BRATISLAVA 16. júla (WEBNOVINY) – Enormné zrážky, ktoré Slovensko zasiahli v máji a júni, boli zo série zrážok, ktoré spôsobili vyliatie rieky Morava v roku 1997, či Vltavy v roku 2002. Tvrdí to vedecká pracovníčka a tajomníčka Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) Oľga Majerčáková. „Keby sme boli Rakúsko-Uhorsko, tak vlastne každé dva – tri roky má štát takúto povodeň,“ povedala dnes na tlačovej besede po workshope „Povodne – ako ich zvládať a eliminovať.“ Dodala, že tým, že je stredoeurópsky región rozdrobený na menšie štáty, tak tieto povodne má každý štát raz za niekoľko rokov. „V podstate nevieme zodpovedať, skutočne nevieme presne povedať, či sa toto môže alebo nemôže ešte tohto leta vyskytnúť. Môžeme len dať štatistickú odpoveď,“ skonštatovala Majerčáková. Podľa nej môžu meteorológovia reálne predpovedať počasie len na asi 10 dní vopred. „Ostatné predpovede sú z oblasti štatistík,“ dodala.
Majerčáková uviedla, že veľkú nasýtenosť celého územia Slovenska zaznamenávali už od novembra minulého roka. Zima bola relatívne bohatá na sneh a veľa zrážok bolo aj na jar. Podľa nej lesy, ktoré môžu pohltiť 40 až 70 mm zrážok, tak nemohli vyššie zrážky zadržať, a zrážky mali viac vrcholov. „Tá tretia zrážková vlna, ktorá už ani nemusela byť až taká veľká, spravila najväčšie škody a nešťastia, lebo priestor už bol presýtený vodou,“ povedala Majerčáková.
„My sme dnes skonštatovali, že nejde len o to, postaviť vodné diela, ktoré zadržiavajú vodu, nejde o to, regulovať a robiť hrádze, aby sme tú vodu usmernili, aby nevytekala. V prvom rade musíme pracovať s terénom, s lesom, s poľom, s územím, ktoré má svoju retenčnú schopnosť a vie zadržať zhruba do 70 mm zrážok,“ povedal generálny riaditeľ štátneho podniku Vodohospodárska výstavba Marián Hvizdoš. Podľa neho však pri extrémnych zrážkach žiadne terénne, lesnícke či pôdohospodárske opatrenia nezabezpečia, aby voda ostala v priestore. „V takomto prípade to treba skombinovať s vodnými dielami,“ zhodnotil.
Opatrenia proti povodniam sa majú stať súčasťou máp manažmentu povodňových rizík, ktoré sa majú vyhotoviť do roku 2015. „Potom sa budú pravidelne, v šesťročných cykloch prehodnocovať a aktualizovať,“ povedal vedúci oddelenia ochrany pred povodňami Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja SR Martin Bačík. Dodal, že tak sa podľa naliehavosti bude určovať, kde a aké opatrenia proti povodniam sa majú robiť. „Budú uplatnené tie druhy opatrení, ktoré sú na ochranu jednotlivých oblastí najvhodnejšie,“ povedal a dodal, že mapy povodňových rizík budú dôležité pri organizovaní záchranných prác. Plány manažmentu povodňových rizík sa majú stať súčasťou vodných plánov a budú záväzné pre územné plánovanie.
Všetci zamestnanci Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP), okrem účtovníčok, boli na povodniach, tvrdí generálny riaditeľ SVP Peter Borušovič. Podľa neho ich bolo nasadených 2 800. „Minuli sme zhruba dva a pol milióna vriec. O kubíkoch materiálu, o kamení ani nehovorím,“ povedal Borušovič. Ako dodal, doteraz má podnik neuhradené náklady na zabezpečovacie práce vo výške takmer pol miliardy eur. Borušovič uviedol, že má v banke vybavené finančné zdroje na to, aby pokryl náklady, ktoré súvisia so zabezpečovacími prácami a aby mali vodohospodári peniaze na sfunkčnenie povodňou poškodených vodohospodárskych objektov na východnom Slovensku. Podľa neho je prvoradá oprava ľavej a pravej časti hrádze na rieke Ondava a oprava hrádze na Latorici v mieste, kde sa zosunula a deformovala. „Všade tam, kde boli narušené hrádze buď prirodzeným zásahom, alebo preliatím hrádzí a demaskovaním hrádzového telesa, tak to musíme rýchlo spraviť, lebo ja som v tomto smere dosť pesimista, verím, že začalo tzv. mokré obdobie a počítam s tým, že aj v druhom polroku si naši ľudia trochu zacvičia,“ skonštatoval Borušovič. Poukázal aj na to, ako sú vodné toky znečistené odpadom, ktorý zvyšuje povodňové riziko. „SVP nie sú zberné suroviny. Žiaľbohu, robí nám to dosť veľké problémy riešiť ten následok – vyťahovať to svinstvo,“ skonštatoval Borušovič.
SITA