Prezident Globsecu Róbert Vass verí, že formovať medzinárodné vzťahy je možné nielen z veľkých krajín, ale aj z krajín, ako je Slovensko a z miest, ako Bratislava či Praha.
„Je veľmi dôležité, aby sa o budúcnosti Európy a transatlantických vzťahoch nediskutovalo len vo Washingtone, v Berlíne, v Londýne či v Bruseli, ale aby sme aj my zo strednej Európy dokázali formovať túto medzinárodnú diskusiu,“ povedal Vass v rozhovore s Miroslavom Wlachovským vo video podcaste agentúry SITA s názvom Okno do sveta.
Okno do sveta: Najväčší šok som zažil, ako dobre chutilo pivo na hlavnej stanici v Prahe (rozhovor)
Praha bude na prelome augusta a septembra hostiť 19. Globsec Forum a hlavnou témou konferencie bude búrka v medzinárodných vzťahoch a hľadanie spôsobu ako ju skrotiť. „Zažívame najväčšiu disrupciu v medzinárodných vzťahoch za niekoľko dekád,“ zhodnotil Vass aktuálnu situáciu.
Musíme podľa neho zabezpečiť, aby fungoval medzinárodný poriadok založený na medzinárodnom práve, ktorý sme vytvorili po druhej svetovej vojne. „Medzinárodný poriadok je testovaný na niekoľkých frontoch, nielen na Ukrajine či Blízkom východe a budúcnosť Západu závisí na tom, ako ustojíme tieto konflikty,“ prizvukuje prezident Globsecu.
V rozhovore s Róbertom Vassom sa dozviete:
- aké odporúčania dáva Globsec novej Európskej komisii
- ako sa zrodila prestížna medzinárodná konferencia Globsec
- aké ciele a ambície má Globsec dnes
- kam posunula Globsec pandémia koronavírusu
- ako prispieva k boju proti terorizmu
- kto konferencie a think tank financuje a prečo sa Globsec môže rozhodovať úplne slobodne
- aký bol ekonomický a iný prínos konferencií Globsec Forum pre Bratislavu a Slovensko
- či Globsec definitívne opúšťa Slovensko
>>> Video podcast Okno do sveta
Relácie Okno do sveta si môžete vypočuť aj na >>> Spotify
MW: O Globsecu koluje veľa legiend a mýtov. Tak som si povedal, že najlepšie bude, keď sa na to pozrieme priamo s jeho prezidentom Róbertom Vassom a trochu si to rozoberieme. Odkiaľ pochádzaš, aké prostredie ťa formovalo a ako si sa dostal k zahraničnej politike?
RV: Pochádzam z Nových Zámkov, zo zdravotníckej rodiny a som jediný, kto sa vydal inou cestou – teda cestou diplomacie a medzinárodných vzťahov. Dôvodom bolo, že som vyrastal v období 90-tych rokov, keď sa „hralo“ o budúcnosť Slovenska.
Veľmi živo si pamätám rok 1998, keď som mal 15 rokov a vo voľbách sa rozhodovalo o tom, či Slovensko definitívne vypadne z integračného procesu, či vypadneme z európskeho civilizačného priestoru alebo dokončíme svoju misiu, ktorú chceli dosiahnuť všetky ostatné stredoeurópske krajiny. A to vstup do NATO a EÚ, návrat do rodiny európskej civilizácie, kde sme vždy patrili. Vtedy som pochopil, že toto je niečo, čo má obrovský dosah na krajinu, budúcnosť regiónu, naše životy aj ekonomiku a jednoznačne som si vybral, že sa budem zaoberať zahraničnou politikou.
V roku 1998 naozaj na Slovensku vznikla veľká eufória. Všetci sme ťahali za jeden povraz, všetci sme sa chceli dostať späť do Európy. Bolo to evidentné, viditeľné, bola veľmi pozitívna energia. Ja som vtedy na strednej škole založil študentský parlament.
Neskôr, keď som sa dostal na „výšku“, práve na diplomaciu do Banskej Bystrice, tak som sa angažoval v euroatlantickom centre, čo bol taký mládežnícky spolok, ktorý organizoval rôzne debaty na tému medzinárodných vzťahov, bezpečnosti Európy a podobne. Takže toto ma začalo formovať a pri tom som ostal už viac ako 20 rokov.
Pochádzaš z Nových Zámkov, to je zmiešané územie. Si bilingválny, hovoríš aj po maďarsky?
Som bilingválny, moja materinská reč je slovenská aj maďarská. Takže pochádzam naozaj zo zmiešaného kultúrneho stredoeurópskeho prostredia.
Demokracia nie je režim, ktorý nastolíte a funguje. Je to neustály vzťah občana so štátom.
Ako by si dnes stručne charakterizoval Globsec ako organizáciu? Američania majú taký test, volajú ho Elevator Pitch – skús povedať senátorovi za tri minúty vo výťahu, o čom je tvoja organizácia a prečo je vhodné ju podporiť. Čo by si na toto povedal?
Globsec je dnes najväčšou medzinárodnou organizáciou, ktorá sa zoberá zahraničnou politikou v strednej Európe. Jej úlohou je dať konštruktívny hlas strednej Európy v globálnych transatlantických záležitostiach. V minulosti sa v tomto regióne začali aj svetové vojny, je geopoliticky nestabilný.
Videli sme tiež, že mnohokrát sa budúcnosť Európy a sveta rozhodovala práve v strednej Európe. Z môjho pohľadu je veľmi dôležité, aby stredná Európa mala konštruktívny hlas v takýchto debatách, aby sa o budúcnosti Európy a transatlantických vzťahov nediskutovalo len vo Washingtone, Berlíne, Londýne či Bruseli, ale aby sme aj my dokázali formovať túto medzinárodnú diskusiu. Verím, že formovať medzinárodné vzťahy je možné nielen z veľkých krajín, ale naozaj aj z krajín, ako je Slovensko a z miest, ako je Bratislava či Praha.
Som presvedčený o tom, že ak máme hovoriť o budúcnosti Európy, tak náš hlas je naozaj absolútne nevyhnutný. Musíme prekročiť náš historický komplex, že si myslíme, že sme malí, že sme malá krajina, že od nás nič nezávisí, pretože to nie je pravda.
Mnohé iné krajiny sú malé a dokážu svet ovplyvňovať veľmi pozitívne. Pozrite sa na Dánsko, Fínsko, Holandsko a mnohé ďalšie krajiny. Tu sa ukazuje, že pokiaľ je ambícia krajiny naozaj veľká, ak nie sme zakonzervovaní v našich hraniciach, a nielen fyzických, ale aj mentálnych, tak to vieme dokázať. Globsec je ako keby vyjadrením tej ambície – ako krajiny, ale dnes už oveľa viac regiónu ako takého.
Globsec teda začal ako študentský projekt?
Dnes mám 41 rokov a Globsec som zakladal pred 20 rokmi ako študent vysokej školy. Bol to presne rok, keď sme vstupovali do NATO a Európskej únie. Vtedy veľká časť našej zahraničnej politickej komunity hovorila, dokázali sme to, sme tam a všetko je „zakonzervované“.
Ale po tých 20 rokoch vidíme, že to tak úplne nie je a o hodnotové veci sa treba starať. Demokracia nie je režim, ktorý nastolíte a funguje. Je to neustály vzťah občana so štátom.
A aby nás bolo počuť, tak v medzinárodných inštitúciách nemôžeme byť len pasažierom na zadnom sedadle, ale musíme niekedy vedieť prevziať kormidlo a dokázať konštruktívne prispieť k medzinárodnej diskusii. Ale tak, aby to bolo relevantné nielen pre vás, ale pre tú celú komunitu.
Globsec dnes patrí medzi tri najväčšie konferencie v Európe a myslím si, že za tie dve dekády sa nám podarilo naozaj veľa.
Veľmi s tým súhlasím, pretože jednu z veľkých chýb, ktorú sme urobili po vstupe bolo, že sme to do značnej miery považovali za vybavené a prestali sme komunikovať, na čo je nám EÚ a NATO. Pred vstupom sme mali kampane, pracovali sme s verejnou mienkou, ale po vstupe to zo strany štátu ako keby ustalo a považovalo sa to za vybavené. A myslím, že dôsledok toho je, že sa uvoľnil priestor, ktorý vyplnili iní a dodnes na to nejakým spôsobom doplácame. Považujem teda za nesmierne dôležité to, aby sa s tým kontinuálne pracovalo, tak ako si hovoril.
Ja by som možno na to reagoval. Aj v tých 90-tych rokoch boli dva koncepty, dve veľké knihy, ktoré boli napísané. Jedna bola Samuel Huntington – Stret civilizácií a druhá Koniec dejín od Fukuyamu. Mnohí sa nazdávali, že vlastne rozšírenie EÚ a NATO, víťazstvo Západu v studenej vojne je koniec dejín a teraz už bude všetko lineárne. Ale vidíme, že to tak nie je, že to nie je automatické a o európsku a západnú civilizáciu treba zabojovať. Sú mnohé krajiny a režimy, ktoré chcú túto civilizáciu zničiť, takže toto si musíme uvedomiť.
Zničiť, ponížiť… to všetko je v hre. Ľudia na Slovensku vnímajú Globsec najmä cez veľkú konferenciu Globsec Forum, ktorá bude mať už svoje 19. pokračovanie. Aký význam podľa teba majú takéto medzinárodné konferencie a čo priniesli Bratislave a Slovensku? Vieme, že to má množstvo konzekvencií a dosahov, ale ako ty vnímaš ich rolu?
Takéto konferencie sú nesmierne dôležité. Ukazuje to aj fakt, že napríklad Mníchovská bezpečnostná konferencia má viac ako 50 rokov, takisto ako Svetové ekonomické fórum. Vieme, a ty vieš veľmi dobre, že kým sa niektoré rozhodnutia dostanú na stôl premiérov, ministrov zahraničných vecí a podobne, mnohokrát prebiehajú rôzne neformálne diskusie na rôznych platformách.
Tieto konferencie sú práve dôležitou platformou, tam vzniká diskusia medzi odborníkmi, novinármi, súkromným sektorom, štátom, ministrami zahraničných vecí a podobne na neformálnej báze. Veľakrát z toho vzniknú myšlienky, ktoré sa neskôr pretavia aj do formálnych rozhodnutí. Niektoré sa pretavia priamo, iné nepriamo a niekedy sa do veľkej miery ovplyvní medzinárodná diskusia.
Globsec dnes patrí medzi tri najväčšie konferencie v Európe a toto bude už 19. ročník. Myslím si, že za tie dve dekády sa nám podarilo naozaj veľa. Priniesli sme tú veľkú medzinárodnú diskusiu aj do strednej Európy a tým pádom dávame hlas tomuto regiónu v globálnych záležitostiach. Na Globsec prichádza okolo 2000 hostí z viac ako 80 krajín sveta. Každý rok sú tam výstupy, ktoré následne odznejú v medzinárodných médiách a už sú hrubšie ako kniha Harryho Pottera. Za tých 19 rokov je to naozaj obrovský materiál, ktorý dáva pozitívne meno hosťujúcej krajine tejto konferencie.
Zároveň sa nám podarilo aj veľa praktických vecí. Môžem spomenúť napríklad stretnutie tureckého a gréckeho ministra zahraničných vecí v čase, keď oni mali napäté vzťahy a pre nejaké náleziská plynu posielali vojenské lode. Nevedeli spolu komunikovať, ale tu sa stretli a dohodli sa, že budú deeskalovať svoje vzťahy a budú sa pravidelne stretávať. To isté sa nám podarilo napríklad medzi kosovskými a srbskými predstaviteľmi, ktorí sa tiež stretli na konferencie.
Ja hovorím, že srdce tej konferencie je v hlavnom programe na troch hlavných „scénach“, ale duša konferencie prebieha v koridoroch. To je tá koridorová diplomacia, na tých stretnutiach, na uzavretých okrúhlych stoloch. Tých sú stovky.
Mnohí ľudia, ktorí na tú konferenciu prichádzajú, sa ani nedostanú do hlavnej sály, pretože celý deň majú plný program stretnutí, mítingov, bilaterálok, multilaterálok. A to je to podstatné, lebo vedia, že keď prídu na tú konferenciu, tak stretnú všetkých významných ľudí, ktorých by mali stretnúť.
Tohto som priamy svedok aj účastník. Keď som bol poradcom premiéra Hegera, tak som s ním strávil v izbe v hoteli veľkú časť dňa, oveľa väčšiu ako bola jeho účasť na pódiu, pretože prichádzali zahraniční hostia, ktorí s nami chceli debatovať a diskutovať. Netušil som vtedy, že o rok sa mi to stane už v pozícii ministra zahraničných vecí, že vlastne som bol dvakrát na pódiu, ale potom som väčšinu času trávil s významnými hostiami, debatovali sme o slovenskom pohľade na zahraničnú politiku, o našich záujmoch v strednej Európe, v Európe, ale aj vo svete. Čiže toto je ďalší praktický prínos. Ešte by som možno spomenul asi aj ekonomický prínos týchto medzinárodných konferencií, čo priniesli Bratislave, ale aj Slovensku. Jednak sem prídu ľudia a naši ľudia tým pádom majú prácu. Tí, čo pracujú v hoteloch, ale aj napríklad tí, čo zabezpečujú konferenciu a tak ďalej. Ale na Globsec prichádza aj veľké množstvo podnikateľov, ľudí zo sektora inovácií, IT… Čiže tam sa debatuje aj o budúcnosti krajiny a možných projektoch.
My sme si nechali vypočítať ekonomický prínos konferencie pre Bratislavu, keď sme ju tu organizovali 18 rokov. Konzultovali sme to aj s Útvarom hodnoty za peniaze (ÚHP) na ministerstve financií.
Vznikol materiál, ktorý naozaj jednoznačne ukazuje, že ekonomický prínos tej konferencie je obrovský. V priebehu jedného mesiaca prinesie slovenskej ekonomike trojnásobok toho, čo stojí v nákladoch a to je veľmi konzervatívny odhad. Čiže je to aj ekonomický prínos.
Vytvára to imidž Bratislavy, vytvára to pozitívne správy o krajine na pravidelnej báze na celom svete. Prináša naozaj významných ľudí a investorov, ktorí by sem za normálnych okolností neprišli. To môžu využiť domáci podnikatelia a mnohí to v minulosti aj využili.
Mnohí z tých investorov investovali do slovenských a stredoeurópskych start-upov. A to sú všetko nevyčísliteľné výsledky a dôsledky aj tejto konferencie, ktorá dávala Slovensko a Bratislavu na mapu sveta. Dávala aj hlas, dávala jej pozitívny imidž. Takže si myslím, že aj ten ekonomický prínos, nielen ten diplomatický, je naozaj obrovský.
Hovorili sme o konferencii Globsec Forum, ale aké sú ďalšie podujatia, ktoré Globsec robí na Slovensku a v strednej Európe?
Globsec vznikol na Slovensku so slovenským DNA, ale stal sa naozaj veľkým stredoeurópskym, európskym, povedal by som, že až transatlantickým projektom. Dnes máme kancelárie vo Viedni aj v Bruseli. Založili sme kanceláriu aj s nadáciou v USA vo Washingtone, kde máme vlastnú americkú správnu radu. Zriadili sme kanceláriu v Kyjeve, ako prvá medzinárodná inštitúcia po tom, čo Rusi napadli v Ukrajinu. Máme našich predstaviteľov v Poľsku, v Nemecku, po celej strednej Európe.
Naša správna rada je zložená z medzinárodne významných ľudí. Predsedom správnej rady je bývalý rakúsky vicekancelár Wilhelm Molterer, máme tam významného stredoeurópskeho experta a intelektuála Ivana Krasteva, sú tam aj maďarský expremiér Gordon Baina a bývalá estónska prezidentka Kersti Kaljulaid. Čiže ten náš network naozaj zosilnel.
Stali sme sa stredoeurópskou inštitúciou a adekvátne k tomu my potrebujeme aj diverzifikovať naše aktivity, aby neboli všetky len na Slovensku. Preto budeme Globsec tento rok organizovať v Prahe. Rozmýšľame nad nejakou rotáciou po strednej Európe.
Praha nám poskytuje nové možnosti aj pre rast tejto konferencie, lebo si myslíme, že je veľmi dôležitá. Na Slovensku zostáva Tatra Summit, ktorý budeme naďalej organizovať v Tatrách. Je to konferencia, na ktorej sa v minulosti zúčastnili Donald Tusk, Olaf Scholz aj mnoho ministrov financií.
Je to ekonomicky zamerané?
Je to fórum, ktoré je zamerané ekonomicky a nie je zahranično-politicky. Je zamerané na podporu ekonomického rastu v strednej Európe, budúcnosť konkurencieschopnosti Európy. Takže Tatra Summit zostáva na Slovensku.
Aj vo Viedni plánujeme v budúcnosti organizovať ekonomickú konferenciu. Poľsko bude mať budúci rok predsedníctvo v Rade Európskej Únie, takže aj tam plánujeme nejaké aktivity. Čiže tých aktivít po strednej Európe máme stále viac.
Po prezidentských voľbách v USA plánujeme v decembri prvú veľkú transatlantickú konferenciu. Naše aktivity sú teda oveľa viac diverzifikované aj geograficky. Sme partnerom najväčších podujatí, ako je Mníchovská bezpečnostná konferencia, Delhi Forum v Indii, Delphi Forum v Grécku a mnohých ďalších.
Naša ambícia rastie a adekvátne k tomu musíme zabezpečiť, aby sme spolupracovali aj s ďalšími stredoeurópskymi krajinami. Estónsko bude prvou krajinou, s ktorou podpíšeme dlhodobú štruktúrovanú spoluprácu. Začíname spolupracovať viac so severskými krajinami, na konferenciu do Prahy nám prídu fínsky prezident, dánska premiérka aj švédsky minister obrany.
To znamená, že je to, povedal by som, stále významnejšie, stále medzinárodnejšie a cítime aj, že je obrovský dopyt po tých aktivitách Globsecu.
Globsec má v DNA transatlantické vzťahy. Spomínal si, že ste založili nadáciu v Spojených štátoch a pobočku vo Washingtone. Ja by som spomenul, že tento rok Globsec bol spoluorganizátorom NATO Public Forum vo Washingtone počas samitu Severoatlantickej aliancie. Ako sa vám to podarilo?
Považujem to za obrovský úspech, toto leto pre nás naozaj nebolo uhorkové. V júli sme organizovali spomínanú veľkú akciu v USA na samite NATO.
Priamo Biely dom a NATO nás vybrali ako jedinú organizáciu z Európy, aby sme boli súčasťou amerického konzorcia na organizáciu tohto eventu spolu s takými inštitúciami ako je Atlantic Council, Hudson Institute a mnohí ďalšie. Boli sme jediný európsky hlas v tomto konzorciu, čo považujem za mimoriadny úspech.
Na našej pôde vystúpili mnohí prezidenti, premiéri, generálny tajomník NATO a diskutovali sme o budúcnosti transatlantickej bezpečnosti. Osobne som moderoval panel s premiérkami Dánska aj Estónska, českým prezidentom Petrom Pavlom či Andrijom Jermakom, šéfom kancelárie Volodymyra Zelenského. Je to, nielen úspech pre Globsec, ale aj potvrdenie našej značky a kredibility.
Dobre… Ale ako ste sa k tomu dostali? Ja hovorím, že ste sa dostali, pretože ja som prišiel až v decembri a nerád by som si čokoľvek z toho privlastňoval. Ale čo boli z tvojho pohľadu zlomové body pri budovaní Globsecu, kde boli nejaké úzke hrdlá a kde sa to naopak veľmi rýchlo rozbehlo?
O tomto by sme mohli natočiť zvlášť reláciu…
Lebo ľudia si myslia, že však oni dostanú peniaze, oni urobia, však to je jednoduché.
To je presne naopak. Globsec naozaj vznikol ako grassroot organizácia. My sme nemali žiadne peniaze, žiadnu dotáciu. My sme nevznikli z toho, že niekto za nami prišiel a chcel, aby sme vznikli. To bolo naozaj mladícke nadšenie zopár študentov na univerzite Mateja Bela, ktorí chceli dať tejto krajine a tomuto regiónu hlas.
My sme dokonca prvé roky investovali peniaze, ktoré sme zarobili na rôznych letných brigádach na to, aby sme organizovali potom rôzne diskusie na Slovensku. Pamätám si, že som sa vrátil zo Spojených štátov z letnej brigády a tie peniaze som investoval do týchto aktivít.
Dlhé roky sme nemali žiadne prostriedky. Až potom, keď sme si začali budovať kredibilitu a kredit, tak sa k nám začali pridávať ľudia, začali sa za nás „stavať“. Vôbec to nebolo jednoduché a priamočiare.
Zvonka sa možno javí ten úspech Globsecu ako lineárny, ale má v sebe mnoho, povedal by som, takých klasických startupových pádov a prekážok, že keď padnete na koleno, musíte ďalej vstať. Je to ale absolútne normálne.
My sme však mali dlhodobú víziu a odhodlanie. Všetky dobré veci vznikajú na kolene, z garáže, nepríde niekto zvonka, ale musíte mať preto nadšenie. Musí tam byť to dlhodobé odhodlanie a ak vám aj veci nevyjdú, treba sa poučiť z chýb a skúšať to ďalej a inak.
Ty si sa spýtal na zlomové momenty. Bolo ich niekoľko, ale za veľmi dôležité považujem založenie Medzinárodnej správnej rady, lebo dovtedy sme boli vnímaní ako slovenská organizácia.
A kedy k tomu vlastne prišlo?
Počas covidu. My sme počas pandémie museli prepustiť 30 percent našich zamestnancov. Naozaj sme prechádzali cez ťažké skúšky, pretože sme museli zrušiť konferenciu Globsec, ktorá bola v roku 2020 plánovaná na máj.
To musela byť úplná katastrofa.
Bola to katastrofa, samozrejme aj finančne. Museli sme ju prekladať, ale podarilo sa nám ju zorganizovať ešte v ten istý rok s nejakými obmedzeniami a protipandemickými opatreniami. Ale práve vtedy sme sa rozhodli, že budeme investovať do toho, aby sme boli digitalizovanejší a aby sme boli medzinárodnejší.
My sme už vtedy porozumeli tomu, že ak chceme byť vplyvná organizácia, ak chceme mať väčšiu silu a ambíciu, tak musíme vytvoriť medzinárodnú spoluprácu. Musíme ukázať, že sme širší región, že to nie je iba o Slovensku. Do tohto sme investovali veľmi veľa. Založenie tej správnej rady bolo kľúčové.
Myslím si ale, že zlomovým moment bolo ešte predtým založenie Medzinárodného poradného výboru, kde sme začali budovať tú sieť významných lídrov, ktorí sa za Globsec postavili. Zlomový moment bola aj vojna na Ukrajine a rozhodnutie, že založíme kanceláriu v Kyjeve. A zlomovým momentom bolo aj založenie kancelárie v Spojených štátoch amerických.
Tie výsledky prídu v budúcnosti, ale myslím si, že toto formuje tú medzinárodnú a globálnu ambíciu konferencie. No a myslím, že zlomovým momentom je pre nás aj rozhodnutie organizovať toto podujatie aj v iných krajinách, ako je Slovensko, to znamená, že teraz v Prahe. Toto z medzinárodnopolitického hľadiska posilňuje našu stredoeurópsku identitu a posilňuje to vlastne aj dopad a vplyv organizácie.
Ja som síce 25 rokov strávil v štátnej správe na ministerstve zahraničných veci, ale predtým som pôsobil tiež mimo vládnej sféry a vlastne spolu so Sašom Dulebom a s Paľom Lukáčom sme v roku 1995 pod patronátom Magdy Vašáryovej zakladali výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. A to, čo mňa šokovalo pri prechode z pološtátnej inštitúcie (Slovenský inštitút medzinárodných štúdií) do mimovládnej sféry bolo, že ako riaditeľ tej inštitúcie som strávil asi 80 percent svojho času nie výskumom, ale fundraisingom. Pretože bez peňazí sa to nedá. Čiže poďme k matke všetkých otázok. Ako je Globsec financovaný, koľko z tvojho času zaberá fundraising, kde si sa to učil, ako si k tomu došiel, lebo to je kategória sama o sebe?
Je to kategória sama o sebe. Ja hovorím, že každá vízia bez zdrojov je len ilúziou. A na každú víziu musíte vedieť potom dokázať zohnať finančné, ale aj ľudské zdroje. Musíte nájsť tú správnu motiváciu.
Finančné zdroje sú veľmi dôležité a ja som veľmi rád, že nám sa podarilo vlastne vytvoriť ako keby taký nový štandard vo fundraisingu v strednej Európe. Ja si myslím, že my máme založený fundraising podobne ako ho majú Svetové ekonomické fórum, Mníchovská bezpečnostná konferencia, ale aj ďalšie americké či britské think tanky.
Veľká časť týchto zdrojov, viac ako 50 percent, pochádza zo súkromných zdrojov a na to sme veľmi hrdí. Ďalších okolo 30 percent sú rôzne medzinárodné granty z EÚ a ďalších 20 percent sú zdroje zo spoluprác s niektorými štátmi a oficiálnymi inštitúciami.
Čo je podstatné – my nemáme žiadneho partnera, ktorý by platil viac ako 10 percent nášho rozpočtu. To je absolútne podstatné. Tiež je dôležité povedať, že aj keď sme organizovali Globsec na Slovensku, nikdy sme nemali podiel zdrojov zo Slovenska viac ako 10 percent z celého rozpočtu. Dáva nám to neskutočnú nezávislosť v našom rozhodovaní a dáva nám to naozaj silu rozhodovať sa podľa vízie, ktorú máme. Toto je podstatné.
Nikto z tých partnerov, ktorých máme, nemôže zasahovať do obsahovej štruktúry, do toho, čo produkujeme a podobne. A toto je neskutočná sila, ktorú sa nám podarilo vytvoriť a preto sme aj absolútne nezávislí v našom rozhodovaní.
Kto sú tí hlavní partneri, ak teda môžeš povedať, aby sme to priblížili divákom a poslucháčom. Kolovalo tu chvíľu také presvedčenie, že tým, že Globsec je bezpečnostná konferencia, tak je vo veľkej miere bezpečnostný think tank a veľa z tých peňazí pochádza od firiem, ktoré sú naviazané na zbrojársky priemysel. Je to pravda?
Máme veľmi dobré diverzifikované zdroje aj čo sa týka sektorov. Najväčší sektor, s ktorým spolupracujeme, je paradoxne technologický sektor. Firmy ako Microsoft, Google, MasterCard, mnohé ďalšie medzinárodné spoločnosti a firmy alebo aj energetický sektor.
Veľa pracujeme s finančným sektorom – s bankami a investormi. Áno, máme aj firmy, ktoré sa zaoberajú zbrojárskym priemyslom, ale myslím, že ich podiel na zdrojoch, ktoré prichádzajú zo súkromného sektora, je menej ako 20 percent. Jeden z najmenších, čo sa týka tých sektorov.
Ja som bol prekvapený, že som tam našiel aj pomerne dosť významný farmaceutický sektor.
Je to práve preto, že počas pandémie sme u nás založili zdravotnícky program, lebo sme pochopili, že bezpečnosť musíme vnímať čo najširšie. Ak taká vec ako pandémia dokáže uzavrieť medzinárodný obchod, dokáže narušiť fungovanie štátu, tak jednoducho musíme sa tým zaoberať. Musíme sa zaoberať tým, ako predísť týmto ďalším šokom.
Vtedy sme založili náš zdravotnícky program a odvtedy každý rok vydávame tzv. Health Readiness Index, kde porovnávame pripravenosť európskych krajín na globálne šoky. No a z neho vychádza, že mnohé stredoeurópske krajiny sú na posledných priečkach. Je to index, ktorý nie je až tak veľmi známy, ale mnohí zo zdravotníckej oblasti sa naň mimoriadne odvolávajú.
Boli ste na začiatku organizátormi veľkých konferencií, ale potom sa Globsec transformoval aj do podoby think tanku. V ktorých oblastiach dnes pôsobí?
My sme pochopili, že nestačí poskytovať len platformu na organizovanie eventu alebo na stretávanie a diskusiu. Ale ak tú diskusiu chceme pozitívne ovplyvniť a formovať pozície, alebo prispievať do medzinárodnej diskusie, tak musíme byť schopní vytvárať aj obsah. Preto sme založili think tank, alebo naše výskumné centrum, ktoré sme postupne budovali. Podarilo sa nám získať významných medzinárodných odborníkov a máme s ním obrovské úspechy.
Pred pár rokmi sme napríklad robili veľkú analýzu takého globálneho bezpečnostného prostredia, správu pre Severoatlantickú alianciu. Mnohé z tých odporúčaní, ktoré sme dali, sa neskôr pretavili do konkrétnych rozhodnutí na samite NATO v Londýne, alebo aj neskôr. Jedno odporúčanie bolo, aby NATO vytvorilo európsku verziu amerického programu DARPA, ktorý investuje do nových technológií. Tiež sme navrhovali, aby sa NATO zaoberalo umelou inteligenciou a tým, akým spôsobom tie nové technológie menia bezpečnostné prostredie. NATO nám dáva za toto veľký kredit.
Robili sme veľkú databázu teroristov v Európe a ich prepojenie na kriminálne skupiny. Je jedna z najväčších, ktorú sme robili. Šéf Europolu na Twitteri napísal, že to je jedna z najlepších správ, ktorú videl. Organizovali sme mnoho ďalších medzinárodných iniciatív, ktoré sa dostali aj do medzinárodných médií, s ktorými sme „briefovali“ parlamenty – francúzsky, európsky a ďalšie v rôznych krajinách a tiež senát USA.
Ja by som možno spomenul, že tento rok v súvislosti s európskymi voľbami sme spoločne pripravovali projekt, ktorý je vlastne sumárom odporúčaní pre budúcu Európsku komisiu z pohľadu strednej Európy. Čo by bolo dobré, keby bolo v programe novej Európskej komisie, ktorá sa túto jeseň bude formovať. A čo ty vidíš ako hlavné výzvy pre Európu z tohto pohľadu?
Túto správu sme vydali, pretože cítime, že mnohé z tých vízií o budúcnosti Európy prichádzali zo západnej Európy. My sme cítili, že do tej diskusie musí prispieť aj stredná Európa.
Správu sme rozdelili do troch kapitol. Prvá sa venuje európskej ekonomike. Cítime, že konkurencieschopnosť Európy za posledné obdobie klesla. Je to obrovský problém a pre novú Európsku komisiu, toto bude musieť byť absolútna priorita. Ako zabezpečiť, aby Európa bola vo svete konkurencieschopnejšia, aby sme tie bariéry znížili, aby sme podporili ekonomický rast a aby sme tento ekonomický rast dokázali financovať.
V Európe nám napríklad chýbajú kapitálové trhy. Všetky start-upy postupne odchádzajú do USA, pretože tam majú aj trh, aj financovanie. Nemôžeme dovoliť, aby naše talenty z Európy odchádzali, musíme ich udržať tu. Preto je toto najväčšia priorita a sú tam veľmi konkrétne odporúčania pre Európsku komisiu.
Stredoeurópsky priemysel je takisto veľmi špecifický, energeticky náročný. Musíme zabezpečiť, aby sme mali tú energetickú bezpečnosť a nezávislosť, ale zároveň, aby sme prechodom na zelenú energiu nezabili tento priemysel, aby sme neznižovali konkurencieschopnosť. Sú tam veľmi konkrétne odporúčania aj na túto tému. Jedným z nich sú aj investície do nukleárnej energie, čo Slovensko, Česko a mnohé iné krajiny veľmi intenzívne robia.
Druhou kapitolou v týchto odporúčaniach je bezpečnosť, pretože vidíme, že Európa je naozaj testovaná z hľadiska bezpečnosti. Na našich východných hraniciach prebieha najväčší konflikt od II. svetovej vojny. Myslím si, že Európa sa musí pripraviť na to najhoršie len kvôli tomu, aby sa nič horšie nestalo.
To sa týka aj obranného priemyslu.
Áno, aj obranného priemyslu, to sa týka ochrany našej kritickej infraštruktúry, kybernetickej bezpečnosti a podobne. Európa musí byť oveľa viac geopolitická ako kedykoľvek predtým. Sú tam veľmi konkrétne odporúčania, napríklad Európsky protiraketový dáždnik či integrovaná európska protiraketová ochrana.
Viac investícií do obranného priemyslu. Veľmi konkrétne tak, aby napríklad aj Európska investičná banka dokázala investovať do nových technológií, ktoré sú využívané aj v zbrojárskom priemysle.
A tá tretia kapitola sa venuje pozícii Európy vo svete. Investujeme najviac do rozvojovej pomoci, ale zároveň najmenej dokážeme túto rozvojovú pomoc pretaviť do nejakého politického vplyvu, ktorý naozaj preberajú potom iné krajiny, ako sú Čína či Rusko. My strácame ten politický vplyv vo zvyšku sveta a toto je niečo, čo nemôžeme dopustiť.
Čiže ako zabezpečiť, aby Európa naozaj bola globálnym hráčom, ktorý je rešpektovaný a ktorý si ten rešpekt vie aj vynútiť…
Čo sú tvoje očakávania od Globsecu v Prahe a kto budú hlavní hostia? Už si spomenul dánsku premiérku Mette Frederiksen aj fínskeho prezidenta Alexa Stubba…
Konferenciu organizujeme v špeciálnom termíne, 30. augusta až 1. septembra. Je to koniec letnej a začiatok diplomatickej sezóny.
Hlavnou témou konferencie je „ako skrotiť búrku“, pretože v medzinárodných vzťahoch je obrovská. Zažívame najväčšiu disrupciu v medzinárodných vzťahoch, akej sme boli svedkami za niekoľko dekád. Medzinárodný poriadok je testovaný na niekoľkých frontoch, a to nielen na Ukrajine, či Blízkom východe, ale aj v iných častiach sveta.
Musíme zabezpečiť, aby medzinárodný poriadok založený na medzinárodnom práve, ktorý sme vytvorili po II. svetovej vojne, fungoval a aby sme sa zaňho postavili. Pretože budúcnosť Západu závisí na tom, ako ustojíme tieto konflikty.
O tomto bude aj konferencia Globsec. Budeme diskutovať o tých najpálčivejších medzinárodných otázkach. Bude sa formovať aj nová Európska komisia. Musíme hovoriť nahlas, čo si v strednej Európy myslíme, že by tá Európska komisia mala robiť. Tak ako si povedal, prídu Mette Frederiksen, fínsky prezident, ale aj balkánsky lídri – Aleksandar Vučić či kosovskí lídri. Prídu ministri obrany Talianska, Grécka, Švédska aj Poľska. Naozaj to bude významná medzinárodná akcia.
Teším sa na to. Na záver sa zvyknem spýtať svojich hostí na odporúčanú literatúru. Čo sú knihy, ktoré ťa zaujali v súvislosti s tými témami, ktoré sme dnes preberali, alebo čo všeobecne považuješ za vhodnú literatúru k medzinárodným vzťahom, ktorá teba ovplyvnila?
Mám dve, ktoré by som odporučil. Prvá je Good to Great – Z dobrého skvelé. Zaoberá sa tým, ako budovať organizáciu, ako z priemernej organizácie vybudovať čo najlepšiu. Je to jedna z mojich najobľúbenejších kníh. Naozaj ju odporúčam.
Druhá je taký historický memoár, ktorý už som mal dávno prečítať, ale podarilo sa mi to až tento rok. Napriek tomu, že tá kniha už má desiatky rokov, tak je veľmi aktuálna. Volá sa Svet včerajška od Stefana Zweiga. Opisuje Európu pred I. a II. svetovou vojnou. Opisuje, ako sa z otvorenej Európy stala vojnová Európa. Ako rýchlo sa to dokázalo zvrátiť, aké sily v tej spoločnosti nepozorovane rástli a postupne sa z nich stali definujúce sily pre Európu.
Zimomriavky pritom čítaní nabiehajú…
Sú tam zimomriavky, pretože vidíme mnohé paralely v tom, čo sa dialo vtedy a čo sa deje teraz. Vážne to odporúčam. Je to viedenský Žid, ktorý sa potom presťahoval do rôznych európskych krajín. Opisuje, ako ešte rok pred II. svetovou vojnou, viedenskí Židia hovorili, však nemôžeme byť takí blbí, ono sa to utrasie, ono to nebude také zlé. A o rok, o dva… koľko miliónov Židov skončilo v koncentračných táboroch. Pretože ono sa to samo neutrasie, pokiaľ ľudia budú pasívni a pokiaľ necháme tie deštruktívne sily rásť. Tak, ako sa to stalo pred oboma svetovými vojnami.
Veru tak, je to na nás. Ďakujem pekne za dnešný rozhovor.
