Miroslav Wlachovský v najnovšej časti podcastu Okno do sveta diskutuje s viacnásobným slovenským veľvyslancom Miroslavom Mojžitom o stagnujúcom integračnom procese krajín západného Balkánu do Európskej únie aj bohatých historických väzbách Slovenska na tento región.
Po krvavom rozpade Juhoslávie, ťažko a postupne, ale vznikli nové štáty. „Chceli, aby sme im povedali, ako sme vstúpili do Európskej únie,“ spomína Miroslav Mojžita na obdobie svojho diplomatického pôsobenia v tomto regióne.
„A nielen, že oni to chceli, ale to im hovorili aj v Bruseli, kde im povedali, počujte, u nás ľudí, ktorí nás dostali do EÚ, nájdete už iba na cintorínoch, ale na Slovensku, v Čechách, v Maďarsku sedia v každom úrade. Tam sa začal príliv ľudí a kontaktov z Balkánu k nám, naši ľudia, odborníci zase išli na Balkán, vznikla atmosféra vzájomnosti a spoločných cieľov. Potom sa to trošku vytratilo,“ doplnil.
Chyba na strane EÚ aj samotnom Balkáne
Po rozšírení EÚ o stredoeurópske štáty mal proces pokračovať smerom na Balkán. Miroslav Wlachovský pripomína, že V Solúne sa pred dvadsiatimi rokmi sa dohodlo, že krajiny Západného Balkánu sa stanú súčasťou EÚ. „My sme sa im snažili v tom pomôcť, naši ľudia sa tam aktivovali a pomáhali im v tom integračnom procese, ale integrácia sa zasekla,“ dodáva.
Čínsky sen o hegemónii: Systém sa vracia k leninizmu, no s umelou inteligenciou a big data - ROZHOVOR
Diplomati sa zhodli, že chyba sa stali, ako na strane EÚ, tak aj na samotnom Balkáne. Miroslav Mojžita hovorí, že jedným z dôvodov je konfliktná história regiónu a mnohé veci v medzištátnych vzťahoch nie sú doriešené dodnes.
„V podstate, v bývalej Juhoslávii sa podarila ako dokonale iba jedna vec, to je nezávislosť Čiernej hory, teda rozdelenie bývalej Juhoslovanskej zväzovej republiky na dva nezávislé štáty, Srbsko a Čiernu hora, pri ktorom zohrala veľmi dôležitú úlohu slovenská diplomacia,“ povedal
Ostatné veci ako kosovská nezávislosť, Bosna a Hercegovina, ale dokonca aj severné Macedónsko, nie sú podľa Mojžitu politicky dotiahnuté.
Komplikované vnútorné procesy
Na druhej strane politici z balkánskych krajín vnímajú komplikované vnútorné procesy, ktorými prechádza Únia, opatrnosť k rozširovaniu, aj rozdielne prístupy jednotlivých členských štátov EÚ. „Tým pádom v tej politickej elite nie je vôľa tlačiť ten proces integrácie dopredu,“ hodnotí Mojžita.
Problém prehlbuje skutočnosť, že „Balkán, ktorý sme nechali ladom, je priesečníkom geopolitických záujmov mocností,“ skonštatoval Miro Wlachovský. Prítomnosť Ruska (energetika/NIS v Srbsku), Číny (infraštruktúrne investície spôsobujúce závislosť) a Turecka (ekonomický, politický a náboženský vplyv, najmä v Bosne a Hercegovine) oslabuje dominanciu EÚ.
Zatiaľ čo EÚ je zaneprázdnená vojnou na východe, v regióne rastie aj aktivita americkej administratívy, ktorá sa zameriava na pragmatickú diplomaciu a ekonomické výhody pre tých, ktorí sa pohnú smerom k integrácii.
Kľúčovým faktorom spomaľujúcim proces je momentálne ruská agresia na Ukrajine. Elity v regióne vyčkávajú na výsledok vojny, aby sa rozhodli o svojej geopolitickej orientácii. Miroslav Mojžita však vidí svetlo na konci tunela: „…ono sa pohne dopredu vo chvíli, keď skončí tá ruská agresia, keď nastane nejaký mier… Tak v tej chvíli oni sa pridajú a budú robiť všetko, aby Ukrajinu v integračnom procese predbehli.“
Zatiaľ čo EÚ je zaneprázdnená vojnou na východe, v regióne rastie aj aktivita americkej administratívy, ktorá sa zameriava na pragmatickú diplomaciu a ekonomickú spoluprácu.
V rozhovore sa dozviete aj to:
- z čoho vyplývajú hlboké väzby medzi Slovenskom a západným Balkánom
- aké konkrétne historické a kultúrne väzby spájali Štúrovcov a srbských intelektuálov
- koľko ministrov má Bosna a Hercegovina veľká ako Slovensko
- prečo Srbsko dodáva delostrelecké náboje Ukrajine
- čo má spoločné slovenská a severomacedónska ústava
- čo závidel Gustáv Husák Juhoslovanom
- či Bielorusko uznalo ruskú anexii Krymu
