Odchod kresťanských demokratov pred štrnástimi rokmi z vlády Mikuláša Dzurindu (SDKÚ-DS) hodnotí aj dnes ich vtedajší predseda Pavol Hrušovský ako správny krok.
Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) opustilo vládnu koalíciu 6. februára 2006 po odmietnutí zaradiť na rokovanie vlády návrh zmluvy o výhrade vo svedomí medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou.
Pavol Hrušovský hovorí, že vtedy sa prejavila principiálnosť postoja KDH pri presadzovaní spomínanej zmluvy. „Programové vyhlásenie vlády obsahovalo záväzok predložiť zmluvu na rokovanie vlády a parlamentu. Keďže sa tak nestalo, KDH nemalo inú možnosť,“ povedal pre agentúru SITA Hrušovský.
Principiálny postoj KDH bol ojedinelý
Bývalý poslanec parlamentu z radov kresťanských demokratov Július Brocka hovorí, že odchod KDH z vládnej koalície nepovažoval za chybu ani v minulosti, ani dnes.
„Principiálny postoj KDH bol ojedinelý. V KDH však malo dodržiavanie princípov vyššiu váhu ako krátkodobý profit. Takto sa to robí v koalícii, keď sa niektoré veci nedejú tak, ako boli dohodnuté na začiatku koalície,“ poznamenal Brocka.
KDH pred 14 rokmi opustilo vládnu koalíciu, kríza uľahčila Smeru-SD a Ficovi cestu k moci
Funkcie sa vtedy vzdal šéf parlamentu Hrušovský a traja členovia vlády. Išlo o ministra spravodlivosti Daniela Lipšica, ministra vnútra Vladimíra Palka a ministra školstva Martina Fronca. Vládnu koalíciu tvorili strany SDKÚ – DS, SMK, ANO a KDH.
Odchodom kresťanských demokratov sa dostala do menšinového postavenia. Napokon sa parlament dohodol na skrátení volebného obdobia. Voľby sa mali pôvodne uskutočniť v septembri 2006, namiesto toho boli o tri mesiace skôr – v júni.
Koalícia Smer-SD, SNS a ĽS – HZDS
Po predčasných voľbách sa otvorila cesta k moci pre Roberta Fica. Jeho strana Smer – sociálna demokracia vyhrala voľby a zostavila vládu s ĽS – HZDS a Slovenskou národnou stranou. Hrušovský nevidí dôvod spájať odchod KDH z vlády a nástup Fica.
„Hádam nás nikto nebude obviňovať, že sme chce chceli otvoriť cestu novej koalícii. My sme dodržiavali náš principiálny postoj. A to bol jediný dôvod, ako do istej miery ukázať silu KDH a jeho politiky,“ uviedol Hrušovský.
Podľa neho KDH by malo mať aj do budúcna zásadové postoje. „KDH je konzervatívna strana. Keď niečo povie, tak to aj dodrží. Bez týchto zásad to nebude KDH,“ poznamenal. Dodal, že sympatizanti volia KDH práve pre presvedčenie, že hnutie presadí hodnoty, ktoré spolu zdieľajú.
Prezidentské voľby v roku 2014
Podľa Brocku sa v minulých rokoch udiali iné chyby, ktoré kresťanských demokratov poškodili. Ako príklad uviedol prezidentské voľby v roku 2014.
„V KDH sme vygenerovali troch prezidentských kandidátov – Pavla Hrušovského, Jána Čarnogurského a Radoslava Procházku a pritom sa v opozícii rozprávalo, že by mala mať spoločného kandidáta. To znamenalo, že ani jeden z nich nemohol vyhrať. Pamätám si, ako to pôsobilo na našich voličov. Bola to hrubá chyba,” zhodnotil Brocka.
KDH nie je od roku 2016 súčasťou parlamentu. Teraz má šancu prekročiť prah Národnej rady SR. Pohybuje sa však tesne nad hranicou zvoliteľnosti.
Podľa Brocku by išlo o zázrak, keby sa to KDH podarilo. „Najmä preto, že tak oslabená strana, akou bolo KDH po predchádzajúcich parlamentných voľbách, by mala sily spájať. Toto vedenie, najmä predseda Alojz Hlina, toho nie je vôbec schopné,” uzavrel Brocka.