ženy 51 percent obyvateľstva. Takže je ťažké si myslieť, že máte plnú demokraciu, ak práva 51-percentnej väčšiny obyvateľstva nie sú na rovnakej úrovni.
Nejde len o práva, ale aj o veľmi praktickú vec, že schopnosti polovice obyvateľstva musíme využívať správnym spôsobom. Dať im šancu, pretože to znamená prosperitu pre celú spoločnosť. Je to celkom prirodzené. Len sme tieto zdroje nevyužili správne.
Zvyknem sa svojich hostí pýtať na knihu, ktorú by ste mohli odporučiť k témam, o ktorých diskutujeme. Takže, aké by bolo vaše odporúčanie pre našich divákov alebo našich poslucháčov? Akú knihu týkajúcu sa medzinárodných vzťahov alebo Španielska by si mali prečítať?
Netýka sa to konkrétne tém, o ktorých sme diskutovali. Je to skôr o medzinárodných vzťahoch a o tom, že smerujeme, teda, k letným prázdninám. Napadlo mi odporučiť dve knihy toho istého autora, ako zábavné a ľahké čítanie z oblasti medzinárodných vzťahov.
Ide o zbierku spisov britských veľvyslancov, ktoré vychádzajú z archívov Ministerstva zahraničných vecí Commonwealthu. Autorom je Matthew Parris. Pracoval na Úrade Commonwealthu, a potom prešiel k žurnalistike. Prvá séria esejí, vlastne to nie sú eseje, ale interné depeše britských veľvyslancov, sa volá Parting Shots, pretože dlhé roky, teda britskí veľvyslanci mali pri odchode z postu napísať záverečnú správu o krajine.
Druhá kniha má veľmi zaujímavý názov – Kufrík španielskeho veľvyslanca. Španielsky veľvyslanec myslím, že z obdobia Francovho režimu, z istého dôvodu nosil veľmi veľký kufor na cestách po Sahare.
Mám rada tieto knihy. Sú tam krátke texty, ktoré hovoria o rôznych krajinách po celom svete. Časovo sa rozprestierajú od štyridsiatych a päťdesiatych rokov až do roku 2000. Takže vám poskytnú veľmi dobrý náhľad do sveta medzinárodných vzťahov. Je to ľahké, zábavné čítanie a poskytuje pohľad nielen na to, ako sa diplomati pozerajú na krajiny, v ktorých sú vyslaní, ale niekedy aj na to, ako diplomati nie sú príliš spokojní s rozhodnutiami, ktoré voči nim robia ich ministerstvá.
A myslím si, že mnohé z nich by sa do istej miery mohli vzťahovať nielen na britskú zahraničnú službu, ale aj na, myslím, iné zahraničné služby, ktoré poznáme.
Áno, áno, čítal som Parting Shots a je to skvelá zábava. A áno, tam sú diplomati, ktorí hovoria, že niekedy strávite 80 percent svojho diplomatického talentu riešením vlastného ministerstva a vlastného nadriadeného.
Úplne súhlasím s percentuálnym podielom.
Ďakujem za debatu.
